Zmeny vย procese EIA roztoฤili vรฝmenu nรกzorov. Rรกzne sa vyjadril vicepremiรฉr Holรฝ aj ochranรกri
Prรญbeh novej stavebnej legislatรญvy aย reformy je stรกle napรญnavรฝ. Najnovลกie vzbudilo emรณcie schvaฤพovanie nรกvrhu troch poslancov za Sme rodina โ tzv. zbernรฉho zรกkona โ ย zaฤiatkom mรกja vย parlamente.
Ten upravuje desiatky ฤalลกรญch prรกvnych noriem, ktorรฉ sรบvisia so zรกkonmi oย vรฝstavbe aย รบzemnom plรกnovanรญ. Poslanci schvรกlili zmeny 10. mรกja aย nebol to jednoduchรฝ proces, svoje pripomienky kย veฤพkรฉmu balรญku nรกvrhov malo aj hnutie OฤฝaNO.
Proti prijatรฝm zmenรกm sa postavili v reakcii organizรกcie Greenpeace, obฤianske zdruลพenie VIA IURIS, politickรฉ strany Progresรญvne Slovensko a Demokrati poverenรฉho premiรฉra Eduarda Hegera. Slovne najฤalej zaลกla organizรกcia Greenpeace, ktorรก zmeny povaลพuje za รบplnรบ nehorรกznosลฅ.
Riaditeฤพka organizรกcie Katarรญna Jurรญkovรก uviedla, ลพe ย je neakceptovateฤพnรฉ, ak verejnosลฅ nebude mรดcลฅ podaลฅ odvolanie proti zรกvereฤnรฉmu stanovisku v procese posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie. Zรกkon podฤพa nej dรกva obrovskรบ moc developerom a priemyslu k bezbrehej vรฝstavbe, ktorรก niฤรญ ลพivotnรฉ prostredie.
โJe to absolรบtny nezmysel. Tie zรกkony prinรกลกajรบ poriadok do celรฉho procesu vรฝstavby,โ reagoval na kritiku vicepremiรฉr pre legislatรญvu ล tefan Holรฝ (nominant Sme rodina) pre mรฉdiรก po podujatรญ Stretnutie lรญdrov slovenskรฉho stavebnรญctva vo ลกtvrtok (11. mรกja) v Bratislave. Podฤพa neho existujรบ ย aj skupiny, ktorรฉ zneuลพรญvajรบ systรฉm na โobohacovanieโ.
Vรฝsledkom zmien prijatรฝch tento tรฝลพdeล vย parlamente mรก byลฅ postavenie stavby vย regulovanom procese, ktorรฝ je vย sรบlade sย medzinรกrodnรฝmi zรกvรคzkami. Prรญstup verejnosti podฤพa Holรฉho nie je obmedzenรฝ vย rรกmci procesu posudzovania vplyvov na ลพivotnรฉ prostredie (EIA).
โNaopak, rozลกรญrili sme vyjadrovanie zย 30 dnรญ na 90 dnรญ. ฤo sme im zobrali, je moลพnosลฅ vydieraลฅ. Budรบ maลฅ vลกetky informรกcie, umoลพลujeme konลกtruktรญvny dialรณg. To sa im nepรกฤi, lebo si budรบ musieลฅ projektovรบ dokumentรกciu naลกtudovaลฅ,โ spresnil Holรฝ sย tรฝm, ลพe nemรก problรฉm sย ochranรกrskymi zdruลพeniami, mnohรฉ ich pripomienky sรบ oprรกvnenรฉ. Treba ich vลกak prezentovaลฅ naraz, keฤ sa dรก do procesu vstupovaลฅ, aย drลพaลฅ dohody.
โAk spustรญme povoฤพovacรญ proces, tak na jeho konci mรก byลฅ stavba. Ak si myslรญme, ลพe zรกmerom povoฤพovacieho procesu je robenie environmentรกlnych happeningov, trhanie peลazรญ zย investorov, zloba aย boฤnรฉ biznisy, toto sme zastavili. Keฤ sme niekomu vzali peniaze vย tom biznise, je prirodzenรฉ, ลพe kriฤรญ,โ vyjadril sa veฤพmi otvorene pre mรฉdiรก vicepremiรฉr pre legislatรญvu po skonฤenรญ podujatia.
