Administratívna budova od ateliéru 3XNielsen

Výhľad od pracovného stola

Prvým predpokladom, že veľký otvorený administratívny priestor nevyústi do monotónnosti, je sklený plášť budovy. Od pracovných stolov vidieť veže a strechy historických štvrtí a vodnú plochu. Budova stojí na atraktívnom mieste neďaleko prístavného kanálu a mosta Langenbro, odkiaľ je cez bulvár Hansa Christiana Andersena na skok k Tivoli v samom centre.

Výhľad spestruje pohľad na popínavú zeleň v dvoch trojpodlažných a jednej dvojpodlažnej záhrade, vo výrezoch na priečelí jednoduchého kvádra transparentnej stavby – sú to pre ateliér typické prvky (kodanské sídlo banky FIH Erhvervsbank, 2002).

Kancelársky priestor je rozčlenený telesami bočných schodísk, boxmi na štúdium a na rokovania, v ktorých rozmiestnení je istá asymetria. Ďalší krok vedúci k zvýšeniu kvality pracovného prostredia v budove už prekročil štandard administratívnych budov.

Len pripomenieme, že túto budovu pred dvoma rokmi odmenili medailou Kráľovského inštitútu britských architektov za dielo v Európskej únii. Medzi ocenenými vtedy nechýbali ani Norman Foster s viaduktom v Millau či budova sídla BMW od Zahy Hadid.

Už v skorších budovách, než je sídlo Deloitte z roku 2005, sa však architekti pod vedením Kim Herfortha Nielsena usilovali spojiť reč architektúry s inými disciplínami.

Tak napr. v štvorpodlažnom sídle spoločnosti spravujúcej penzijné fondy Sampension (2003) je akcentom átria farebnými svetlami podsvietená stena z 500 optických vlákien, po ktorých do nádrže steká voda.

O kvalitné príklady dotvorenia interiéru nie je vo svete núdza. Jedným z najnovších je elektronická svetelná plastika World up z LED trubíc od newyorského umelca Bena Rubina na kabíne výťahu v štvorposchodovom átriu Library Hall v ústrednej knižnici v Minneapolise (autorom je Cesar Pelli). Pri pohybe výťahu sa postupne ukazujú – písmená po písmene – tituly kníh vypožičané alebo vyhľadané v centrálnom katalógu.

Pokojný rytmus farieb

Svetelná kompozícia v Deloitte s názvom Sedemdesiatsedem od scénografa a výtvarníka Stevena Scotta, Brita žijúceho v Kodani, je na rozdiel od uvedených príkladov integrovaná s architektúrou a spolu s ňou vytvára priestor. Je umiestnená na spodnej ploche mostíkov a schodov v átriu na rozlohe 350 štvorcových metrov. Zdrojmi svetla sú LED riadené vyspelým systémom DMX používaným v divadelnej osvetľovacej technike.

Ako povedal Scott pre časopis ASB, „program plného cyklu zmeny farieb je takmer 28 hodín. Vypína sa v noci medzi 24 a 6 hodinou. Vďaka zastaveniu zamestnanci pri nástupe a skončení práce zastihnú systém vždy v inej konfigurácii.“

Identická konfigurácia siedmich farieb sa zopakuje raz za niekoľko rokov, ale aj vtedy vnímanie farieb modifikuje svetlo prenikajúce cez sklené zastrešenie átria a zboku cez fasády.

Zmeny kompozície sprevádzajú pohyb ľudí v kanceláriách a v átriu. Pokojný rytmus postupných zmien farieb, ktoré oko registruje len porovnaním predchádzajúcej situácie po určitom časovom odstupe, zároveň tlmí atmosféru hektického pracovného dňa veľkej spoločnosti.

Karol Klanic
Foto: 3XN/Adam Mørk