Zákon o poplatku za rozvoj sa zmení. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce širokú dohodu. Štát sa chce pustiť do brownfieldov
Monika Voleková Rozvoj miest a obcí, developerský a stavebný sektor neovplyvní v roku 2025 len nový stavebný zákon, ktorý je v 2. čítaní v parlamente. Rezort regionálneho rozvoja, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov, pripravuje výzvu pre brownfieldy aj novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj.
Detaily novely nie sú známe, ministerstvo ich prestaví v krátkom čase so skupinou poslancov. Čo známe je, že ročne prinesie samosprávam cca 30 mil. eur do rozpočtov. Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák vo štvrtok na tlačovej besede uviedol, že v prvom štvrťroku 2025 to budú dve eurofondové výzvy, jedna sa zameria na mapovanie opustených priemyselných parkov a areálov (aj poľnohospodárskych družstiev a iných) a brownfieldov.
Informáciami z mapovania zón by mali disponovať všetky rezorty aj SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu), ktorá by ich mala ponúkať investorom. Tieto informácie budú v tzv. rodnom liste mesta a obce a budú potrebné pri nastavovaní rozvoja v súvislosti s eurofondmi.
„Aby sme vedeli, čo sa nachádza v území a nemuseli zastavať voľné plochy,“ uviedol Kaliňák s tým, že bývalé priemyselné zóny by bolo možné využiť na kultúrne, školské či administratívne účely. Oprávnenými žiadateľmi budú samosprávy. V prípade komerčného využitia územia pripravuje výzvu rezort hospodárstva.
Brownfieldy ako príležitosť pre rozvoj
Metropolitný inštitút Bratislavy sa venuje tomuto druhu nevyužívaných pozemkov a má Urbanistickú štúdiu brownfieldov na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá bola aktualizovaná v roku 2022. Kým v roku 2019 bolo na území mesta 131 území brownfieldov na 629 ha, o tri roky neskôr mesto evidovalo 113 území na 580 ha s tým, že vo vnútornom meste je 60 % brownfieldov a vonku 40 %. Pribudlo 22 nových území na 40 ha.
Územím s veľkou ekologickou záťažou v podzemí je napr. bývalý chemický závod Istrochem na 150 hektároch, nevyužitá je časť budov v areáli bývalých obuvníckych Závodov 29. augusta v Partizánskom. O brownfieldové pozemky s dobrou polohou majú záujem developeri.
Príkladmi môžu byť projekty v príprave ako Nová Merina v Trenčíne (väčšinový Wood & Company, menšinový Occam Real Estate), Rezidencie Slovenka v Banskej Bystrici (Proxenta) po textilke či územie bratislavského downtownu po rafinérii Apollo zastavané modernými aj výškovými budovami.
Poplatok zaviedlo vyše 340 samospráv
Štátny tajomník ešte v roku 2024 avizoval zmenu zákona o miestnom poplatku za rozvoj z roku 2015, voči ktorému má časť developerov výhrady, a zaviedli ho napríklad všetky krajské mestá a celkovo vyše 340 samospráv. Interval základnej sadzby je od 10 po 35 za m2 aj za každý začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.
M. Kaliňák vo štvrtok potvrdil, že ide o rozšírenie možností, ako využiť peniaze z poplatku, pretože vývoj pokročil, a spomenul aj zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR z minulosti. „Územie nie je zaťažené iba výstavbou na jednej ulici, postihuje to celá obec,“ dôvodil. Novela je v rokovaní so samosprávami a s podnikateľskou obcou, návrh bude predmetom rokovania Rady vlády pre regionálny rozvoj, kde sú samosprávne združenia aj zástupcovia privátneho sektora.
O poplatku budú rokovať aj so súkromným sektorom
Minister Richard Raši k tomu povedal, že poplatok nemá zavedených 2 600 samospráv, pretože chcú, aby investori prišli a nepotrebujú spoplatňovať investíciu do infraštruktúry, ktorú developer nemá povinnosť urobiť. Zákon prináša ročne cca 30 mil. eur.
„Budeme rokovať aj s podnikateľským sektorom, nechceme, aby to bolo vnímané ako bič na developerov. Chceme, aby sa našiel konsenzus vo výške poplatku aj v tom, na čo majú ísť peniaze. Chceme širokú dohodu. Nebudeme nabádať samosprávy, aby ho zaviedli,“ konštatoval minister Raši.
O poplatku za rozvoj písal magazín ASB v dvojčísle 1-2/2024. Štátny tajomník vtedy uviedol, že nastaveniu parametrov a zmien v poplatku bude predchádzať diskusia so samosprávami aj stavebným priemyslom.
„Zároveň to vnímame ako pokračovanie v aktivitách, ktoré súvisia s pozemkovými úpravami, pretože bez pozemkov nebude rozvoj a jedna z možností využitia poplatku by mohla byť na pozemkové úpravy,“ avizoval Kaliňák. Samosprávy tak dostávajú možnosť využiť poplatok na ďalší rozvoj.
