Zlá vizitka našich miest: Nedokončené stavby

Určite to poznáte aj zo svojho mesta. Koloritom takmer každého väčšieho sídla na Slovensku sa stalo, že sa v nich nachádza rozsiahla, no nikdy nedokončená stavba. Dôvody, prečo zostali z budov ruiny, už bývajú rôzne; niekde ide o  zmenu režimu, inde o krach spoločnosti, alebo o súdny spor. V našom výbere sa tak vedľa seba ocitli hotel, kúpalisko, fabrika, nákupné centrum, nemocnica i byty od Bratislavy až po Michalovce.

1. Z pýchy nočná mora Michaloviec
Michalovce (okres Michalovce)
Na sklonku socializmu sa malo stať z Michaloviec jednoznačné stredisko Zemplínu, o ktorého titul dovtedy súperilo s blízkym Humenným. Zabezpečiť to mala aj výstavba nového sídliska SNP, ktoré malo dovtedy štyridsaťtisícovému mestu zdvojnásobiť počet obyvateľov. Z pýchy mesta sa však veľmi skoro stala nočná mora. Výstavba sídliska, ktoré malo byť situované na opačnom brehu Laborca ako zvyšok mesta, sa krátko po začatí v roku 1988 aj zastavila. Veľkoryso poňatá štvorpruhová centrálna komunikácia dnes vedie na okraj poľa okolo dlhoročne nedostavaných blokov panelákov. Najhoršie dopadol blok na Muškátovej ulici, ktorý sa nepodarilo dostavať ani na opakované pokusy v roku 1999, ani v roku 2015, keď sa opäť ohlásila jeho dostavba. Posledný pokus z minulého roka sa však zdá byť úspešný a prvý z tridsať rokov nedostavaných domov sa konečne dokončuje.

2. Monarské fiasko
Chorvátsky Grob (okres Senec)
Veľký boom kobercovej výstavby rodinných domov na predmestiach Bratislavy spolu s čoraz viac preťaženými výpadovkami do mesta opadol. Najviac si to odniesli práve developerské projekty na odľahlom konci miestnej časti Chorvátskeho Grobu, známej ako Čierna voda. Kým projekt Malý Raj, nachádzajúci sa už v susednom katastri Slovenského Grobu, sa pozviechal, projekt Monarská alej 2 to nezvládol a dnes tvorí dve tretiny územia len zarastené rumovisko s inžinierskymi sieťami.

3. Niet víťazstiev, ostávajú len oblúky
Košice (m. č. Košice – mestská časť Sídlisko Ťahanovce)
Podobne ako Michalovce, aj Košice si zažili svoj sídliskový skokový rozvoj na konci osemdesiatych rokov. Kým plánované megasídlisko pre takmer stotisíc obyvateľov na východných stráňach mesta sa nakoniec ani nezačalo stavať, zastavenie výstavby pocítili najmä v Ťahanovciach. Dnešné vyše dvadsaťtisícové sídlisko malo byť ešte raz také veľké a mala mu ustúpiť aj časť pôvodnej dediny Ťahanovce. Pre ulice sídliska boli určené názvy spriatelených socialistických krajín a ich hlavných miest a ústredná komunikácia s názvom Trieda solidarity sem mala dokonca doviesť električkovú dopravu. Dnešná Americká trieda po premenovaní však tvorí len okraj nedokončeného sídliska smutne odrezaného od zvyšného mesta a po električkovej trati zostala len masívna stavba nadchodu na zastávku, ktorú dotvorili košickí umelci.

4. Prekliaty bazén z druhej svetovej vojny
Bratislava (m. č. Bratislava-Staré Mesto)
V štyridsiatych rokoch, keď Nemecká ríša zabrala Petržalku spolu s obľúbeným kúpaliskom na Lide, zostala Bratislava takmer bez kúpalísk, a tak narýchlo vznikol projekt nového kúpaliska v historickom kameňolome v Podhradí, inšpirovaný slávnym pražským kúpaliskom na Barrandovských terasách. Bazén s olympijskými rozmermi stratil po vojne a obnovení pôvodných hraníc význam, a tak sa ani nikto neponáhľal s jeho dokončením. Keďže zlyhal aj pokus o dostavbu počas šesťdesiatych rokov, mesto od zámeru upustilo a nedokončené kúpalisko nechalo napospas osudu. Po roku 1989 sa z tohto územia stala pomerne lukratívna oblasť a pozornosti sa nevyhla ani ruina kúpaliska, o ktorú sa v súčasnosti súdi mesto Bratislava. O bazéne koluje aj množstvo urbánnych legiend, ktoré jeho nedostavanie spájajú s prekliatím tohto miesta.

5. Nedopletená stavba, nedostavaná Pleta
Banská Štiavnica (okres Banská Štiavnica)
Štátny podnik Pleta, kedysi jeden z najväčších zamestnávateľov mesta, prišiel na konci osemdesiatych rokov s veľkou expanziou do Sovietskeho zväzu, ktorej sa mala prispôsobiť aj budova výroby. Kým sa však dostavala, padol socializmus i sovietske impérium a zo stavby zostala opustená ruina. Dnes sa objavujú pokusy dostavať budovu skrachovanej fabriky a urobiť z nej nákupné centrum.

6. Najväčšia nemocnica či najväčšia škoda?
Bratislava (m. č. Bratislava-Lamač)
Hádam najsmutnejší osud má projekt najväčšej slovenskej nemocnice z roku 1985. Megalomanská nemocnica na stráni oproti sídlisku Dúbravka sa mala stať výkladnou skriňou slovenského zdravotníctva. Výstavba fakultnej nemocnice spolu s univerzitným kampusom sa niekoľkokrát zastavila a znovu obnovila. Objavili sa aj štúdie na jej nové využitie ako vládne mestečko, aby jej výstavbu definitívne v roku 2018 zrušila Ficova vláda. Obrovskú ruinu novostavby tak čaká osud asanácie hrubej stavby, do ktorej sa za desaťročia naliali milióny slovenských korún.

7. Šamorínske krachy
Šamorín (okres Dunajská Streda)
Rozsiahly hotelový areál v okrajovej časti Gančháza mal údajne využívať aj miestne vrty termálnej vody. Zámer však skončil krachom spoločnosti a dvestolôžkový športový hotel zostal strašiakom Šamorína aj blízkeho okolia. Nie je však jediný v meste. Pred rokmi podobne skrachovali aj kúpele v miestnej časti Čilistov a výpadovke na Dunajskú Stredu dnes tróni podobne skrachovaný obchodný dom Vega.

8. Z unikátnej architektúry skelet
Bratislava (m. č. Bratislava-Ružinov)
Stavba Obchodného domu Ružinov od architekta Jána Bahnu sa ako pionier postmoderny na Slovensku dostala aj do učebníc architektúry. Žiaľ, po predaji v roku 2005 a pláne prestavby na hypermoderné nákupné centrum Yosaria Plaza sa všetky hodnoty stavby nezvratne stratili. Kedysi obľúbené Papánkovo námestie sa ocitlo na okraji zaplavenej stavebnej jamy a priestor začali Ružinovčania nazývať Hirošimou. Nádej na dostavbu zatiaľ nesvitá.

TEXT: Ivor Švihran
FOTO: Facebook.com/Obludárium

Článok bol uverejnený v časopise ASB 6-7/2018.