Zmeny v stavebnej legislatíve? Na ťahu je vláda, aby sa začala odborná diskusia. Bude potrebná aj politická dohoda

Odklad pôsobnosti novej stavebnej legislatívy, ktorá má od apríla 2024 nahradiť takmer 50 rokov starý stavebný zákon, bol dôležitou témou Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva 2023/H2 v utorok 28. novembra v Bratislave. Na ťahu je vláda, aby predstavila odborné návrhy v dostatočnom predstihu, pretože riešenia šité horúcou ihlou sú procesu povoľovania stavieb a stavebníctvu skôr na škodu.

Treba viesť odbornú diskusiu o zmenách v novej stavebnej legislatíve, ako povedal počas diskusie predseda Slovenskej komory stavebných inžinierov Vladimír Benko. Komora vykonáva odborné skúšky stavebného dozoru, stavbyvedúcich či autorizačné skúšky stavebných inžinierov a podieľala sa na tvorbe novej stavebnej legislatívy spolu s ďalšími účastníkmi.

Vláda prišla po voľbách v októbri 2023 s touto myšlienkou, ktorou vyšla v ústrety samospráve a zakotvila ju do svojho programového vyhlásenia. Mala by však vziať do úvahy časový rámec, legislatívny proces aj náročné rokovania o štátnom rozpočte na rok 2024. V rozpočte treba vyčleniť peniaze aj na chod a úlohy Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR aj na prenesený výkon štátnej správy (súčasné stavebné úrady).

Dve možnosti pre stavebnú legislatívu

Rezort regionálneho rozvoja spolu s rezortom dopravy našli pri programovom vyhlásení vlády dohodu. „Je potrebné aktualizovať, zmeniť, upraviť niektoré časti, dnes to vyvoláva napätie a neistotu, ktorá sa môže obrátiť proti samospráve a investorom a ohroziť čerpanie nových eurofondov a plánu obnovy, “ povedal Michal Kaliňák, štátny tajomník Ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR a bývalý hovorca Združenia miest a obcí Slovenska. Handicap vidí aj v nastavení informatizácie a v tom, ako by mala fungovať miestna štátna správa.

O možných zmenách Kaliňák uviedol, že majú signály smerom k zákonom o územnom plánovaní a výstavbe. Na otázku o zmenách v platnom stavebnom zákone odpovedal, že je otázne, do akej miery by sa fungovalo v súčasnom stavebnom zákone a do akej miery by bolo možné rok alebo dva pokračovať v starom režime a potom mať nastavenia novej legislatívy. Toto všetko bude výsledok politickej vôle a dohôd.

„Buď odložíme odklad účinnosti na konkrétny termín, kým sa zmení platná legislatíva, alebo budeme v provizórnom režime s prihliadnutím na digitalizáciu a personálne zázemie,“ opísal štátny tajomník dve možnosti s tým, že debata sa musí začať rýchlo aj v súvislosti s kompetenčným zákonom.

Rozhodnutie o stavebných zákonoch má byť rýchle

Riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo Ondrej Matej je poradcom ministra dopravy Jozefa Ráža a na stretnutí Stretnutia lídrov slovenského stavebníctva pred plnou sálou účastníkov ho zastupoval. Matej ako odborník avizoval, že je potrebné veľmi rýchle rozhodnutie o posunutí účinnosti (oboch noriem, zákona o územnom plánovaní a zákona o výstavbe, alebo iba jedného) a o lehote odkladu účinnosti, tiež je potrebné zohľadniť, do akej miery sa zmení obsah zákona, resp. zákonov.

Druhou témou je zákon o verejnom obstarávaní, kde treba pokračovať v diskusii a kde sa dajú urýchliť procesy a zjednodušiť verejné obstarávanie vyhláškou alebo metodickým pokynom. Treťou témou je pretaviť financie do hotového mosta či diaľnice, vyfakturovať práce a zaplatiť ich od štátu.

Úrad obstaráva štyri komponenty malého Urbionu

Jednou z výhrad voči stavebnej reforme bola príprava systému Urbion, na ktorom pracuje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR s Technickou univerzitou v Košiciach. „Obstarávame štyri komponenty tzv. malého Urbionu– úložisko, portál, napojenie na registratúru, hardvér. To by sme mali stihnúť do prvého apríla,“ povedala podpredsedníčka úradu Milota Sidorová s tým, že sa mal uskutočniť dialóg s vládou o tom, či a na kedy odsunúť účinnosť novej stavebnej legislatívy, pretože takáto debata sa ešte neuskutočnila.

Odsun účinnosti je podľa nej politickou otázkou. Ak sa bude niečo posúvať, budeme to rešpektovať, ale potom sa treba pozrieť k susedom v Čechách, ktorí tiež mali myšlienku jedného úradu a kumulovania funkcií. „Nakoniec to dopadlo tak, že majú 600 stavebných úradov a zákon sa namiesto vypracovania nového dostal do pozície, v ktorej renovujú starý. Namiesto revolúcie skončili v evolúcii a nie sú schopní zdigitalizovať nič,“ dodala Sidorová.