Auditorium Parco della Musica Rรญm

10 miest, ktorรฉ sa oplatรญ navลกtรญviลฅ vย Rรญme: od slovenskej ambasรกdy po park s vรฝhฤพadom na akvadukt

Partneri sekcie:

Vedรบ alebo nevedรบ vลกetky cesty do Rรญma? Po mesiaci strรกvenom v Rรญme mรดลพem povedaลฅ, ลพe tรกto metafora v prรญpade objavovania sรบฤasnej modernej architektรบry neplatรญ. Ktorรฉ zaujรญmavรฉ miesta sa oplatรญ navลกtรญviลฅ?

Sรญdlo Fendi

Za budovou s prezรฝvkou โ€žColosseo quadratoโ€œ, teda ลกtvorcovรฉ koloseum, treba cestovaลฅ na juh do rรญmskej ลกtvrte EUR. V obdobรญ druhej svetovej vojny tu Benito Mussolini plรกnoval vznik novรฉho veฤพkolepรฉho centra Rรญma. Stavba stojรญ od roku 1942 a dnes je sรญdlom mรณdnej znaฤky Fendi.

ล esลฅpodlaลพnรก stavba sย veฤพkorysou vรฝลกkou kaลพdรฉho podlaลพia je najimpozantnejลกou stavbou vย celej ลกtvrti EUR, ktorej vlรกdnu ลกirokรฉ mestskรฉ bulvรกre. Paralela so znรกmym Koloseom sa nachรกdza vย tvare polkruhovรฝch fasรกdnych otvorov. Ideovรฉ prepojenie stavby aย Benita Mussoliniho je vย poฤte otvorov, ktorรฉ kopรญrujรบ poฤet pรญsmen vย jeho mene. ล esลฅ vertikรกlnych otvorov znamenรก B-E-N-I-T-O. Sedem horizontรกlnych znamenรก M-U-S-S-O-L-I-N-I.

Fendi
Budova mรณdnej znaฤky Fendi, G. Guerrini, Bruno La Padula, M. Romanoas โ€“ 1942, rekonลกtrukcia M. Costanzi | Zdroj: Peter Dostรกl

Aula Pavla VI.

Majstrovskรฉ dielo talianskeho stavebnรฉho inลพiniera a konลกtruktรฉra Piera Luigiho Nerviho stojรญ hneฤ vedฤพa Baziliky sv. Petra. Pier Luigi Nervi tu aplikoval vลกetky svoje znalosti o tzv. ลกirokorozponovรฝch streลกnรฝch konลกtrukciรกch. Navrhol cirkevnรบ stavbu pre pรกpeลพskรฉ bohosluลพby, no nie je ฤพahkรฉ sa dostaลฅ dnu.

Bohosluลพby sรบ sรญce prรญstupnรฉ verejnosti, no konajรบ sa iba v niektorรฉ stredy alebo poฤas zlรฉho poฤasia. Nรกvลกtevu stavby si treba dopredu naplรกnovaลฅ, zvyลกok zรกvisรญ od poฤasia. Subtรญlna stropnรก konลกtrukcia jednoznaฤne stojรญ za nรกvลกtevu, dnes by sa podobnรก konลกtrukcia robila veฤพmi ลฅaลพko.

Aula
Nรกvลกtevu tejto stavby z roku 1971 si treba dopredu naplรกnovaลฅ. | Zdroj: L‘ Osservatore Romano

Koncertnรก sieลˆ Auritorium Parco della Musica

Mesto Rรญm mรก vysokรบ koncentrรกciu historickรฝch stavieb. Modernistickรฉ stavby z druhej polovice 20.storoฤia sรบ tieลพ hojne zastรบpenรฉ, avลกak veฤพkolepรฝch modernรฝch stavieb, ktorรฉ vznikli v 21.storoฤรญ, je tu ako ลกafranu. Jednou z nich je komplex koncertnรฝch sรกl od celosvetovo uznรกvanรฉho talianskeho architekta Renza Piana z roku 2002.

Umiestnenie koncertnรฝch sรกl vidno hneฤ pri prรญchode. Tri veฤพkรฉ objemy koncertnรฝch sรกl pocitovo levitujรบ nad prevรกdzkovou budovou aย zรกroveลˆ vymedzujรบ rozptylovรฝ priestor pred vstupom. Najlepลกรญ zรกลพitok budete maลฅ, ak si kรบpite lรญstok na akรฝkoฤพvek koncert vย najvรคฤลกej sรกle Santa Cecilia.

