10 miest, ktoré sa oplatí navštíviť v Ríme: od slovenskej ambasády po park s výhľadom na akvadukt
Peter Dostál 
Vedú alebo nevedú všetky cesty do Ríma? Po mesiaci strávenom v Ríme môžem povedať, že táto metafora v prípade objavovania súčasnej modernej architektúry neplatí. Ktoré zaujímavé miesta sa oplatí navštíviť?
Sídlo Fendi
Za budovou s prezývkou „Colosseo quadrato“, teda štvorcové koloseum, treba cestovať na juh do rímskej štvrte EUR. V období druhej svetovej vojny tu Benito Mussolini plánoval vznik nového veľkolepého centra Ríma. Stavba stojí od roku 1942 a dnes je sídlom módnej značky Fendi.
Šesťpodlažná stavba s veľkorysou výškou každého podlažia je najimpozantnejšou stavbou v celej štvrti EUR, ktorej vládnu široké mestské bulváre. Paralela so známym Koloseom sa nachádza v tvare polkruhových fasádnych otvorov. Ideové prepojenie stavby a Benita Mussoliniho je v počte otvorov, ktoré kopírujú počet písmen v jeho mene. Šesť vertikálnych otvorov znamená B-E-N-I-T-O. Sedem horizontálnych znamená M-U-S-S-O-L-I-N-I.
Aula Pavla VI.
Majstrovské dielo talianskeho stavebného inžiniera a konštruktéra Piera Luigiho Nerviho stojí hneď vedľa Baziliky sv. Petra. Pier Luigi Nervi tu aplikoval všetky svoje znalosti o tzv. širokorozponových strešných konštrukciách. Navrhol cirkevnú stavbu pre pápežské bohoslužby, no nie je ľahké sa dostať dnu.
Bohoslužby sú síce prístupné verejnosti, no konajú sa iba v niektoré stredy alebo počas zlého počasia. Návštevu stavby si treba dopredu naplánovať, zvyšok závisí od počasia. Subtílna stropná konštrukcia jednoznačne stojí za návštevu, dnes by sa podobná konštrukcia robila veľmi ťažko.
Koncertná sieň Auritorium Parco della Musica
Mesto Rím má vysokú koncentráciu historických stavieb. Modernistické stavby z druhej polovice 20.storočia sú tiež hojne zastúpené, avšak veľkolepých moderných stavieb, ktoré vznikli v 21.storočí, je tu ako šafranu. Jednou z nich je komplex koncertných sál od celosvetovo uznávaného talianskeho architekta Renza Piana z roku 2002.
Umiestnenie koncertných sál vidno hneď pri príchode. Tri veľké objemy koncertných sál pocitovo levitujú nad prevádzkovou budovou a zároveň vymedzujú rozptylový priestor pred vstupom. Najlepší zážitok budete mať, ak si kúpite lístok na akýkoľvek koncert v najväčšej sále Santa Cecilia.
Interiér sály s akusticky tvarovaným stropom je celý z lešteného dreva. Sála s panoramatickým hľadiskom bola údajne jednou z inšpirácií pre svetoznámu filharmóniu v Hamburgu.
Športová hala Palazetto dello Sport
Ďalšia konštrukčná chuťovka od Piera Luigiho Nerviho stojí v blízkosti Auditoria Parco della Musica. Elegantný železobetónový štrukturálny strop so statickým vnútorným prstencom je dôvod, prečo sem prichádzajú nadšenci architektúry z celého sveta. Ak však nenavštívite športové podujatie, prídete k zavretým dverám, čo je obrovská škoda.
Kruhová polozapustená stavba nemá žiadnu tupú zadnú fasádu a vyzerá konzistentne po celom obvode. Chybičkou krásy je vyasfaltovaná cesta okolo celej stavby, ktorá navyše nie je v najlepšej kondícií. Asfalt je jedným z najmenej ušľachtilých materiálov. Poctivá kamenná dlažba by zlepšila zážitok. Prvý dojem z návštevy športovej haly Palazetto dello Sport sa totiž tvorí práve pri príchode po popraskanej asfaltovej ceste.
Kostol Chiesa di San Gaspare del Bufalo
Do tretice je v rebríčku stavba od Piera Luigiho Nerviho. Návšteva jeho expresívnych stavieb vždy vzbudí v návštevníkovi emóciu. Tento architekt sa venoval širokej typológií stavieb a kostol Chiesa di San Gaspare del Bufalo mimo centra Ríma patrí medzi modernistické skvosty.
Architekt opäť vrhol množstvo energie do strešnej konštrukcie so svetlíkom. Práve simuláciou prirodzeného svetla, ktoré preniká do temného interiéru, architekt formuje atmosféru a zážitok návštevníka. Keďže bol kostol vnútri veľmi tmavý, dodatočne pribudli stropné reflektory, ktoré do veľkej miery narušili efekt svetla prenikajúceho cez stropný svetlík.
Vnútorné schody v kostole, vysoké do 10 centimetrov, sú veľmi pohodlné. Návštevník bez námahy stúpa alebo klesá priestorom. Keďže sa kostol dá navštíviť aj mimo bohoslužby, vtedy si môžete naplno vychutnať jeho temný, zato elegantný interiér.
