Vláda posunula do parlamentu dlhoočakávanú novelu zákona o EIA

Vláda schválila návrh rozsiahlej novely č. 24/2006  o posudzovaní vplyvov na životné prostredie s takmer 80 zmenami, ktorý je známy pod skratkou EIA. Dotkne sa aj ďalších zákonov, napríklad stavebného zákona. Je to dôležitý návrh, na ktorého výslednú podobu čakajú investori, spracovatelia zámerov do EIA, samosprávy i verejnosť. Zákon má zjednodušiť a zrýchliť procesy.

Na rozdiel od novely stavebného zákona, ktorá nadobudne platnosť o niekoľko dní, novelu zákona o EIA nepredloží rezort životného prostredia do parlamentu v skrátenom legislatívnom konaní. Novela  by mala vstúpiť do platnosti 1.júla, odkedy majú platiť prechodné ustanovenia.

Rezort v predkladacej správe uviedol, že návrh zákona predložil  vláde s rozporom s verejnosťou. Cieľom novely je odstrániť  problémy administratívneho procesu, prispôsobiť procesy novej stavebnej legislatíve, skrátiť konanie aj upraviť procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Zákon má zjednodušiť a zrýchliť proces EIA. A to prepojením  s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky, ktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov.

Návrh zákona definuje  zisťovacie konanie a posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny. Samotné zisťovacie konanie je novely postup, ktorého účelom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie. Výsledkom je záväzné stanovisko zo zisťovacieho konania, ktorým sa určuje, či pre navrhovanú činnosť alebo jej zmenu je potrebné posudzovanie vplyvov na životné prostredie.

Ak je predmetom EIA navrhovaná činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania doručiť informáciu o navrhovanej činnosti alebo jej zmene s  ktorá obsahuje nulový variant stavu ma aspoň jeden variant navrhovanej činnosti.

Ustanovuje lehoty pre jednotlivé procesné kroky, zaoberá sa povinnosťou predkladať návrh vo variantoch. Návrh podrobne rieši postavenie účastníka konania a práva dotknutej verejnosti, odbornú spôsobilosť a vzťah ustanovení zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie k zákonu  o správnom konaní (správny poriadok).

Rezort životného prostredia aktuálne vyhodnocuje takmer 760 pripomienok, ktoré prišli k novele zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, známeho pod skratkou EIA. Proces posudzovania vplyvov má dôležité postavenie v príprave výrobnej i nevýrobnej investície.

Uplatňovanie často novelizovaného zákona v praxi je však dlhodobo terčom kritiky aj zo strany investorov, a to nielen z rezidenčnej oblasti, ale aj tých, ktorí chcú na Slovensku postaviť výrobné závody. Minister životného prostredia Tomáš Taraba v januára avizoval, že zmena legislatívy má byť jedným z najväčších príspevkov pre rozvoj Slovenska.

Ministerstvo pripravilo novelu zákona EIA, ktorá vytvorí predvídateľné a udržateľné prostredie a odstráni tzv. goldplating, teda uplatňovanie prísnejších kritérií a noriem, ako to vyžaduje EÚ. „Právna úprava bude garantovať prístup verejnosti v tej časti procesu, kde dochádza k posudzovaniu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Rovnako sa výrazne skráti a zefektívni dĺžka procesov EIA,“ uviedol tlačový odbor rezortu.

Pripomienky mali aj veľkí zamestnávatelia 

Koncom januára minister predstavil kontúry novely veľkým firmám z Klubu 500, ktoré majú 500 a viac zamestnancov. Podľa oficiálnej správy rezortu sa predstavitelia zhodli, že Slovensko potrebuje chrániť svoje prírodné bohatstvo, ale potrebuje aj naštartovať hospodárstvo. Preto je nevyhnutné administratívne zjednodušiť a urýchliť procesy environmentálneho hodnotenia a povoľovacie konania.

Denník Pravda v tejto súvislosti napísal, že zamestnávatelia tiež formulovali množstvo výhrad, s ktorými sa rezort musí vysporiadať. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení ich zaslala 140, desiatky ich mala Asociácia priemyselných zväzov a dopravy, Republiková únia zamestnávateľov či Klub 500.

