Zomrel Richard Rogers. Architektúra bola pre neho viac ako len budova

Podľa partnerov vo firme Rogers Stirk Harbour + Partners, klientov, kolegov, priateľov i rodiny bol človekom s nesmiernou charizmou.

Vo veku 88 rokov zomrel architekt Richard Rogers, laureát Pritzkerovej ceny, medzi ktorého významné budovy patrí Centre Pompidou v Paríži, veža 3 World Trade Center v New Yorku a londýnsky Millennium Dome. Bol jedným z najvýraznejších architektov svojej generácie, s architektonickým rukopisom, ktorý bol okamžite rozpoznateľný a vysoko prispôsobivý.

Jeho láska k ľuďom, diskusiám, objavovaniu nových ciest, ako aj kooperatívnej a kreatívnej práci sa odrazila v praxi, ktorú založil a ktorá tieto ideály presadzuje a rozvíja dodnes napriek tomu, že Richard Rogers, vizionár a velikán sveta architektúry, odišiel. Navždy.

Ale on by nechcel, aby sme hladinu Dunaja zdvihli slzami. Pre neho by to bola nepovšimnuteľná banalita. Išiel by ďalej. A aj ide. V myšlienkach a dielach svojich nasledovateľov, svojho ateliéru i obdivovateľov.

„Richard žil svoj súkromný a profesijný život ako jeden a naše myšlienky a sústrasť dnes patria jeho rodine,“ hovorí Ivan Harbour, hlavný partner Rogers Stirk Harbour + Partners, a dodáva: „Cez Richarda som sa ako mladý absolvent dozvedel, že architektúra je oveľa viac ako len dizajn budovy, rovnako dôležité sú jej sociálne a politické dosahy.

Keď som bol veľmi mladý, dal mi príležitosť objavovať a tvoriť vo vysoko kreatívnom prostredí, ktorému predsedal. Som mu zaviazaný za dôveru, ktorú do mňa vložil.

Počas vyše 30 rokov sme dosiahli viac, ako som si kedy predstavoval, že je možné, cvičili sme spolu, učili sa jeden od druhého, vždy hľadeli do budúcnosti a snažili sa veci zlepšovať. Jeho neprítomnosť je veľmi blízko, ale jeho prítomnosť zostáva so mnou.

Nikdy nezabudnem na jeho ironický úsmev, nákazlivý smiech, otcovskú povahu a bystrý intelekt. Nebol to archetypický architekt, ale jedinečný a úžasný človek.“

Rogers a Foster

Rogers sa narodil vo Florencii v Taliansku v roku 1933 v anglicko-talianskej rodine. V roku 1939 sa rodina presťahovala do Británie. Po absolvovaní Architectural Association v Londýne študoval v Spojených štátoch na Yale University, kde sa spriatelil s britským architektom Normanom Fosterom.

V roku 1963 spojili po promócii svoje sily s Rogersovou vtedajšou manželkou Su Rogersovou a Wendy Cheesmanovou, s ktorou sa Foster oženil v roku 1964, a vytvorili architektonickú firmu Team 4. Kvarteto spolu zostalo len štyri roky, no za ten čas sa nezmazateľne zapísalo do britskej architektúry a jeho členovia sa preslávili štýlom, ktorý sa stal známym ako britská high-tech architektúra.

Rogers a Piano

V rámci spolupráce s talianskym architektom Renzom Pianom sa Rogers zviditeľnil v roku 1977 po dokončení ich Centre Pompidou v Paríži. Pri prvom odhalení bola budova prijatá veľmi kontroverzne a stala sa jednou z najznámejších pamiatok Paríža, ktorá sa odchyľuje od klasickej aury predchádzajúcich múzeí.

Charakteristické pre high-tech štýl sú priznané konštrukcie, trámy a potrubia, ako aj viditeľné technické vybavenie, ako sú kanalizačné potrubia a výťahy, ktoré umiestnili na vonkajšiu stranu budovy, aby maximalizovali priestor v interiéri. V roku 1986 Rogers, ktorý vtedy pracoval pod názvom Richard Rogers Partnership, dokončil ďalšiu slávnu budovu v rovnakom štýle: ústredie Lloyd’s v Londýne.

Aj to bolo spočiatku vystavené silnej kritike, ale dnes je to jedna z najznámejších budov mesta. V roku 2011 bola budova Lloyd’s zapísaná do zoznamu I. stupňa, čím sa stala jednou z mála moderných budov, ktorá získala najprestížnejšie označenie v Británii.

Rogers Stirk Harbour + Partners

V roku 2007 bola Rogersova firma premenovaná na Rogers Stirk Harbour + Partners, aby reflektovala aj príspevky kolegov – architektov Grahama Stirka a Ivana Harboura. Firma zanechala svoju pečať v mestách po celom svete a navrhla avantgardné budovy vrátane nového 3. Svetového obchodného centra v New Yorku, Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu vo Francúzsku a Millennium Dome v Londýne.

Architekt dostal v roku 2007 Pritzkerovu cenu, známu aj ako Nobelova cena za architektúru. V roku 1991 bol Rogers pasovaný kráľovnou Alžbetou II za rytiera . Rogers Stirk Harbour + Partners vo vyhlásení v nedeľu opísali svojho bývalého kolegu ako „spoločenského, vždy inkluzívneho, skúmajúceho a hľadiaceho dopredu.“

„Muž s nesmiernou charizmou bol zdvorilý a čestný, oddaný umeniu a architektúre, urbanizmu, životu v meste, politickej angažovanosti a pozitívnym spoločenským zmenám,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Uplynulú nedeľu sa Rogersovi hrnuli pocty. Fosterov koment na Instagrame bol medzi prvými. Rogersa označil za svojho „najdlhšieho a najbližšieho priateľa“ a povedal, že mu „bude veľmi chýbať“.

Kritik architektúry pre New York Times Michael Kimmelman na Twitteri opísal Rogersa ako „architekta s obrovskou ľudskosťou a vitalitou, vizuálneho génia, jedného z velikánov a v neposlednom rade ako veľkého človeka, ktorý bol hlboko oddaný občianskej spoločnosti a životu ulice.“