Slovenská ambasáda v Ríme
Kúsok slovenskej architektúry v Ríme od architekta Ferdinanda Milučkého a Jozefa Chovanca z roku 1971. Nenápadná stavba stojí severne od olympijského štadióna. V prominentnej štvrti susedí s bytovými domami od skvelých talianskych architektov. Návštevu budovy si treba vopred dohodnúť e-mailom na slovenskej ambasáde, inak sa nedostanete ani cez hlavnú vrátnicu kondomínia.
Ak sa dostanete do ambasády, hneď viete, že sa nachádzate v stavbe od Ferdinanda Milučkého. Rukopis architekta, ktorý tvoril priestor prevažne podlhovastými stenami rovnako ako pri Bratislavskom krematóriu, tu zažijete ako na dlani. Materialita interiéru je veľmi jednoduchá, farbu vnášajú diela od súčasných slovenských umelcov či obrovský gobelín od Milana Laluhu. Impozantné dizajnové svietidlá v reprezentačných priestoroch by bol dnes problém zaplatiť.
Park Parco degli Acquedotti
Ideálne renesančné mesto bolo bez stromov a zelene. Historické centrum Ríma je husto zastavané budovami, preto parky treba hľadať na periférii mesta. Parco degli Acquedotti sa nachádza až v okrajovej štvrti Rím XXV Appio Claudio. Zeleň je poctivo udržiavaná a koruny píniových borovíc vytvárajú príjemný tieň na oddych a víkendové detské oslavy.
Veľa ľudí tu športuje, prechádza sa so psom alebo počas prechádzky sleduje prirodzene žijúce papagáje. Tieto kvality však nie sú dôvodom, prečo park patrí do desiatky miest, ktoré sa oplatí navštíviť. Rozdielovým faktorom je prítomnosť pozostatkov historického akvaduktu. Rôzne segmenty bývalej technickej infraštruktúry mesta vnášajú do prírodného prostredia historickú hodnotu, ktorú mnohé parky nemajú.
Práve prechádzka cez klenby akvaduktu či piknik s výhľadom na antickú stavbu robia z parku výnimočné miesto. Môžete si z neho odniesť silnejšiu spomienku než predieranie sa davom pri Fontáne di Trevi.
Kostol Chiesa Parrocchiale di San Policarpo
Ak sa rozhodnete cestovať za parkom s akvaduktom Parco degli Acquedotti, nezabudnite v štvrti Rím XXV Appio Claudio navštíviť kostol Chiesa Parrocchiale di San Policarpo z roku 1967. Architekt Giuseppe Nicolosi nepatrí k známym menám, no tento rímsky kostol je kus dobrej architektúry. Pri prvom dojme pracuje s momentom prekvapenia. Keď vstúpite do päťuholníkového priestoru, okamžite vás ohromí strešná železobetónová konštrukcia v tvare židovskej hviezdy.
Ak by bol tento kostol synagógou, konštrukcia stropu by umlčala akékoľvek dodatočné otázky. Plastická tehlová fasáda v interiéri zjednocuje všetky steny a výrazovo upokojuje celý priestor. Abstraktný dizajn vertikálneho vitrážového okna a vyobrazenia krížovej cesty sú taktiež sympatickým zjednodušením.
Zároveň ukazuje odlišné, abstraktné riešenie dizajnu okien a malieb. Na Slovensku sme zvyknutí na realistické vyobrazenia, ktoré často prinášajú viac vizuálneho neporiadku ako zjednotenia.
Kostol Chiesa Parrocchiale di Santa Maria Madre del Redentore
Za modernistickým kostolom od Pierluigiho Spadoliniho treba cestovať na okraj mesta. Expresívny vzhľad kostola okamžite upúta vašu pozornosť. Je to skvelý príklad vyjadrenia štruktúry a rytmu v architektúre. Kostol je zvonka aj znútra obložený betónovým obkladom. Architekt komponoval všetky štyri fasády zároveň, dizajn je zjednotený a žiadna fasáda neťahá „za kratší koniec“.
Po vstupe do kostola máte pocit, že levitujúci drevený strop vyzerá ako trup lode. Architekt chcel zjednotiť všetky prvky mobiliáru. Lavice, oltár a skrinky držia jednotný princíp a sú zhotovené z lepeného dreva. Pierluigi Spadolini ho navrhol takpovediac „do kľučky“, preto sme svedkami „totálnej architektúry“. Takýto typ stavby nenavštevujeme každý deň, preto táto stavba jednoznačne stojí za návštevu.
Bazilika sv. Petra
Najvýznamnejší svätostánok katolíckej cirkvi, samozrejme, nepatrí do zoznamu modernej architektúry. Nespomenúť však najväčšiu barokovú baziliku sveta s najkvalitnejšími materiálmi a mramorovými sochami by bola škoda. Veľkosť katedrálneho priestoru je neopakovateľným priestorovým zážitkom, po ktorom sa vám žiadny ďalší kostol nebude zdať dosť dobrý.
Pri exkurzii do strešnej kupoly kráčate vedľa stropných malieb, ktoré ste za začiatku videli iba z diaľky. To, čo sa zdola javí ako precízna maľba, je v skutočnosti mozaika, každý jeden kúsok museli uložiť ľudské ruky.
Chcete vyhnúť dvojhodinovému čakaniu v rade do baziliky? Kúpte si najprv „Skip the line ticket“ na stanovený čas na prehliadku Vatikánskych múzeí. Po prehliadke múzeí pokračujete do Sixtínskej kaplnky, odtiaľ chodbou plynulo a bez čakania priamo do Baziliky sv. Petra.
