Zákazník musí byť spokojný s kvalitou, termínom a s cenou (profil spoločnosti Strabag, s. r. o.)

Aj keď sa história koncernu Strabag začala písať ešte v 19. storočí, na Slovensku sa táto značka objavila definitívne až v roku 2001. Od roku 2004 tu stihla spoločnosť Strabag, s. r. o., 4-násobne zvýšiť svoj obrat a stať sa nominantom na ocenenie ASB v kategórii ASB – Stavebná firma roka. Aká je firma Strabag na Slovensku? Porozprávali sme sa o tom s konateľom spoločnosti Ing. Vlastislavom Šlajsom.

Ako ste vnímali nomináciu na ocenenie ASB v kategórii ASB – Stavebná firma roka? Čo všetko predchádzalo tomuto momentu?
Pre firmu bola táto nominácia určite významným ocenením jej snaženia. Aj keď sme v konečnom dôsledku nevyhrali, zaradenie do pätice najlepších firiem nás potešilo. Strabag sa za ostatné roky na Slovensku zviditeľnil a vstúpil do povedomia odbornej verejnosti. Svedčí o tom aj skutočnosť, že od roku 2004 tu svoj obrat zvýšil 4-násobne. Minulý rok mal obrat asi 3,9 miliárd Sk, čo predstavovalo masívny nárast. Strabag ako rakúska firma s hlavným sídlom vo Viedni mala za minulý rok obrat až 10,75 miliárd eur.

Začiatky spoločnosti Strabag na Slovensku sa datujú od roku 1991, keď Bauholding kúpil 51-percentný podiel živičného závodu firmy Doprastav, z ktorého vznikla spoločnosť Slov­asfalt, spol. s r. o. Táto spoločnosť sa zaoberala výrobou asfaltových zmesí a realizáciou, rekonštrukciami a opravami asfaltových povrchov ciest. V roku 2003 Bauholding rozšíril na Slovensku svoju činnosť kúpou dvoch stavebných spoločností: Cesty, mosty, konštrukcie Zvolen a Cestné stavby Lučenec.

Značka Strabag prišla na Slovensko už v roku 2001 a zaoberala sa výstavbou pozemných stavieb. Realizovala napríklad výstavbu nákupného centra POLUS a viacerých businesscentier.

Spoločnosť Strabag vlastní okrem strojov a zariadení pre dopravné staviteľstvo aj osem prevádzok na výrobu betónu a jeden odštepný závod SAT, ktorého hlavnou činnosťou je vykonávanie zemných prác a frézovanie asfaltových vozoviek.

Popri Strabagu pôsobia na Slovensku ďalšie dcérske a servisné spoločnosti. Je to spoločnosť Slovasfalt, ktorá sa zaoberá výhradne výrobou asfaltových zmesí a vlastní 14 súprav na ich výrobu, spoločnosť C.S.Bitunova s výrobou bitúmenových/asfaltových emulzií, spoločnosť OAT, Bratislava, ktorá zabezpečuje dilatácie, zálievky na mostoch a letiskách alebo spoločnosť BHG, ktorá zabezpečuje nákup a predaj asfaltu.

Ďalej je tu spoločnosť BMTI, ktorá zabezpečuje nákup strojov, prenájom a opravy mechanizácie a dopravných prostriedkov pre všetky koncernové spoločnosti, správu strojového parku a prenájom debnenia a lešenia, spoločnosť BRVZ s vedením účtovníctva a nakoniec spoločnosť TPA, ktorá zabezpečuje skúšobníctvo, atesty a laboratórne skúšky.

Hovoríte o výrobniach asfaltových zmesí a betónu – je zrejmé, že nosnou činnosťou Strabagu na Slovensku je realizácia dopravných stavieb, predovšetkým cestných…
Jednoznačne áno, Strabag na Slovensku zabezpečuje najmä dopravné stavby. Do koncernu patrí však aj firma ZIPP, ktorá sa na Slovensku orientuje predovšetkým na pozemné staviteľstvo. V Českej republike a v niektorých ďalších krajinách zabezpečuje pozemné, ale aj dopravné staviteľstvo priamo Strabag. Situácia sa v jednotlivých krajinách (prípadne aj pri konkrétnych stavbách) mierne odlišuje, v zásade však platí, že činnosti v koncerne sa delia podľa odborov. 

Pri takom veľkom koncerne s množstvom dcérskych a servisných firiem funguje asi osobitný zamestnanecký režim, prerozdeľovanie zákaziek…
Strabag má pomerne členitú štruktúru. V rámci nej je v slovenskom Strabagu asi 530 zamestnancov. Zamestnanci servisných a dcérskych spoločností sa do tohto počtu nezahŕňajú. V súčasnosti má spoločnosť Strabag dominantný odber prác, služieb a polotovarov a svoje požiadavky sa snaží predkladať s dlhodobým predstihom, aby si zaistil dodržiavanie svojich termínov. Tento systém sa nám darí udržiavať ako veľmi transparentný a prospešný trhu.