Interiรฉr sรกly s akusticky tvarovanรฝm stropom je celรฝ zย leลกtenรฉho dreva. Sรกla sย panoramatickรฝm hฤพadiskom bola รบdajne jednou zย inลกpirรกciรญ pre svetoznรกmu filharmรณniu vย Hamburgu.

Koncertnรก sieลˆ Auritorium Parco della Musica
Auditorium Parco della Musica, najvรคฤลกia koncertnรก sรกla Santa Cecilia, R. Piano, 2002 | Zdroj: Peter Dostรกl

ล portovรก hala Palazetto dello Sport

ฤŽalลกia konลกtrukฤnรก chuลฅovka od Piera Luigiho Nerviho stojรญ v blรญzkosti Auditoria Parco della Musica. Elegantnรฝ ลพelezobetรณnovรฝ ลกtrukturรกlny strop so statickรฝm vnรบtornรฝm prstencom je dรดvod, preฤo sem prichรกdzajรบ nadลกenci architektรบry z celรฉho sveta. Ak vลกak nenavลกtรญvite ลกportovรฉ podujatie, prรญdete k zavretรฝm dverรกm, ฤo je obrovskรก ลกkoda.

Kruhovรก polozapustenรก stavba nemรก ลพiadnu tupรบ zadnรบ fasรกdu a vyzerรก konzistentne po celom obvode. Chybiฤkou krรกsy je vyasfaltovanรก cesta okolo celej stavby, ktorรก navyลกe nie je v najlepลกej kondรญciรญ. Asfalt je jednรฝm z najmenej uลกฤพachtilรฝch materiรกlov. Poctivรก kamennรก dlaลพba by zlepลกila zรกลพitok. Prvรฝ dojem z nรกvลกtevy ลกportovej haly Palazetto dello Sport sa totiลพ tvorรญ prรกve pri prรญchode po popraskanej asfaltovej ceste.

ล portovรก hala Palazetto dello Sport
ล portovรก hala Palazetto dello sport, P. L. Nervi, 1957 | Zdroj: Peter Dostรกl

Kostol Chiesaย diย San Gaspare del Bufalo

Do tretice je v rebrรญฤku stavba od Piera Luigiho Nerviho. Nรกvลกteva jeho expresรญvnych stavieb vลพdy vzbudรญ v nรกvลกtevnรญkovi emรณciu. Tento architekt sa venoval ลกirokej typolรณgiรญ stavieb a kostol Chiesa di San Gaspare del Bufalo mimo centra Rรญma patrรญ medzi modernistickรฉ skvosty.

Architekt opรคลฅ vrhol mnoลพstvo energie do streลกnej konลกtrukcie so svetlรญkom. Prรกve simulรกciou prirodzenรฉho svetla, ktorรฉ prenikรก do temnรฉho interiรฉru, architekt formuje atmosfรฉru a zรกลพitok nรกvลกtevnรญka. Keฤลพe bol kostol vnรบtri veฤพmi tmavรฝ, dodatoฤne pribudli stropnรฉ reflektory, ktorรฉ do veฤพkej miery naruลกili efekt svetla prenikajรบceho cez stropnรฝ svetlรญk.

Vnรบtornรฉ schody v kostole, vysokรฉ do 10 centimetrov, sรบ veฤพmi pohodlnรฉ. Nรกvลกtevnรญk bez nรกmahy stรบpa alebo klesรก priestorom. Keฤลพe sa kostol dรก navลกtรญviลฅ aj mimo bohosluลพby, vtedy si mรดลพete naplno vychutnaลฅ jeho temnรฝ, zato elegantnรฝ interiรฉr.

