Chcem pomôcť rozvíjať mesto rastúce dovnútra namiesto ďalšieho rozliezania sa do krajiny, hovorí Juraj Šujan

Koncom minulého roka sa stal hlavným architektom Bratislavy. Očakáva sa, že významný a rešpektovaný architekt pozíciu posilní. Na tejto ceste ho však čakajú prekážky.

Dlhé roky stabilne pôsobí na viacerých strategických pozíciách. Podarí sa mu spolu s tímom spolupracovníkov urobiť z Bratislavy lepšie mesto? Ako a s kým? Akým spôsobom by rád dotiahol svoje plány do úspešného konca? Bude Juraj Šujan skutočne tým, kto ukáže význam hlavného architekta a po viac ako 11 rokoch letargie mu prinavráti slovo a váhu?

Podarí sa mu sprehľadniť procesy, pripraviť kvalitný metropolitný územný plán, viesť konštruktívny dialóg mesta s developermi a obyvateľmi? Očakáva sa, že významný a rešpektovaný architekt by mal pozíciu hlavného architekta posilniť. Bude to naozaj tak?

Doterajšia hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad odišla po viac ako 11 rokoch zo svojej funkcie. Ako sa bude ďalej vyvíjať zmysel útvaru hlavného architekta?

Právomoci hlavného architekta sú dané zákonom o Bratislave, ktorý do jeho rúk koncentruje obstarávanie a spracovanie územnoplánovacích podkladov, územného plánu mesta a jeho aktualizácií, koordináciu územnoplánovacej činnosti na území Bratislavy, vypracovanie záväzných stanovísk k investičnej činnosti a ďalšie úlohy podľa štatútu mesta. Sú to silné kompetencie a na ich zabezpečenie je potrebná súčinnosť s viacerými pracoviskami magistrátu a Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB).

Primátor Matúš Vallo v tejto súvislosti v rozhovore pre váš časopis povedal, že hlavný architekt by mal byť nespochybniteľnou autoritou v rámci územného plánovania, niekto, kto má príslušné právomoci, ale najmä osobnú autoritu.

V súčasnosti nemáme predstavu, že hlavný architekt by mal budovať veľký útvar, preberajúci úlohy už vybudovaných kapacít. Jeho základnou úlohou je v prvom rade odborne usmerňovať územný rozvoj na území mesta, ako aj činnosť územnoplánovacích pracovísk magistrátu a MIB-u. Útvar hlavného architekta v takomto nastavení má byť najmä úzkym štábom, potrebným na zabezpečenie plnenia jeho kompetencií.

Kde vidíte hlavné prieniky vašej spolupráce s MIB-om?

S MIB-om som spolupracoval aj doteraz pri veľkej porcii úloh, ktorým som sa venoval v pozícii poradcu primátora. Napokon, začiatkom roka 2019 som sa podieľal aj na príprave jeho vzniku, na úvahách o jeho úlohách, štruktúre a návrhu jeho zriaďovacej listiny.

MIB plní svoje hlavné úlohy v oblastiach strategického plánovania, územného plánovania a rozvoja mesta, participácie a vzdelávania. Z hľadiska mojich kompetencií je podstatné, že je pre mesto najvýznamnejším spracovateľom územnoplánovacích podkladov a dokumentácie vrátane nového územného plánu a zmien a doplnkov jestvujúceho.

Hlavný architekt je volený na dobu neurčitú. Primátor Matúš Vallo sa približne takto pred rokom vyjadril, že to sa musí zmeniť. Je začiatok pri vás?

Spôsob voľby hlavného architekta mestským zastupiteľstvom upravuje príslušné ustanovenie zákona o Bratislave. Je možné ho meniť teda len novelizáciou tohto zákona, ktorá by podľa legislatívnych pravidiel nemala byť retroaktívna.