Zároveň platí aj to, že v rámci nadnárodného pôsobenia Strabagu si dcérske alebo servisné spoločnosti môžu hľadať uplatnenie aj v inej krajine v rámci pôsobnosti koncernu. Flexibilita je tak našou veľmi silnou stránkou.

Priblížili ste nám pomerne členitú štruktúru Strabagu. Aká je samotná firma Strabag, s. r. o., na Slovensku? 
Všetky úspechy spoločnosti sú založené na kvalite jej zamestnancov. To je skutočnosť, ktorú nemožno ani tu obchádzať. Strabag na Slovensku sa venuje svojim ľuďom v nadnárodnom štandarde typickom pre celý koncern. Osobné kontakty s ľuďmi tu však trochu sťažuje skutočnosť, že okrem centrály máme na Slovensku ďalšie štyri oblasti: v Podunajských Biskupiciach, Žiline, Zvolene a v Košiciach. Všetkým zamestnancom však ponúkame rozličné typy školení a možnosť účasti na zahraničných stážach. Náš záujem sa v tomto smere sústreďuje aj na absolventov a mladých ľudí všeobecne.

Spolupracujeme s univerzitami (UNIZA a TUKE), vidíme však postupný úbytok záujmu o technické profesie, a týka sa to nielen vysokého školstva. Dokonca vidíme čoraz častejšie opúšťanie technickej profesie vzdelanými ľuďmi. Tento trend je však celoeurópsky a nebude ho jednoduché zastaviť. Aj v súvislosti s ním je podľa nás dôležité vytvoriť dobrú atmosféru vo firme. V každom smere uprednostňujeme korektnosť, prednosťou je spravodlivé a progresívne ohodnotenie všetkých zamestnancov, najmä tých, ktorí pôsobia na stavbe.

K našej firemnej kultúre patria korektné vzťahy s obchodnými partnermi, i včasná úhrada faktúr, čo nie je v každej spoločnosti samozrejmosťou. Smerom von je základnou filozofiou firmy jednoznačne spokojnosť zákazníka, k čomu smeruje všetko naše úsilie. Zákazník musí byť spokojný s cenou, kvalitou a termínom.

Darí sa Strabagu dodržiavať termíny?
Termíny sa nám darí dodržiavať, problémom bývajú niekedy prekážky na strane investora. Proces vyhotovenia a odovzdania stavby je však aj so všetkými legislatívno-právnymi náležitosťami veľmi zložitý. Niekedy sa napríklad stáva, že dostaneme zákazku, ktorá nemá ešte na niektoré stavebné objekty udelené stavebné povolenie. Takou bola stavba na Orave, ktorá nemala vysporiadané majetkovo-právne záležitosti a sprevádzal ju výrazný odpor domáceho obyvateľstva, hraničiaci až s fyzickými útokmi. Myslím, že sa v tom odrazili historické zvyklosti evidencie nehnuteľností na Slovensku, ktoré majú v porovnaní s okolitými krajinami svoje výrazné špecifiká. Pri snahe všetkých zainteresovaných dokážeme však aj tieto prekážky prekonať.

Napriek niektorým úskaliam tohto druhu sa vám však podarilo od roku 2004 svoj obrat 4-násobne zvýšiť.
Pri doterajšom získavaní zákaziek sme mali, samozrejme, kus šťastia. Pravdou je aj to, že Slovensko nevyhnutne potrebuje stavať dopravnú infraštruktúru a má obrovský potenciál do budúcnosti. V súčasnosti sa v tomto smere spracúvajú ponuky na PPP projekty, na ktoré je však veľmi málo času, čo môže mať negatívny vplyv na cenu. V dôsledku toho bude vláda SR stáť pred veľkou dilemou či vstúpiť do všetkých troch balíkov PPP projektov a v akom rozsahu. Rozhodnú o tom zrejme až ponúknuté návrhy cien, ktoré budú musieť kalkulovať so záväzkom na 30 rokov. Stanoviť cenu realizácie diela, vrátane jeho údržby a opráv na taký dlhý čas však skutočne nie je jednoduché. Spoločnosti budú veľmi zvažovať, aké riziká na seba zoberú, pričom možnosti ich minimalizovania premietnu do cien.

Súčasné vypísanie troch veľkých balíkov naraz môže byť veľkým sústom. V celkových súvislostiach treba vnímať aj to, že domáce kapacity nebudú na stanovený obrovský objem prác v uvažovaných termínoch stačiť, v ich silách je podľa mňa približne 40 až 60 % prác. Posilnenie zo zahraničia prinesie opätovný pohyb cien. Pritom všetkom však nemožno spochybniť nevyhnutnosť budovania dopravnej infraštruktúry a jej prínos v každom regióne.

Nakoniec spomeniem ešte jednu zaujímavosť. V Rakúsku, Nemecku a v ďalších krajinách sa udáva cena diela na 1 m² alebo 1 bežný km diaľnice alebo cesty, tu sa do nej často započítavajú aj vyvolané investície, ako sú preložky vodných tokov, priľahlej infraštruktúry železníc, komunikácií a podobne. V celkovom meradle sa potom porovnávajú cenovo neporovnateľné údaje.

