Vyše tretiny poplatku za rozvoj ide do infraštruktúry. Súvisiace investície stále nezmizli

Príjem samospráv na Slovensku z poplatku za rozvoj má stúpajúci trend, je perspektívnym ďalším zdrojom daňových príjmov a úzko súvisí s ich hospodárením. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ SR) vo svojej nedávnej správe z kontroly zameranej práve na tento poplatok v deviatich vybraných mestách a obciach uviedol aj zaujímavé celoštátne výsledky. Poplatok za rozvoj však nie je ukončenOu témou.

Podľa údajov Datacentra do konca roka 2021 malo z neho príjem vyšší ako 60-tisíc eur 80 obcí. Kým za rok 2017, keď bol poplatok zavedený, dosiahli z neho príjmy pre obce výšku 2,64 milióna eur, v roku 2022 to bolo vyše 30,85 milióna eur. Čísla sú teda dokladom aj stúpajúcej intenzity a rozlohy stavieb na Slovensku.

Zlomové boli napríklad roky 2020 a 2021.V prvom postpandemickom roku 2021 poskočili príjmy na Slovensku z poplatku za rozvoj na 28,78 milióna eur, zatiaľ čo v roku 2020 dosiahli „len“ 19,48 milióna eur.

„Tento spôsob získania financií na svoj rozvoj využívajú predovšetkým obce a mestá v západnej časti Slovenska. Ide v priemere približne o 14 % z objemu kapitálových výdavkov, pričom vyšší podiel je spravidla dosiahnutý v menších obciach, v ktorých je intenzívna domová a bytová výstavba,“ povedal podpredseda NKÚ SR Jaroslav Ivančo na tlačovej besede k výsledkom kontroly.

Obec má využiť poplatok v súlade so zákonom na stavebné náklady na stavbu vrátane nákladov na vysporiadanie pozemku na jednu z ôsmich oblastí. NKÚ SR skontroloval mestá Malacky, Šamorín a Vysoké Tatry a obce Budča, Gbeľany, Kočovce, Malý Lapáš, Miloslavov a Semša.

Najvyššie výnosy z poplatku dosiahla v sledovanej skupine do konca roka 2022 obec Miloslavov (okres Senec, v ktorom intenzívne rastie počet obyvateľov, stavba skladov a logistiky) so 4,73 milióna eur.

Na druhom mieste bolo okresné mesto Malacky s 3,019 milióna eur a na treťom mieste bola obec Gbeľany (okres Žilina) s 1,33 milióna eur. V tejto obci je povolené umiestnenie stavby prístavba CTParku Gbeľany – dve haly a administratívna budova.

Stále chýba moderná infraštruktúra

Rôzne bolo aj využitie financií v kontrolovaných obciach. Miloslavov ich vložil do školských zariadení a zariadení na praktické vyučovanie, Malacky do miestnych komunikácií a parkovacích plôch, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. V Gbeľanoch uprednostnili poskytovanie sociálnych, kultúrnych a športových služieb.

Z tohto mikroprieskumu v deviatich samosprávach vyplynuli ďalšie podnety pre štátnu správu a samosprávu, ktoré ilustrujú, čo na Slovensku veľmi chýba – najčastejšie infraštruktúra.

Vyše tretinu (32,8 %) financií z poplatku za rozvoj investovali samosprávy do miestnych komunikácií, parkovania, verejného osvetlenia a technickej infraštruktúry. Striebornú priečku (28,2 %) získali športové, kultúrne a sociálne služby a bronzovú školské zariadenia (23,9 %). Úplne „na chvoste“ boli investície do zadržania vody v území (0 %), verejne prístupný park a zeleň (0,5 %), zdravotnícke zariadenia (0,6 %) a sociálne bývanie (1,4 %).

