AKTUALIZOVANÉ: Zo Zimného prístavu má byť mestská štvrť. Najprv však treba zmeniť územný plán. Stúpne cena pozemkov

O transformácii tohto zaujímavého územia na ľavom brehu Dunaja v Bratislave existuje dohoda a spolupráca medzi rezortom dopravy a magistrátom. Nová moderná časť mesta bude polyfunkčná s bývaním, občianskou vybavenosťou a kvalitnými verejnými priestormi.

Správa je aktualizovaná o vyjadrenie architekta Jána Revaja ku konceptu Zimného ostrova

Z hľadiska štátu sa kapacita Zimného prístavu už naplno nevyužíva. Preto je namieste zamyslieť sa, ako tento priestor čo najefektívnejšie využiť a aká by mohla byť jeho nová podoba. Zastúpením jednotlivých funkcií v území sa bude zaoberať viacero dokumentov, ako je vízia územia (jej súčasťou bude nultý variant), štúdia uskutočniteľnosti, urbanistická súťaž, a výsledkom územnoplánovacej prípravy bude štúdia, vo finále potom zmeny a doplnky územného plánu Bratislavy. Tie podľa harmonogramu majú termín december 2029. Práce na vízii územia sa začnú v decembri 2024.

Sériu dokumentov pripraví MIB

Na Zimný prístav má byť vypísaná po 2-mesačnej príprave medzinárodná urbanistická súťaž, ktorá potrvá 12 mesiacov. Urbanistická štúdia má termín rok 2027, územnoplánovacia štúdia rok 2028.

Túto sériu dokumentov má pripraviť Metropolitný inštitút Bratislavy (MIB), ktorý sa zaoberá aj prípravou nového územného plánu hlavného mesta. Minister Ráž dodal, že termíny sú maximálne, a verí, že budú kratšie. Vzorom je zmena nábrežnej štvrte HafenCity v nemeckom prístave Hamburg.

Podľa Rážových predstáv je na zmenu ÚP päť rokov, pretože chce predávať pozemky (po zmene územného plánu) alebo ich poskytnúť do verejnoprávneho partnerstva. Peniaze bude potrebovať na projekt modernizácie prístavu. Pozemky v prístavoch v Bratislave a v Komárne vlastní spoločnosť Verejné prístavy.

Štát má plány aj s bazénom Lodenica

Harmonogram a bližšie informácie predstavili v utorok na tlačovej besede minister dopravy Jozef Ráž ml., primátor Matúš Vallo, hlavný architekt Bratislavy Juraj Šujan a predseda predstavenstva štátnej spoločnosti Verejné prístavy Matej Danóci. Verejné prístavy vlastnia pozemky v prístavoch v Bratislave a v Komárne.

Idea podľa ministra Ráža je, že Zimný prístav, ktorý je najstaršou časťou bratislavského nákladného prístavu, sa postupne zmení na modernú štvrť. „Predtým než budeme mať možnosť zmeniť Zimný prístav, musíme vytvoriť nový multimodálny prístav v bazéne Pálenisko s napojením na železničnú dopravu. „V bazéne Lodenica máme v pláne formou verejno-súkromného partnerstva vytvoriť novú lodenicu, kde by vedeli meniť staré motory za ekologické pre všetky plavidlá na Dunaji,“ uviedol minister.

K zmenám sa vyjadria občania v participácii

Primátor Vallo a hlavný architekt Šujan dodali, že územie Zimného prístavu sa stáva prirodzene súčasťou širšieho centra mesta a po vzore iných miest sa začína diskusia o jeho budúcnosti.

„V dánskej Kodani či v holandskom Amsterdame sú dnes kvalitné a pekné mestské štvrte na územiach bývalých dokov. Výraznou súčasťou procesu bude participácia s obyvateľmi a architektonická súťaž, ktorá dá odpoveď na to, ako bude územie vyzerať, uviedol primátor Vallo. Predstava mesta je, že v území bude kvalitná sieť verejných priestorov, vznikne mestská časť pre všetkých a mix bývania, občianskej vybavenosti, kultúrnych stánkov. Samospráva dáva do pozornosti aj fakt, že v Zimnom prístave sú industriálne pamiatky lodnej prevádzke na Dunaji.

Jána Revaja pri koncepte Zimného ostrova na Dunaji inšpirovala  vodná hladina

Súčasťou prezentácie zámeru novej štvrte na území Zimného prístavu v Bratislave bol aj koncept územia ako Zimného ostrova z roku 2016, ktorý by vznikol na umelom násype od architekta, umelca a vizionára Jána Revaja. Pracoval na rôznych projektoch po celom svete, najmä v Európe, Amerike a v Rusku. Ateliér JANREVAJ architects vytvoril pre súkromného investora koncept Art Centra, ktoré inšpiroval najvyšší vrch Slovenska – Gerlachovský štít.

Podľa konceptu by budovy prirodzene vyrastali z umelého Zimného ostrova, infraštruktúra a doprava by bola „schovaná“. Celkový dojem z takéhoto moderného a sofistikovaného územia by bol harmonický a zároveň výrazovo dynamický. „Postaviť novú štvrť s vlastným charakterom, to sa pre prírodné podmienky hocikde nepodarí. Tu by na to bola veľká príležitosť, pretože je to veľký scelený pozemok,“ povedal architekt Ján Revaj, ktorý chce takto vytvoriť pocit nezávislosti v celku, keď je obyvateľ súčasťou mesta a zároveň jedinečnej štvrte.

V čase vzniku návrhu študoval Ján Revaj japonské umenie a drevorezy majstra Kacušika Hokusaia z obdobia Edo, ktorý ovplyvnil veľa umelcov v Európe, najmä impresionistov. Ide o dielo Veľká vlna, ktoré ho inšpirovalo k rastu štvrte k rieke a nie smerom k mestu ako odrazená vlna od nábrežia. Túto transformáciu preniesol do architektúry a motív vody je prítomný aj v ďalšom rozmere vlny, ktorý formuje priestor aj vertikálne.

„Hokusai vo Veľkej vlne zobrazuje dynamiku prírody a vyjadruje kontrast medzi krehkosťou ľudského života a nepredvídateľnou silou prírody. V tomto diele je charakteristická špecifická kompozícia. Vlny sú zobrazené v dynamickom pohybe, čo kontrastuje s pokojnou, statickou horou. Hokusai využíva techniku, ktorá na svoju dobu bola neobvyklá – vlny majú tvar, ktorý pripomína korytnačie panciere, čím pridáva na surrealistickosti a jedinečnosti obrazu,“ priblížil.

Každá z Hokusaiho vĺn môže byť aj samostatným objektom. Štruktúra vĺn posúva podľa architekta Revaja tvorbu do štrukturalizmu v architektúre, vie byť štruktúrou fasády alebo konštrukciou samotnou.