Rezort informoval ASB, že k novele bolo vznesených celkovo 757 pripomienok, z toho zásadných 392. Týkali sa rôznych častí novely, či už procesných krokov, účasti verejnosti, alebo príloh. V čase našej uzávierky pokračoval legislatívny proces aj vyhodnocovanie pripomienok v rámci rozporových konaní. Cieľom ministra životného prostredia Tarabu je, aby sa novela dostala na rokovanie vlády do konca marca.

Výsledok po vyše dvoch rokoch

Negatívnu skúsenosť s dĺžkou posudzovania zámeru v procese EIA má napríklad investor Middle Cap, ktorý chce zmeniť areál so skeletom bývalého Obchodného domu Ružinov v Bratislave na polyfunkčný projekt Nové centrum Ružinova.

TASR uverejnila v marci informáciu, že získať vyjadrenie ministerstva, ktoré oprávňujúce investora konať ďalej v povoľovacom procese, trvalo v prípade projektu Nového centra Ružinova takmer dva a pol roka. Envirorezort to odôvodnil napríklad dlhodobým preťažením referentov na odbore posudzovania vplyvov na životné prostredie, personálnou poddimenzovanosťou či vysokou fluktuáciou zamestnancov. „Ďalším faktorom bol veľký odpor účastníkov konania voči tomuto zámeru,“ podotkol odbor komunikácie.

 Problém je zapojenie verejnosti do procesu

Ministerstvo začiatkom februára predložilo návrh novely zákona o EIA do skráteného medzirezortného pripomienkového konania. Chce ním proces zjednodušiť a zrýchliť z dôvodu prepojenia s povoľovacím procesom pre stavby a prevádzky podliehajúce posudzovaniu vplyvov.

„V neposlednom rade sú v návrhu zákona implementované princípy vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a európskych nariadení,“ ozrejmilo. Zastaraný model uplatňovania procesov často v praxi viedol k neodôvodneným prieťahom a stagnácii procesov EIA.

Verejnosť si môže v súčasnosti na Enviroportále prečítať predložené investorské zámery, dokumenty z priebehu posudzovania a k zámeru sa môže vyjadriť podľa súčasného zákona.

Viacero zmien v predloženom návrhu však v skrátenom legislatívnom konaní kritizujú mimovládne environmentálne organizácie, iniciatívy aj občianske združenie Via Iuris, ktoré sa dlhodobo venuje i stavebnej legislatíve.

Mimovládne organizácie tvrdia, že návrh novely je ďalším krokom k znižovaniu štandardov ochrany životného prostredia. Narúša základné demokratické princípy v rozhodovaní, spôsobuje chaos v legislatíve a znižuje ochranu životného prostredia pri povoľovaní veľkých stavieb. Novela taktiež podľa nich vylučuje verejnosť aj obce z dôležitých častí procesu.

Vyššia udržateľnosť, ale nie na úkor kvality života

Únia miest Slovenska (ÚMS), ktorej členmi sú veľké a stredné mestá, uplatnila v legislatívnom procese zásadné pripomienky. „Veríme, že rezort životného prostredia je pripravený na diskusie so všetkými relevantnými partnermi na odbornej úrovni,“ reagovala hovorkyňa únie Daniela Piršelová.

Únia považuje za správne, aby samosprávy mali v tomto procese dostatočné kompetencie a možnosti vyjadriť sa k investičným zámerom, ktoré sa dotýkajú zásahov do kvality života a životného prostredia. ÚMS víta inovácie smerom k vyššej udržateľnosti, odolným a energeticky sebestačným mestám, nie však na úkor bezpečnosti, kvality života obyvateľov a životného prostredia.

Advokátka Eva Kováčechová, ktorá spolupracuje s Via Iuris, uviedla, že návrh vypúšťa účasť bežných ľudí aj samosprávy v zisťovacom konaní, známom ako malá EIA. Toto konanie je však podľa nej kľúčové pre ďalšie posudzovanie stavieb a všetko je to v rozpore s európskym právom a Aarhuským dohovorom.

Taraba: Slovensko má druhý najhorší zákon o EIA

Minister Taraba kontroval vyjadrením, že verejnosť nepríde o žiadne právo pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie. „Slovensko má druhý najhorší zákon o EIA v celej Európskej únii. Nový zákon bude o tom, ako lacnejšie a rýchlejšie stavať tam, kde sú už platné územné plány,“ skonštatoval. Proces EIA podľa neho nebude trvať tak dlho ako doteraz, odstránia sa aj svojvoľné konania alebo nekonania úradníkov.