Mňa na návrh primátora Matúša Valla jednomyseľne zvolilo mestské zastupiteľstvo v novembri 2022 podľa dnes platnej právnej úpravy, teda na dobu neurčitú. Tým však nechcem povedať, že mienim túto pozíciu zastávať aj v situácii, že by som nemal podmienky na plnohodnotný výkon práce pre rozvoj mesta.

Keď bol prof. Šlachta hlavným architektom, často sa vyjadroval tak, že by urobil viac, ale nemá na to právomoci. Ako to bolo na magistráte za jeho éry?

Profesor Šlachta bol od apríla 2006 prvým hlavným architektom mesta po znovuvytvorení tejto pozície. Počas jeho pôsobenia som s ním bol v častom kontakte, najmä ako vtedajší predseda Slovenskej komory architektov. Bolo to obdobie, keď sa nanovo vytvárali legislatívne, pracovné, personálne i priestorové podmienky fungovania hlavného architekta, čo poznačilo aj jeho pôsobenie.

Postavenie hlavného architekta s jeho silnými kompetenciami a mandátom, daným voľbou v mestskom zastupiteľstve na návrh primátora, sa do zákona o Bratislave podarilo zakotviť až novelou z novembra 2008. Stalo sa tak za tichého, ale o to účinnejšieho prispenia vedenia komory architektov a vtedajšieho riaditeľa jej úradu. Nepopieram však, že reálny výkon funkcie závisí aj od spolupôsobenia primátora, zastupiteľstva a príslušných útvarov magistrátu.

Ako je funkcia hlavného architekta užitočná? Načo je dobrá?

Hlavný architekt preukázal svoje miesto a význam najmä v obdobiach prajných spoločnosti, kultúre i architektúre. Dokonca aj v bývalom režime, keď vtisol svoju pečať územnému rozvoju mesta predovšetkým počas politického odmäku v 60. rokoch. Dialo sa tak za pôsobenia hlavného architekta a neskoršieho primátora Milana Hladkého a jeho námestníka i úradujúceho nástupcu Štefana Svetka.

V tejto súvislosti si spomínam na typicky hutné vyjadrenie Štefana Svetka, ktorý svoje pôsobenie a súdobé pomery charakterizoval zhruba takto: „Ako úradujúci hlavný architekt som presadzoval medzinárodnú súťaž na riešenie Petržalky. Ako predseda poroty som ju priviedol k výsledkom, ktoré mali zvrátiť vtedajšie pomery. Prišla však okupácia a tá zvrátila nás.“

Post hlavného architekta má svoj význam aj dnes, v úplne odlišných politických, ekonomických a spoločenských pomeroch. Jeho súčasné kompetencie sme si už pomenovali v úvode rozhovoru. A ak sa ma pýtate, načo je dobrý, pridal by som k nim za seba ešte jednu dôležitú úlohu – mal by kultivovať rozvoj mesta, a to v plnom význame tohto slova.

Pôsobili ste tri volebné obdobia v pozícii predsedu Slovenskej komory architektov, od roku 2019 vykonávate funkciu poradcu primátora. Riešili ste problematiku územného plánu a rozvoja mesta. Čo vám práca poradcu primátora Valla dala? Ako vás obohacuje?

Pôsobenie v štábe Matúša Valla mi ukázalo iný rozmer práce architekta, dalo mi možnosť ovplyvňovať rozvoj mesta a jeho územnoplánovacie „mantinely“, obohatilo ma aj ľudsky – stretnutiami s veľkým množstvom osobností z rôznych oblastí.

V istom zmysle je opakom môjho doterajšieho pôsobenia v privátnej sfére, v inom zas jeho pokračovaním. Mám totiž dlhoročnú profesijnú skúsenosť s územným plánom mesta ako jeho „konzument“, ktorý v rámcoch jeho regulácie navrhoval budovy i obytné súbory. Vďaka tomu mám aj veľmi konkrétne predstavy, ako by som ho chcel transformovať a ako pripraviť nový metropolitný plán.