Chiesa di San Gaspare del Bufalo
Kostol Chiesa di San Gaspare del Bufalo. P. L. Nervi, 1981 | Zdroj: Peter Dostรกl

Slovenskรก ambasรกda v Rรญme

Kรบsok slovenskej architektรบry v Rรญme od architekta Ferdinanda Miluฤkรฉho a Jozefa Chovanca z roku 1971. Nenรกpadnรก stavba stojรญ severne od olympijskรฉho ลกtadiรณna. V prominentnej ลกtvrti susedรญ s bytovรฝmi domami od skvelรฝch talianskych architektov. Nรกvลกtevu budovy si treba vopred dohodnรบลฅ e-mailom na slovenskej ambasรกde, inak sa nedostanete ani cez hlavnรบ vrรกtnicu kondomรญnia.

Ak sa dostanete do ambasรกdy, hneฤ viete, ลพe sa nachรกdzate v stavbe od Ferdinanda Miluฤkรฉho. Rukopis architekta, ktorรฝ tvoril priestor prevaลพne podlhovastรฝmi stenami rovnako ako pri Bratislavskom krematรณriu, tu zaลพijete ako na dlani. Materialita interiรฉru je veฤพmi jednoduchรก, farbu vnรกลกajรบ diela od sรบฤasnรฝch slovenskรฝch umelcov ฤi obrovskรฝ gobelรญn od Milana Laluhu. Impozantnรฉ dizajnovรฉ svietidlรก v reprezentaฤnรฝch priestoroch by bol dnes problรฉm zaplatiลฅ.

Slovenskรก ambasรกda v Rรญme
Slovenskรก ambasรกda vย Rรญme, F. Miluฤkรฝ, J. Chovanec,1971 | Zdroj: Peter Dostรกl

Park Parco degli Acquedotti

Ideรกlne renesanฤnรฉ mesto bolo bez stromov a zelene. Historickรฉ centrum Rรญma je husto zastavanรฉ budovami, preto parky treba hฤพadaลฅ na perifรฉrii mesta. Parco degli Acquedotti sa nachรกdza aลพ v okrajovej ลกtvrti Rรญm XXV Appio Claudio. Zeleลˆ je poctivo udrลพiavanรก a koruny pรญniovรฝch borovรญc vytvรกrajรบ prรญjemnรฝ tieลˆ na oddych a vรญkendovรฉ detskรฉ oslavy.

Veฤพa ฤพudรญ tu ลกportuje, prechรกdza sa so psom alebo poฤas prechรกdzky sleduje prirodzene ลพijรบce papagรกje. Tieto kvality vลกak nie sรบ dรดvodom, preฤo park patrรญ do desiatky miest, ktorรฉ sa oplatรญ navลกtรญviลฅ. Rozdielovรฝm faktorom je prรญtomnosลฅ pozostatkov historickรฉho akvaduktu. Rรดzne segmenty bรฝvalej technickej infraลกtruktรบry mesta vnรกลกajรบ do prรญrodnรฉho prostredia historickรบ hodnotu, ktorรบ mnohรฉ parky nemajรบ.

Prรกve prechรกdzka cez klenby akvaduktu ฤi piknik s vรฝhฤพadom na antickรบ stavbu robia z parku vรฝnimoฤnรฉ miesto. Mรดลพete si z neho odniesลฅ silnejลกiu spomienku neลพ predieranie sa davom pri Fontรกne di Trevi.

Park Parco degli Acquedotti
Parco degli Acquedotti je znรกmy pozostatkami historickรฉho akvaduktu. | Zdroj: Peter Dostรกl

Kostol Chiesa Parrocchiale di San Policarpo

Ak sa rozhodnete cestovaลฅ za parkom s akvaduktom Parco degli Acquedotti, nezabudnite v ลกtvrti Rรญm XXV Appio Claudio navลกtรญviลฅ kostol Chiesa Parrocchiale di San Policarpo z roku 1967. Architekt Giuseppe Nicolosi nepatrรญ k znรกmym menรกm, no tento rรญmsky kostol je kus dobrej architektรบry. Pri prvom dojme pracuje s momentom prekvapenia. Keฤ vstรบpite do pรคลฅuholnรญkovรฉho priestoru, okamลพite vรกs ohromรญ streลกnรก ลพelezobetรณnovรก konลกtrukcia v tvare ลพidovskej hviezdy.

Ak by bol tento kostol synagรณgou, konลกtrukcia stropu by umlฤala akรฉkoฤพvek dodatoฤnรฉ otรกzky. Plastickรก tehlovรก fasรกda v interiรฉri zjednocuje vลกetky steny aย vรฝrazovo upokojuje celรฝ priestor. Abstraktnรฝ dizajn vertikรกlneho vitrรกลพovรฉho okna a vyobrazenia krรญลพovej cesty sรบ taktieลพ sympatickรฝm zjednoduลกenรญm.