Zároveň skritizoval mimovládne organizácie, ktoré prostredníctvom procesu EIA blokujú napríklad výstavbu nových fabrík. Poukázal na to, že Slovensko sa stalo druhou najchudobnejšou krajinou v rámci EÚ a dôvodom je aj aktuálne platný zákon o EIA, ktorý odrádza od investovania na Slovensku.

V čom je súčasný zákon o EIA zastaraný a prečo ho treba zmeniť?

MŽP SR: Súčasný zákon o posudzovaní vplyvov bol prijatý pred takmer 20 rokmi a odvtedy bol novelizovaný viac ako 20-krát. Hlavné zmeny boli do zákona prijaté po schválení novej smernice EÚ o posudzovaní určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie a jej významnej revízii z roku 2014.

Hoci mnohé tézy a ustanovenia z novej smernice a jej revízie boli do zákona zavedené, v štrukturálnej a procesnej oblasti novela zákona nereagovala na jasné rozdelenie procesov súvisiacich s posudzovaním vplyvov na životné prostredie definované v smernici EIA.

Napríklad osobitne rozdelenie zisťovacieho konania – screeningu, určenia rozsahu hodnotenia a samotného procesu posudzovania vplyvov. Práve zastaraný model uplatňovania týchto procesov často v praxi viedol k neodôvodneným prieťahom a stagnácii EIA procesov v Slovenskej republike.

Ministerstvo preto pripravilo návrh novely zákona, ktorého cieľom je odstrániť administratívne problémy vyplývajúce z praxe, prispôsobiť procesy novej právnej úprave v oblasti výstavby a územného plánovania, skrátiť konania a zabezpečiť vyššiu profesionalitu štátnej správy, ako aj upravenie procesu v zmysle upozornení Európskej komisie. Taktiež sú v návrhu zákona implementované princípy vyplývajúce z medzinárodných dohovorov a Európskych nariadení.

Novela výrazne posilňuje odbornosť procesov zisťovacieho konania aj posudzovania vplyvov na úkor v súčasnosti prebujnenej procesnosti zákona o EIA. Zároveň znižuje procesnú náročnosť všetkých konaní za súčasného posilnenia požiadaviek na odbornosť dokumentácie EIA a jej spracovateľov. To povedie k obmedzeniu účelových obštrukcií a k zásadnému zvýšeniu celkovej kvality posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Čo konkrétne prinesú zmeny v zákone stavebníkom – developerom a občanom. Čoho sa konkrétne týkajú? Ako to zmení predkladanie a posudzovanie investičného zámeru?

MŽP SR: Novela zákona EIA prispôsobuje definíciu posudzovania vplyvov na životné prostredie európskej smernici EIA. Tým sa dosiahne najmä sprehľadnenie procesu a presnejší časový rámec samotného posudzovania, ako aj procesov súvisiacich s posudzovaním. Zjednodušuje sa postup zisťovacieho konania, v ktorom sa určuje, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má potenciál spôsobiť významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, a teda či má byť predmetom procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.

Samotný proces posudzovania pre veľké projekty by sa mal oproti súčasnosti skrátiť prostredníctvom zjednodušenia krokov pred samotným posudzovaním a zásadným zvýšením požiadaviek na nezávislosť a odbornosť špecialistov, ktorí hodnotenie vplyvov na životné prostredie vykonávajú. Cieľom novely je urýchliť a administratívne zjednodušiť proces aj prostredníctvom jeho flexibilnejšieho vedenia zo strany ministerstva, a to pri posilnení environmentálnych štandardov platných v súčasnosti. Zmeny teda budú prínosom pre všetky zúčastnené strany.

Ako bude novela EIA previazaná s novelou stavebného zákona?

MŽP SR: Novela zákona EIA neprináša v tomto smere zásadné zmeny oproti súčasnosti. Naďalej zostáva povinnosť implementovať závery z procesu posudzovania do územného aj stavebného povolenia. Tiež účastníci procesu posudzovania automaticky získavajú štatút účastníkov nasledujúcich konaní o povolení. Väčšie previazanie procesov EIA a územného a stavebného konania sa predpokladá až v súvislosti s celkovou reformou stavebnej legislatívy, ktorej účinnosť bola posunutá na 1. apríl 2025.