V rámci pozície hlavného architekta máte pravdepodobne dve možnosti. Chcete byť skôr lídrom alebo mediátorom?

Svoju pozíciu neviem opísať v tejto ambivalencii. Súčasná podoba spoločnosti, štruktúra štátnej správy a samosprávy, rozdelenie kompetencií medzi jej jednotlivé úrovne, v našom meste navyše na mesto a mestské časti, ich poslanecké zbory, štatutárov a výkonných úradníkov, mi ani nedáva príležitosť byť jednoznačným lídrom.

K tomu sa pridáva problém, ktorý jemne nazývam „tekutá legislatíva“, teda výrazná nestabilita v právnych predpisoch, pričasté aj účelové novelizácie zákonov, ich politické ohýbanie pri čítaniach v parlamente a vzájomná neskoordinovanosť právnej sústavy. Aj nové návrhy zákonov o územnom plánovaní a výstavbe výrazne utrpeli cestou z letného arcibiskupského paláca po ich tretie čítanie na hradnom vrchu.

Istá zdravá skromnosť je tu teda celkom na mieste. Svoj vplyv vidím v možnosti ideovo a odborne usmerňovať jednotlivých aktérov, k čomu mi viac ako zákonné kompetencie môže pomôcť rešpekt v odborných kruhoch. Rešpekt sa však nenadobúda automaticky s funkciou. Dá sa získať jedine na základe výsledkov práce – minulých i súčasných.

V tomto smere sa spolieham na moju tridsaťpäťročnú prax výkonného architekta, zároveň dve dekády práce v orgánoch komory a na tvorbe rezortnej legislatívy. Prirodzene, v ostatných štyroch rokoch aj intenzívne pôsobenie v kancelárii primátora Matúša Valla, kde som sa venoval práve otázkam územného rozvoja a bol v kontakte s jeho hlavnými aktérmi.

Druhým dychom však musím k tomu dodať, že sa nerád beriem príliš vážne. Uprednostňujem mäkký vplyv, daný skôr logickou argumentáciou a presviedčaním, nie direktívnym nátlakom. V mojom doterajšom profesijnom živote architekta, šéfa ateliéru, spoluautora našich architektonických návrhov, koordinátora tímu profesií či architekta vykonávajúceho autorský dozor na našich stavbách sa mi takýto prístup osvedčil. Rovnako tak fungoval uplynulé štyri roky vo formálne subalternej úlohe poradcu. Uvidíme, nakoľko bude prenosný v novej, výraznejšej pozícii vo verejnej správe.

Spomínal ste, že základnou úlohou hlavného architekta je v prvom rade odborne usmerňovať územný rozvoj mesta. Ako vnímate súčasný stav územného plánu Bratislavy?

Územný plán, najmä v prípade väčšieho mesta, je veľmi komplexný dokument. Vo výsledku závisí od kvality vstupných dát, spôsobu spracovania, odbornosti spracovateľského kolektívu, dôslednosti jeho prerokovania i miery zmien z neho vyplývajúcich.

Z týchto hľadísk vnímam dnes platný územný plán ako kvalitný dokument. Pripravoval ho široký riešiteľský kolektív pracovníkov magistrátu, z ktorých významná časť pochádzala z bývalého útvaru hlavného architekta a partnerského útvaru dopravného inžinierstva.

Prerokovanie jeho troch variantov v roku 2007 mi v pamäti utkvelo ako veľmi dôkladné. Ak ho porovnáme s územnoplánovacím dokumentom, ktorý platil do jeho schválenia, teda s Aktualizáciou územného plánu z roku 1993 v mierke 1:25 000, ktorá iba čiastkovo menila územný plán schválený v minulom spoločenskom režime v roku 1976, ide o kvalitatívne úplne odlišný dokument.

Za seba môžem povedať, že najmä inštitucionálni developeri sú korektnými partnermi pri rozvoji mesta. Samozrejme, developeri sledujú svoj komerčný záujem a tvrdo si ho obhajujú.

