Zelené strechy zaujímajú nielen developerov. BSK má vlastné projekty
Monika Voleková Jedným z opatrení, ktoré zmierni dôsledky klimatických zmien na Slovensku, môžu byť aj zelené strechy na budovách s rôznou funkciou. Záujem o ich realizáciu majú developeri administratívnych a rezidenčných budov, nákupných centier, majitelia rodinných domov, ale aj verejná správa.
Slovenská Asociácia pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru pripravuje po dohode s českou partnerskou organizáciou preklad českých štandardov pre zelené strechy a ich „preklopenie“ do slovenských podmienok s využitím technických noriem.
„Štandardy majú pôvod v Nemecku, kde sa zelenými strechami zaoberajú 40 rokov,“ povedal pre ASB predseda asociácie Branislav Siklienka s tým, že 90 % takýchto zelených striech je na Slovensku extenzívnych.
Členmi asociácie sú aj bratislavský developer Corwin a žilinský Reinoo, ktorí sú podľa neho presvedčení o prínose zelených striech pre ich projekty, aj ako o príspevku k udržateľnosti budov.
Kancelárska budova Corwinu Einpark Offices v bratislavskej Petržalke má zelené strechy. Ich vegetácia napríklad v lete zabraňuje prehrievaniu budovy a pozitívne ovplyvňuje okolitú mikroklímu. Zároveň strechy zachytávajú a zúžitkzužitkúvajú dažďovú vodu.
Štandardy pre región
Siklienka avizoval záujem Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) o tento koncept aj o osvetu v tejto oblasti. Kraj aktuálne konzultuje s asociáciou všeobecné princípy riešení zelených striech.
Na základe vyhodnotenia dosiahnutých efektov na prvých zrealizovaných strechách je v pláne spoločná príprava štandardov zelených striech a fasád pre územie bratislavského regiónu. Kraj ich odprezentuje počas workshopu pre samosprávu, odbornú a laickú verejnosť.
BSK má už vytipované strechy vhodné na umiestnenie zelených extenzívnych striech. „Dve sú vo fáze projekčnej prípravy. Ide o budovu úradu BSK a jednu budovu Strednej odbornej školy technológií a remesiel na Ivanskej ceste v Bratislave. Pri ďalších budovách sa bude robiť statické posúdenie možnosti umiestnenia zelenej strechy,“ informovala hovorkyňa kraja Lucia Forman.
Zelené strechy a fasády vníma BSK ako prvok zvyšovania izolačnej schopnosti proti prehrievaniu a úniku tepla (zvyšovania energetickej efektívnosti) ako aj opatrenie na zadržiavanie a využívanie dažďových vôd (vodozádržné opatrenie) a zvyšovanie biodiverzity. Všetky tieto ciele bude na nových strechách monitorovať a vyhodnocovať.
Nový typ verejného priestoru
Developer HB Reavis nie je členom Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru, na nákupnom centre Nivy v Bratislave má však zelenú strechu – extentenzívno-intenzívnu.
„Táto kombinácia nám umožňuje podporovať biodiverzitu celej zóny Nové Nivy v najvyššej možnej miere. Zelenou strechou sme chceli priniesť do mesta aj kvalitný verejný priestor, ktorý lokalite chýbal,“ uviedol architekt a product design manažér Miroslav Prokopič.
Základný návrh zelenej strechy vznikol v spolupráci s renomovaným zahraničným architektonickým štúdiom BDP a lokálnou kanceláriou 2KA. Zakladanie jednotlivých plôch zrealizovala spoločnosť APRO.
Celková plocha zelene na tejto streche je vyše 12-tisíc m2, pričom zeleň nad nadzemnými konštrukciami nie je do tohto čísla započítaná. Pobytová, teda intenzívna plocha má rozlohu približne 4 300 m2 a extenzívna takmer 8-tisíc m2.
„V celej oblasti Nových Nív, teda aj na streche a v okolí Nivy centra, sme vysadili vyše 150 vysokovzrastlých stromov a množstvo ďalšej zelene. Aktuálne máme vysadených 18-tisíc jarných kvetov, z čoho je takmer 2-tisíc šafranov,“ uzavrel Prokopič.
Hlavné mesto má v lete veľmi teplú klímu, čo sa prejavuje na zelených strechách. Predseda asociácie Siklienka odporúča v Bratislave využiť vyššiu vrstvu substrátu namiesto súčasnej úrovne. Rastliny môžu vyschnúť a v sezóne ich treba viac zalievať.
Vyššia vrstva substrátu dokáže zadržať viac dažďovej vody. Potom tam môžu prosperovať trvalky alebo okrasné trávy, pretože sú z dlhodobého hľadiska odolnejšie.