Zรกroveลˆ ukazuje odliลกnรฉ, abstraktnรฉ rieลกenie dizajnu okien aย malieb. Na Slovensku sme zvyknutรญ na realistickรฉ vyobrazenia, ktorรฉ ฤasto prinรกลกajรบ viac vizuรกlneho neporiadku ako zjednotenia.

Farskรฝ kostol Sv. Polykarpa
Chiesa Parrocchiale di San Policarpo, G. Nicolosi, 1967 | Zdroj: Peter Dostรกl

Kostol Chiesa Parrocchiale di Santa Maria Madre del Redentore

Za modernistickรฝm kostolom od Pierluigiho Spadoliniho treba cestovaลฅ na okraj mesta. Expresรญvny vzhฤพad kostola okamลพite upรบta vaลกu pozornosลฅ. Je to skvelรฝ prรญklad vyjadrenia ลกtruktรบry a rytmu v architektรบre. Kostol je zvonka aj znรบtra obloลพenรฝ betรณnovรฝm obkladom. Architekt komponoval vลกetky ลกtyri fasรกdy zรกroveลˆ, dizajn je zjednotenรฝ a ลพiadna fasรกda neลฅahรก โ€žza kratลกรญ koniecโ€œ.

Po vstupe do kostola mรกte pocit, ลพe levitujรบci drevenรฝ strop vyzerรก ako trup lode. Architekt chcel zjednotiลฅ vลกetky prvky mobiliรกru. Lavice, oltรกr a skrinky drลพia jednotnรฝ princรญp a sรบ zhotovenรฉ z lepenรฉho dreva. Pierluigi Spadolini ho navrhol takpovediac โ€ždo kฤพuฤkyโ€œ, preto sme svedkami โ€žtotรกlnej architektรบryโ€œ. Takรฝto typ stavby nenavลกtevujeme kaลพdรฝ deลˆ, preto tรกto stavba jednoznaฤne stojรญ za nรกvลกtevu.

Kostol Chiesa Parrocchiale di Santa Maria Madre del Redentore
Kostol Chiesa Parrocchiale di Santa Maria Madre del Redentore, P. L. Spadolini, R. Morandi, 1987 |

Bazilika sv. Petra

Najvรฝznamnejลกรญ svรคtostรกnok katolรญckej cirkvi, samozrejme, nepatrรญ do zoznamu modernej architektรบry. Nespomenรบลฅ vลกak najvรคฤลกiu barokovรบ baziliku sveta s najkvalitnejลกรญmi materiรกlmi a mramorovรฝmi sochami by bola ลกkoda. Veฤพkosลฅ katedrรกlneho priestoru je neopakovateฤพnรฝm priestorovรฝm zรกลพitkom, po ktorom sa vรกm ลพiadny ฤalลกรญ kostol nebude zdaลฅ dosลฅ dobrรฝ.

Pri exkurzii do streลกnej kupoly krรกฤate vedฤพa stropnรฝch malieb, ktorรฉ ste za zaฤiatku videli iba z diaฤพky. To, ฤo sa zdola javรญ ako precรญzna maฤพba, je v skutoฤnosti mozaika, kaลพdรฝ jeden kรบsok museli uloลพiลฅ ฤพudskรฉ ruky.

Bazilika sv. Petra
Bazilika sv. Petra sรญce nepatrรญ do zoznamu modernej architektรบry, ale jej nรกvลกtevu odporรบฤame. | Zdroj: Peter Dostรกl

Chcete vyhnรบลฅ dvojhodinovรฉmu ฤakaniu v rade do baziliky? Kรบpte si najprv โ€žSkip the line ticketโ€œ na stanovenรฝ ฤas na prehliadku Vatikรกnskych mรบzeรญ. Po prehliadke mรบzeรญ pokraฤujete do Sixtรญnskej kaplnky, odtiaฤพ chodbou plynulo a bez ฤakania priamo do Baziliky sv. Petra.

Preฤรญtajte si aj autorove zรกpisky z Milรกna.