Druhým kritériom je aktuálnosť územného plánu. Tá je daná nielen dobou jeho vzniku, ale najmä masívnymi zmenami, ktorými odvtedy ekonomický rozvoj i priestorové usporiadanie mesta prešli. Netajím, že v mnohých lokalitách je regulácia záväznej časti územného plánu, funkčná i priestorová, už neaktuálna, že plánom predpokladané funkcie sa mnohokrát už saturovali inde či inak, že viaceré územia už presiahli pôvodne bilancovanú intenzitu.

Preto sme akcelerovali prípravu zmien a doplnkov, ktorými naprávame najväčšie disproporcie v porovnaní so súčasnosťou. Naďalej však považujem platný územný plán za korektný podklad usmerňovania výstavby.

Autorizovaný architekt pôsobiaci v oblasti územného plánovania a regionálneho rozvoja Matúš Bizoň sa vyjadril, že v Bratislave je „dlhoročná územnoplánovacia letargia“. Navonok to tak skutočne môže vyzerať…

S tým nemôžem súhlasiť. Keď si pozriete zmeny, ktoré sme za posledné štyri roky dosiahli, čo všetko vzniklo, napríklad dva schválené, dva prerokúvané a ďalšie rozpracované balíky zmien a doplnkov územného plánu či samotný MIB a jeho aktivity, tak to má veľmi ďaleko od letargie.

Kedy teda bude nový územný plán Bratislavy?

Nedávno schválený zákon o územnom plánovaní stanovuje, že do marca 2032 musia byť schválené nové územné plány miest a obcí, spracované podľa novej legislatívy a metodiky, ktorá zatiaľ nebola vydaná. Nový metropolitný územný plán spracúva pod mojou gesciou MIB; v súčasnosti aktualizujeme a dopĺňame potrebné územnoplánovacie podklady.

Predpokladám, že ak budú vykonávacia vyhláška a metodika prijaté včas, spracovanie návrhu územného plánu v príslušnom čase zvládneme. Reálny termín, kedy bude územný plán pripravený na schválenie v mestskom zastupiteľstve, bude však veľmi závisieť najmä od priebehu prerokovania jeho návrhu.

Čiže ešte takých 9 – 10 rokov nás čaká súžitie so starým územným plánom?

Áno, pričom dovtedy sa musíme riadiť súčasným územným plánom. My ho naďalej budeme postupne meniť v lokalitách, kde už stratil aktuálnosť. Rovnako budeme robiť čiastkové zmeny aj v metodike. Považujem to za prirodzený proces.

Boli ste spolumajiteľom architektonického ateliéru. Vnímali ste problémy, ktoré sú pri povoľovaní procesov v rámci svojej praxe? Pretože mnohí, aj developeri, sú stále konfrontovaní s problémami pri povoľovaní stavieb.

Ak tým myslíte to, že trvajú dlho, tak áno, trvajú. A to častokrát vrátane posudzovania súladu so zásadami a regulatívmi územného plánu v rámci vydávania záväzného stanoviska na magistráte. Čelíme tomu zmenami v interných procesoch, ich zjednodušením a od roku 2020 aj zavedením možnosti elektronického podávania zámerov.

Príčiny dlhého posudzovania však nie sú len na strane magistrátu, ale nezriedka aj na strane investora a jeho architekta. Na základe poznania reálneho stavu z konzultácií projektov som presvedčený, že značná časť architektov nemá územný plán naštudovaný do potrebnej hĺbky.

Rešpekt sa nenadobúda automaticky s funkciou. Dá sa získať jedine na základe výsledkov práce – minulých i súčasných.

Priznávam, že spočiatku som na tom bol rovnako; do územného plánu som nahliadal len nerád a, nazvime to, zľahka. Pritom územný plán Bratislavy je pomerne rozsiahly a zložito štruktúrovaný dokument a orientovať sa v ňom nie je jednoduché.