Zmiešané skúsenosti developerov v Bratislave

Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR): „Praktické skúsenosti stavebníkov s poplatkom za rozvoj sú v Bratislave pomerne zmiešané a vyplývajú aj z dlhodobého podfinancovania samospráv. V dôsledku nedostatočných zdrojov na základný chod samospráv sa významná časť poplatku využíva na údržbu už existujúcich chodníkov, ciest, materských škôl a podobne. Len malá časť poplatku sa využíva na financovanie novej infraštruktúry. Od jeho zavedenia získala Bratislava a jednotlivé mestské časti desiatky miliónov eur. Ich využitie je ale komunikované len minimálne, ak vôbec.

Bežný občan tak nemá reálnu šancu vnímať finančné benefity, ktoré pre mesto, a teda aj pre neho priniesla nová výstavba cez poplatok za rozvoj. Len pár jednotlivcov si dá tú námahu, aby pátrali v jednotlivých záverečných účtoch, koľko mesto, resp. mestské časti z poplatku získali a ako sa peniaze použili. Je potrebné povedať, že by sa samosprávy pri zavedení poplatku mali inšpirovať mestom Vancouver v Kanade.“

Poplatok alebo súvisiace investície?

Osobitnou kapitolou sú pre developerov na Slovensku tzv. súvisiace investície, s čím majú skúsenosti aj v hlavnom meste Bratislave, ktoré má problémy nielen s nízkou dostupnosťou bývania, ale aj s chýbajúcou dopravnou infraštruktúrou.

„Z pohľadu developerov sa stále úplne nenaplnili očakávania, že zavedením poplatku zmiznú požiadavky mesta na súvisiace investície. Viacerí si kladú oprávnené otázky, prečo sú popri platení poplatku naďalej konfrontovaní s požiadavkami, aby budovali napríklad cyklotrasy a iné prvky verejnej infraštruktúry a následne ich bezodplatne odovzdávali mestu aj s pozemkami,“ upozornil výkonný riaditeľ IUR Suchánek.

Podľa jeho slov treba pripraviť takú úpravu legislatívy, ktorá by dala obci možnosť ukladať takéto podmienky, tie by ale boli kompenzované buď alikvótnym znížením poplatku za rozvoj, alebo odkúpením zo strany mesta zo zdrojov, ktoré poplatok za rozvoj priniesol.

Výška sadzby reguluje rozvoj v území

Zákon o poplatku za územný rozvoj stanovuje sadzby od 3 do 35 eur za každý aj začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby. Obec však môže ustanoviť sadzby rôzne pre stavby, čím plní rozvojovú funkciu poplatku na svojom území a ovplyvňuje takto podmienky podnikania. Obec môže ustanoviť rôzne sadzby pre jednotlivé katastrálne územia obce alebo jej jednotlivé časti. Túto možnosť využili Malacky a obci Kočovce (okres Nové Mesto nad Váhom).

V Malackách znížili sadzbu v priemyselnom parku na 15 eur/m² a na ostatnom území mesta bola 35 eur/m². V Kočovciach sa rozhodli regulovať intenzitu budovania skladov a logistiky, keď za priemyselné stavby a sklady si obec schválila v nariadení 20 eur/m² a sadzbu 3 eurá/m² pre stavby na bývanie.

NKÚ SR konštatoval v správe, že stanovenie maximálnej sadzby 35 eur/m² neumožňuje, aby obce reagovali na infláciu, ktorá znižuje hodnotu financií obce a odporúča príslušnému výboru parlamentu, aby bol rezort financií gestorom novely zákona o poplatku zo rozvoj.

Cieľom má byť zmena sadzieb, úprava definícií v zákone a výpočtu poplatku a spresnenie možnosti využiť poplatok na obstaranie nehnuteľností. Tému poplatku za rozvoj nepovažuje za uzatvorenú ani bratislavský IUR, ktorý o tom diskutoval s tvorcami novej stavebnej legislatívy, najmä v súvislosti s návrhmi poplatkov za povoľovanie stavieb.