V diskusii v prvej ฤasti programu zhodnotil ย svoje pรดsobenie na poste poverenรฝ minister dopravy Andrej Doleลพal a zรบฤastnil sa aj diskusie. Spolu s diskutujรบcimi odbornรญkmi sa zhodli, ลพe pre budรบcnosลฅ rezortu je dรดleลพitรก kontinuita vo vlรกde odbornรญkov aj v kabinete, ktorรฝ vzรญde zo septembrovรฝch parlamentnรฝch volieb.
Potom sรบ to plnenie harmonogramu vรฝstavby cestnej a ลพelezniฤnej infraลกtruktรบry, dotiahnutie rozostavanรฝch stavieb do konca ajย viac investรญciรญ do verejne infraลกtrรบktรบry. Riaditeฤพ sรบkromnรฉho Inลกtitรบtu pre dopravu a hospodรกrstvo Ondrej Matej spomenul ako ฤalลกรญ moลพnรฝ zdroj financovania ลกtรกtne dlhopisy pre sรบkromnรฝ sektor a fyzickรฉ osoby.
Vย druhej ฤasti podujatia, vย diskusii, jej spรญkri aj vicepremiรฉr Holรฝ odpovedali na viacerรฉ otรกzky, vicepremiรฉr najmรค oย novej stavebnej legislatรญve, ktorรก mรก vstรบpiลฅ do platnosti skรดr ako o rok. Dรดleลพitou otรกzkou bolo, ฤi nebude odklad platnosti novรฝch zรกkonov. โZรกkony budรบ รบฤinnรฉ od 1. aprรญla 2024,โ vyhlรกsil vicepremiรฉr. Vย prรญprave sรบ novรฉ parametre pre EIA, ktorรก postupne vojde do platnosti od januรกra 2025. Prvรก ฤasลฅ bude zรกsadnรฝm zlepลกenรญm procesov vย porovnanรญ so sรบฤasnosลฅou aย bude menej automatizovanรก ako vย roku 2028.
โNรกbeh systรฉmu bude trvaลฅ rรกdovo ลกtyri roky. Treba maลฅ nastavenรฉ oฤakรกvania tak, ako je to vย zรกkone,โ konลกtatoval Holรฝ sย tรฝm, ลพe sa verejne uchรกdza oย podporu รบฤastnรญkov stretnutia lรญdrov stavebnรญctva pre odbornรญkov z รrad pre รบzemnรฉ plรกnovanie aย vรฝstavbu SR. Sรบฤasลฅou modernej stavebnej reformy okrem legislatรญvy mรก byลฅ aj digitalizovanรฝ systรฉm. รrad pre รบzemnรฉ plรกnovanie aย vรฝstavbu SR rieลกi elektronickรบ podporu pre nรกbeh systรฉmov, ako mรก byลฅ od zaฤiatku, aย ฤasovรฝ harmonogram.
Oย personรกlnom obsadenรญ รบradu uviedol, ลพe by mal maลฅ 800 zamestnancov, zย toho polovicu vย centrรกle aย polovicu vย regiรณnoch. Redukcia poลกtu zamestnancov vย porovnanรญ sรบ sรบฤasnรฝm obsadenรญm stavebnรฝch รบradov, ktorรฉ fungujรบ ako prenesenรฝ vรฝkon ลกtรกtnej sprรกvy na samosprรกvach, vyplรฝva zย redukcie poฤtu procesov.
โVย novรฝch stavebnรฝch kรณdexoch sme vyhodili 70 % procesov, ktorรฉ tam za 50 rokov vznikli,โ doplnil. Ich niลพลกรญ poฤet je vรฝsledkom digitalizรกcie, automatizรกcie procesov aย integrรกcie konanรญ ฤi zosรบladenia. Podฤพa neho nastupujรบ do รradu pre รบzemnรฉ plรกnovanie aย vรฝstavbu SR desiatky ฤพudรญ.