Záver roka tradične v zelenom. Vyšlo nové číslo časopisu ASB

Máme zaujímavé rozhovory, rozoberáme plán obnovy a tiež úžasné stavby, ktoré môžu dostať aj nálepku "zelené".

Klimatický summit COP 27 sa skončil. Hoci sa rokovalo o deň dlhšie, ako bolo v pláne, silné závery nepriniesol. Musím povedať, že táto správa ma nijako nezasiahla. Klimatické summity sporadicky sledujem, takže si pamätám, že toto hodnotenie by pokojne sedelo aj k COP 26, ale i k COP 25 či k tomu s poradovým číslom 24. Nečudo, že Greta Thumbergová už nad summitom zlomila palicu.

Hoci robíme kroky na zníženie klimatických zmien a pokúšame sa zvýšiť mieru udržateľnosti, robíme to pomaly a nedostatočne. Už dnes je jasné, že cieľ maximálneho oteplenia o 1,5 stupňa do konca storočia nedosiahneme.

Objednať nové číslo časopisu ASB

Naopak, spomínané oteplenie je prakticky na dosah – odborníci sa zhodujú, že ho prekročíme už v najbližších rokoch. Iniciatíva Climate Action Tracker v októbri zhodnotila, že z 38 sledovaných krajín žiadna neprijala dostatočné opatrenia na zastavenie globálneho otepľovania na úrovni 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predindustriálnou érou. Akokoľvek pesimisticky to znie, nemáme inú možnosť ako sa čoraz viac sústrediť práve na tento problém.

Tohtomesačný Fokus rozoberá Plán obnovy a odolnosti SR, ktorý pôvodne vznikol ako plán ekonomickej pomoci po pandémii covid-19, no dotácie na rekonštrukciu verejných a rodinných budov z neho robia relatívne mocný nástroj aj v boji proti klimatickej zmene.

Šéf Corwinu Marián Hlavačka za nedostatočný pokrok viní štát. Hovorí, že na národnej úrovni necíti v tejto oblasti žiadnu podporu. Chýbajú mu zelené koeficienty, znížené DPH či zrýchlené stavebné povolenia na zelené projekty. Našťastie aj u nás sa podiel tých, ktorí z vlastnej vôle a bez donútenia stavajú udržateľnejšie, zvyšuje. Pomaly, ale predsa.

Zelené číslo ASB ukazuje nielen to najlepšie, čo sa podarilo u nás i vo svete navrhnúť či postaviť. Architekti Zuzana Zacharová, Michal Marcinov, Matej Grébert, Barbara Zavarská a Illan van Oijen poukázali na to, že zmena prichádza aj „zdola“.

Je o konštruktívnom dialógu, intenzívnej participácii, kvalitnej tvorbe verejného prostredia, starostlivosti o naše kultúrne dedičstvo a v neposlednom rade o tvorbe uvedomelej komunity a jej vzdelávaní. A práve tieto príklady sú tým najlepším balzamom na dušu klimatického pesimistu a odpoveďou na otázku, ako tvoriť odolné mestá, ako sa dostať z krízy k príležitosti. Presvedčte sa sami.