Pozrieť si „farbičku“ a kód v regulačnom výkrese, nahliadnuť do tabuliek regulácie intenzity a funkčného využitia plôch nestačí; podstatné sú aj zásady a regulatívy, vyjadrené v textovej časti.
Samostatným problémom je regulácia intenzity v stabilizovaných územiach.

Bývalo skôr pravidlom, ako výnimkou, že developeri – naši klienti – mali odlišnú predstavu o disponibilite ich pozemku ako my, ktorí sme vyhodnocovali urbánny kontext lokality, a ani náš názor nebol niekedy v zhode s vyhodnotením úradníkmi magistrátu.

Pritom územný plán mesta v mierke 1:10 000 predpisuje len základné zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia. V lokalitách, v ktorých platia aj územné plány zón, sme narážali na odlišnú metodiku ich spracovania, iný repertoár použitých regulačných nástrojov a ich výklad.

Spomeniem aj prípad, keď v území platná „zonálka“, obstaraná a schválená mestskou časťou, bola v rozpore s reguláciou predpísanou v územnom pláne mesta. Hoci takýto stav by teoreticky ani nemal nastať, stretli sme sa s ním. Tu vidím dôležitú koordinačnú úlohu mesta a jeho hlavného architekta.

Všetky zmeny územného plánu odsúhlasujú poslanci a zastupiteľstvo. Dá sa teda povedať, že územný plán je v podstate politická záležitosť. Dá sa vôbec odpolitizovať?

Otázne je, či sa má odpolitizovať. Proces územného plánovania má byť nástrojom na vytváranie spoločenskej dohody o ochrane a rozvoji daného územia. Pritom má svoje špecifické fázy, ktoré sa od seba líšia vecnou náplňou aj okruhom zúčastnených.

Príprava územnoplánovacích podkladov, zadania, konceptu i návrhu sú najmä odbornými činnosťami. Verejné prerokovanie slúži na jeho prezentáciu, participáciu a získanie názorov a pripomienok obyvateľov, odbornej verejnosti, vlastníkov nehnuteľností a dotknutých orgánov.

Schvaľovanie upraveného návrhu po zapracovaní kladne vyhodnotených pripomienok je však v zastupiteľskej demokracii nevyhnutne v kompetencii volených zástupcov občanov. V prípade územného plánu mesta – mestského zastupiteľstva.

Ak má byť územný plán spoločenskou dohodou, o ktorej som hovoril, je správne, že ho schvaľuje demokraticky zvolený kolektívny orgán. Našou úlohou je prezentovať pripravované územnoplánovacie dokumenty poslancom čo najširšie, aby na zasadnutiach zastupiteľstva o prerokúvaných bodoch rozhodovali informovane.

Máte z pozície hlavného architekta ambíciu posudzovať každý projekt?

Určite nie. Chcel by som sa sústrediť na významné investičné zámery, také, ktoré ovplyvňujú mestskú štruktúru, majú dosah napríklad na nekomerčnú vybavenosť v území, dopravné toky, infraštruktúru. To sú projekty, ktorým treba venovať pozornosť. Musím tu však uviesť, že aj túto kompetenciu sústavne vychyľuje spomínaná „tekutá legislatíva“, snahy rôznych aktérov o zmenu príslušných ustanovení právnych predpisov.

Boli ste poradcom primátora pre rozvoj mesta, územné plánovanie a komunikáciu s developermi. Ako vnímate developerov?

Developeri sú z podstaty veci jedným z kľúčových hráčov pri rozvoji miest. Mesto v prevažnej väčšine nebuduje štát ani samospráva, ale súkromní developeri na súkromných pozemkoch. Je úlohou mesta, aby určovalo pravidlá a viedlo v ich rámci diskusiu s jednotlivými účastníkmi procesu povoľovania stavieb.

Zásady rozvoja mesta i konkrétne regulatívy pre jednotlivé lokality určuje územný plán, ich všeobecný rámec okrem legislatívy aj vlastné územno-technické predpisy, ktoré máme v úmysle pripraviť. O aplikácii pravidiel treba viesť s developermi debatu.

