Zákon o poplatku za rozvoj sa zmení. Ministerstvo regionálneho rozvoja chce širokú dohodu. Štát sa chce pustiť do brownfieldov

Rozvoj miest a obcí, developerský a stavebný sektor neovplyvní v roku 2025 len nový stavebný zákon, ktorý je v 2. čítaní v parlamente. Rezort regionálneho rozvoja, ktorý má na starosti čerpanie eurofondov, pripravuje výzvu pre brownfieldy aj novelu zákona o miestnom poplatku za rozvoj.

Detaily novely nie sú známe, ministerstvo ich prestaví v krátkom čase so skupinou poslancov. Čo známe je, že ročne prinesie samosprávam cca 30 mil. eur do rozpočtov. Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák vo štvrtok na tlačovej besede uviedol, že v prvom štvrťroku 2025 to budú dve eurofondové výzvy, jedna sa zameria na mapovanie opustených priemyselných parkov a areálov (aj poľnohospodárskych družstiev a iných) a brownfieldov.

Informáciami z mapovania zón by mali disponovať všetky rezorty aj SARIO (Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu), ktorá by ich mala ponúkať investorom. Tieto informácie budú v tzv. rodnom liste mesta a obce a budú potrebné pri nastavovaní rozvoja v súvislosti s eurofondmi.

„Aby sme vedeli, čo sa nachádza v území a nemuseli zastavať voľné plochy,“ uviedol Kaliňák s tým, že bývalé priemyselné zóny by bolo možné využiť na kultúrne, školské či administratívne účely. Oprávnenými žiadateľmi budú samosprávy. V prípade komerčného využitia územia pripravuje výzvu rezort hospodárstva.

Brownfieldy ako príležitosť pre rozvoj

Metropolitný inštitút Bratislavy sa venuje tomuto druhu nevyužívaných pozemkov a má Urbanistickú štúdiu brownfieldov na území hlavného mesta SR Bratislavy, ktorá bola aktualizovaná v roku 2022. Kým v roku 2019 bolo na území mesta 131 území brownfieldov na 629 ha, o tri roky neskôr mesto evidovalo 113 území na 580 ha s tým, že vo vnútornom meste je 60 % brownfieldov a vonku 40 %. Pribudlo 22 nových území na 40 ha.

Územím s veľkou ekologickou záťažou v podzemí je napr. bývalý chemický závod Istrochem na 150 hektároch, nevyužitá je časť budov v areáli bývalých obuvníckych Závodov 29. augusta v Partizánskom. O brownfieldové pozemky s dobrou polohou majú záujem developeri.

Príkladmi môžu byť projekty v príprave ako Nová Merina v Trenčíne (väčšinový Wood & Company, menšinový Occam Real Estate), Rezidencie Slovenka v Banskej Bystrici (Proxenta) po textilke či územie bratislavského downtownu po rafinérii Apollo zastavané modernými aj výškovými budovami.

Poplatok zaviedlo vyše 340 samospráv

Štátny tajomník ešte v roku 2024 avizoval zmenu zákona o miestnom poplatku za rozvoj z roku 2015, voči ktorému má časť developerov výhrady, a zaviedli ho napríklad všetky krajské mestá a celkovo vyše 340 samospráv. Interval základnej sadzby je od 10 po 35 za m² aj za každý začatý m² podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

M. Kaliňák vo štvrtok potvrdil, že ide o rozšírenie možností, ako využiť peniaze z poplatku, pretože vývoj pokročil, a spomenul aj zistenia Najvyššieho kontrolného úradu SR z minulosti. „Územie nie je zaťažené iba výstavbou na jednej ulici, postihuje to celá obec,“ dôvodil. Novela je v rokovaní so samosprávami a s podnikateľskou obcou, návrh bude predmetom rokovania Rady vlády pre regionálny rozvoj, kde sú samosprávne združenia aj zástupcovia privátneho sektora.

O poplatku budú rokovať aj so súkromným sektorom

Minister Richard Raši k tomu povedal, že poplatok nemá zavedených 2 600 samospráv, pretože chcú, aby investori prišli a nepotrebujú spoplatňovať investíciu do infraštruktúry, ktorú developer nemá povinnosť urobiť. Zákon prináša ročne cca 30 mil. eur.

„Budeme rokovať aj s podnikateľským sektorom, nechceme, aby to bolo vnímané ako bič na developerov. Chceme, aby sa našiel konsenzus vo výške poplatku aj v tom, na čo majú ísť peniaze. Chceme širokú dohodu. Nebudeme nabádať samosprávy, aby ho zaviedli,“ konštatoval minister Raši.

O poplatku za rozvoj písal magazín ASB v dvojčísle 1-2/2024. Štátny tajomník vtedy uviedol, že nastaveniu parametrov a zmien v poplatku bude predchádzať diskusia so samosprávami aj stavebným priemyslom.

„Zároveň to vnímame ako pokračovanie v aktivitách, ktoré súvisia s pozemkovými úpravami, pretože bez pozemkov nebude rozvoj a jedna z možností využitia poplatku by mohla byť na pozemkové úpravy,“ avizoval Kaliňák. Samosprávy tak dostávajú možnosť využiť poplatok na ďalší rozvoj.