Súčasný nevyhnutný masívny nárast stavebnej výroby sprevádza určite aj vývoj nových technológií a postupov v dopravných stavbách, osobitne v nadnárodnej firme, kde sa môžu využívať medzinárodné skúsenosti…
Iste je tu rad príkladov realizácií, ktoré sú z technologického hľadiska špičkové. Môžem uviesť výrobne asfaltových zmesí, ktoré realizujeme cez spoločnosť Slovasfalt, ich technologické parametre sú absolútne porovnateľné so zahraničím. Zaujímavou je aj stavba R1 Ožďany, kde sme realizovali asfaltový kryt na celú šírku cesty, ktorý je v podstate návratom k pôvodnej technológii, avšak na inej kvalitatívnej úrovni.
Vo všeobecnosti všetky postupy, ktoré sa osvedčia v zahraničí, zavádzame veľmi rýchlo aj  na Slovensku a v okolitých krajinách. 

Akceptujete pritom súčasné trendy ekologických technológií?
Filozofia našej firmy je založená aj na ekologických princípoch. V tomto smere vyvíjame rozličné aktivity, v súčasnosti sa napríklad zameriavame na to, aby sa vyfrézované materiály vracali naspäť do výroby asfaltových zmesí. Predpisy v tejto oblasti by však mali byť jednotné pre celý európsky priestor. Ako problém vnímame to, že niektoré normy platné v Nemecku a v Rakúsku, sa na Slovensku zatiaľ v plnej miere nezaviedli a ich realizácia je sťažená.

Ako vníma spoločnosť zameraná na asfaltové cesty problematiku materiálového zloženia ciest, teda porovnanie s betónovými vozovkami?
V prvom rade o povrchu vozovky rozhoduje investor. Zastávame však názor, že jeho výsledné rozhodnutie by malo vychádzať zo zaťaženia cesty. Ukazuje sa, že pri väčšom zaťažení je efektívnejšia betónová vozovka, pri menšom zaťažení je efektívnejšia asfaltová vozovka. Každá z nich má svoje prednosti aj nedostatky. Betónové vozovky majú svoje uplatnenie v exponovaných úsekoch diaľnic, ciest, križovatiek a pod. 

Ktoré stavby z ostatného obdobia alebo súčasnosti považujete za najvýznamnejšie stavby spoločnosti Strabag na Slovensku? Čo očakávate v najbližšom období – či už s PPP projektmi, alebo bez nich?
Najväčšou stavbou odovzdanou do užívania v minulom roku bola cesta R2 Ožďany, ktorá už v súčasnosti slúži motoristom. Do užívania sme spolu s Doprastavom odovzdali aj diaľnicu D3 v úseku Žilina-Strážov – Hričovské Podhradie. Získali sme aj stavbu križovatky v Banskej Bystrici  a taktiež R2 Obchvat Figa, ktorú odovzdávame do užívania v 9/2008. Veľmi dôležitou stavbou zostáva preložka štátnej cesty Nová Bystrica – Oravská Lesná, kde sme vedúcim združenia. Aj keď ide o technicky veľmi náročnú stavbu v nádhernom prostredí medzi Oravou a Kysucami, predpokladáme jej ukončenie skôr, než ukladá zmluva, tzn. do konca roku 2008.

V tomto roku sme úspešní v druhej časti diaľnice D1 na úseku Sverepec –  Vrtižer. Spolupráca s ostatnými členmi združenia (Váhostav, Bögl-Krýsl) a investorom na tejto stavbe je zatiaľ veľmi dobrá a veríme v úspešnú realizáciu celej stavby. Vo forme združenia sme začali aj práce na obchvate Svidníka. Základnú výhodu združení vidíme v tom, že sa v nich vo svojich odbornostiach vzájomne dobre dopĺňajú zúčastnené firmy, ktoré vždy prispejú aj svojím osobitným vkladom podľa špecializácie alebo technologických a materiálových možností. Nezanedbateľným prínosom združení je aj rovnomernejšie rozdelenie prác. 

V súčasnosti čakáme na vypísanie súťaže na cestu R1 Žarnovica – Šášovské Podhradie, kde by sa malo pokračovať v ďalšej etape výstavby R1. Za  predchádzajúcu etapu Rudno – Žarnovica sme spoločne s Doprastavom získali ocenenie Stavba roka 2006. Ďalší vývoj však budú v zásadnej miere určovať pravdepodobne PPP projekty.

Plánuje Strabag, s. r. o., nejaké zmeny v smerovaní alebo filozofii firmy?
Chceli by sme posilniť aj ďalšie oblasti nášho pôsobenia. Okrem už stabilnej základne konštrukcií vozoviek sa chceme viac zamerať na železničné staviteľstvo. V Českej republike pôsobí v tejto oblasti naša sesterská spoločnosť Viamont DSP. Druhým cieľom je posilniť našu pozíciu pri realizácii mostných objektov.

Veľkou úlohou, samozrejme, zostáva stabilizácia firmy na slovenskom trhu, s čím súvisí aj stabilizácia zamestnancov. V tomto smere sme zaznamenali zaujímavý posun v pohybe slovenských pracovníkov z Českej republiky naspäť na Slovensko.

Silvia Friedlová
Foto: Strabag