Cieľom je, aby sa rozvoj mesta dial v súlade s verejným záujmom.
Možno to bude pre niekoho znieť provokatívne, ale najviac ovplyvníme rozvoj mesta tým, že budeme s developermi hovoriť, že budeme iniciatívni v koncepciách, napríklad pri rozvoji nájomného bývania a jeho lokalizácii zmenami územného plánu.

Za seba môžem povedať, že najmä inštitucionálni developeri sú korektnými partnermi pri rozvoji mesta. Samozrejme, developeri sledujú svoj komerčný záujem a tvrdo si ho obhajujú. Zároveň si však väčšinou uvedomujú úlohy samosprávy pri usmerňovaní výstavby a pri ochrane oprávnených záujmov obyvateľov. Povoľovanie stavieb je v zastavanom území už z princípu konfliktná činnosť, kde sme často v úlohe mediátorov sporu, pričom platformou na jeho riešenie by mal byť územný plán.

Predčasom sa Marián Hlavačka z Corwinu vyjadril, že pre nich je jednoduchšie postaviť, resp. vypracovať, zámer napríklad v Ľubľane, pretože tam dostanú povolenie veľmi rýchlo. Ľubľana je porovnateľne veľké mesto ako Bratislava. Dlhé povoľovanie v Bratislave môže spôsobiť odliv ďalších developerov zo Slovenska. Nie je to škoda?

Bola by to, samozrejme, škoda. Opakujem, developeri sú pre nás partnerom pri rozvoji mesta, posudzovanie zámerov postupne racionalizujeme a budeme v tom pokračovať. Máme záujem o reanimáciu brownfieldov na živé mestské štvrte so zmiešanými funkciami a mestotvornou zástavbou. Zároveň treba vidieť, že takáto výrazná prestavba v zastavanom území mesta je veľmi citlivá, treba k nej pristupovať zodpovedne a s ohľadom na obyvateľov a verejný záujem.

Na záver sa vráťme k vám ako k novému hlavnému architektovi. Aké mesto by ste chceli budovať?

Touto otázkou som sa zaoberal už od svojho nástupu na pozíciu poradcu pre územný rozvoj a postupne som si zadefinoval šesť základných princípov rozvoja mesta, ktorým by som chcel napomáhať. Konkrétnejšiu podobu sme im dali v uplynulých dvoch rokoch pri príprave strategického rozvojového dokumentu Bratislava 2030 v pracovnej skupine pre územný a mestský rozvoj, ktorú som viedol.

Rád by som napomáhal rozvíjať mesto rastúce dovnútra namiesto ďalšieho rozliezania sa do krajiny. Mesto vytvárajúce okrem celomestského aj lokálne centrá s dostatočnou ponukou vybavenosti. Mesto funkčne zmiešané tak, aby základná vybavenosť, škôlky, školy, obchody, kaviarne, komunitné centrá či zdravotné strediská, boli v pešej dostupnosti obyvateľov, prednostne ako vstavané zariadenia v parteri bytových domov.

Mesto s navzájom previazanou a pre obyvateľov jednotlivých lokalít ľahko dostupnou sieťou verejných priestorov, ktoré považujeme za tmel mestských komunít. Mesto, kde sa obyvatelia môžu bezpečne pohybovať pešo a na bicykli, ktoré je husto previazané sieťou električkových tratí.

A napokon mesto s intaktnými lužnými lesmi a svahmi Malých Karpát, v urbánnom prostredí s ponukou štvrťových parkov, alejí a udržiavanej zelene vo verejnom priestore, profitujúce z úžasného fenoménu Dunaja. Naše kroky v územnom plánovaní a rozvoji mesta by k takémuto mestu mali smerovať; vďaka nim bude environmentálne, ekonomicky aj sociálne odolné a pripravené na zmeny klímy.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 1-2/2023