Výhry a prehry mestskej panorámy Bratislavy

Majster mestského spôsobu života a čerstvý laureát Pritzkerovej ceny Sir Richard Rogers verí v potenciál mesta ako nositeľa spoločenských zmien. Jeho mesto budúcnosti nebude rozdelené do zón, do jednoúčelových get, ale bývanie, práca, nakupovanie, štúdium a voľný čas v ňom budú prepojené do rôznych navzájom spojených štruktúr. Nie vždy a všade sa však tieto progresívne vízie darí uplatňovať, čo napokon ani nie je úplne možné. Bezozvyšku to platí aj pre Bratislavu, ktorej urbanistickú štruktúru, ale i panorámu navyše narušila neexistencia územného plánu hlavného mesta Slovenska.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Urbanizmus ako architektonická disciplína sa zaoberá najmä tvorbou a reguláciou vývoja miest. Usiluje sa o smerovanie k optimálnemu vývoju sídelných štruktúr, harmonickému usporiadaniu územia, udržaniu ekologickej rovnováhy a ochrane kultúrneho dedičstva a jeho cieľom je zaistenie trvalo udržateľného rozvoja.

Nuž a od tohto ideálu je panoráma Bratislavy niekedy poriadne vzdialená. Predovšetkým ide o toľko diskutované výškové budovy, ktoré silnejúci domáci i zahraničný developing rozosieva na všetky strany. Myslím, že každému je viac-menej jasné, že otázka nestojí, či stavať, alebo nestavať výškové budovy, ale kde ich stavať. Nuž a podľa zubatej siluety Bratislavy sa zdá, že plánovaný „downtown“ mesta kdesi v okolí súčasného Toweru 115 je len iluzórnou predstavou.

Obr.: Tento výsek z panorámy Bratislavy ukazuje idylický pohľad na Staré mesto, ktorého vizuálnu patinu minulosti výraznejšie nehyzdí žiadny „patvar“ súčasnej architektúry.

Obr.: Pohľad na objekty Bratislavy, ktoré vyvolávali, vyvolávajú a budú vyvolávať kontroverzné názory. Z Mostu SNP, ktorý vybúral časť historického mesta, sa medzičasom stala podľa celonárodnej ankety Stavba storočia na Slovensku; socialistická betónová nocľaháreň Petržalka sa len s vypätím všetkých síl mení na sídlo blízke ľuďom, nuž a o tom, čo bude z takmer 100 metrov vysokého Aupark Toweru, sa zatiaľ vie iba toľko, že sa má dokončiť koncom tohto roka. Keď si však za kritérium zoberiem len optické kvality tejto panorámy, výsledok je opäť – kontroverzný. Navyše, keď si uvedomíme, že tento pohľad je z Bratislavského hradu – jednej z ústredných dominánt hlavného mesta. Samozrejme, vizuálna linka prebieha aj opačným smerom – t. j. od Petržalky, pričom táto prirodzená stáročná dominanta je zatienená spomenutými objektmi. Treba azda dodať, že výsledok nie je dôsledkom investičného zámeru developera, ktorý sa snaží zúročiť svoj pozemok, ale kompetentných na magistráte a príslušných inštitúciách. Tí by mali mať v náplni práce aj dohliadanie na panorámu mesta.

(pet)
Foto: Daniel Veselský