Aj na Slovensku sa čosi deje – pamiatky sa prebúdzajú k životu

Pamiatka je živá najmä vtedy, keď sa ľudia na ňu chodia pozerať. Možno táto veta zjednodušuje celý zložitý komplex ochrany a obnovy pamiatok, ale vystihuje podstatu odkazu histórie. Navyše, ak táto história nie je príťažlivá, tak jej nepomôže ani zápis do klenotnice UNESCO. Poďme sa teda do terénu pozrieť na niekoľko príkladov aktuálnej záchrany pamiatok prvej kategórie.

Polovica októbra priniesla do Štiavnických vrchov nostalgický závoj ranných hmiel v malebných lesoch sfarbených do žlto-červena, ale aj ostré výhľady okolo poludnia, keď slnečné lúče presvetlili túto niekdajšiu vychýrenú banícku oblasť. Súčasnosť Hodruše-Hámrov je najmä o zašlej sláve, ktorá však nechce zapadnúť pod prachom rokov. Prišli sme sem kvôli Klopačke, ktorá patrí k piatim dochovaným banským klopačkám na Slovensku. Bola postavená po roku 1521 ako súčasť systému varovania obyvateľstva pred vojenským a tureckým nebezpečenstvom, ale zároveň bola aj časomerným zariadením – klopaním na drevenú dosku sa dávali časové signály, varovné signály pri pohybe vojenských oddielov, ako aj signály v prípade požiaru. Okrem toho, Klopačka svojím klopaním zvolávala baníkov do práce. Je tiež zaujímavá svojím hodinovým strojom pochádzajúcim z konca 18. storočia. Stroj má iba jednu ručičku a je slovenským unikátom. Aj preto bola Klopačka zapísaná v rámci skupiny pamiatkových objektov banskoštiavnického okolia do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Jej hranolovitý tvar so zastrešenou ochodzou vo veži je výraznou dominantou panorámy obce, ale pohľad zbližšia odhaľuje zhubné následky času. Na jej múroch sú zavesení muži, ktorí podrobujú pamiatku podrobnej analýze.

Sú traja a pôsobia v Banskej Štiavnici – kunsthistorik a archeológ Ivan Farárik, Ing. arch. Andrej Ivan a Ing. arch. Július Lišajník. Od koordinátora ich práce Branislava Rezníka z Pamiatkového úradu SR sa dozvedáme, že majú mnoho rokov skúseností s rukodielnou remeselnou prácou najmä v oblasti dreva. So svojou erudovanosťou sú kompetentní posúdiť pamiatkové hodnoty, stavebno-technický stav pamiatok a zároveň to dokážu aj fyzicky opraviť. Spolu robia takmer tri roky a majú tie najlepšie referencie od správcov a vlastníkov. O čo tu teda ide?

Pro Monumenta
Všetko sa začalo pred rokom 2010, keď boli vytvorené nové strategické materiály s názvom Koncepcia ochrany pamiatkového fondu do roku 2020. Zadefinovali sa konkrétne úlohy, ktoré by mali viesť k zlepšovaniu pamiatkového fondu na Slovensku a medzi iným tam bolo zakotvené zavedenie systému preventívnych prehliadok po vzore Holandského kráľovstva. Tam už pred 40 rokmi zaviedli systém pamiatkovej obnovy Holandského pamiatkového fondu, ktorého integrálnou súčasťou je Monumentenwacht. „A to je obdoba našej Pro Monumenta,“ upresňuje Branislav Rezník, vedúci odboru preventívnej údržby pamiatok v Pamiatkovom úrade SR. „V Holandsku však v tomto systéme pracuje 250 ľudí, u nás zatiaľ iba tri trojčlenné skupiny. Dôležité však je, že sme to naštartovali a máme výsledky. Podobný systém je aj v Rakúsku, Belgicku a niekoľkých ďalších štátoch Európskej únie, ale napríklad v takej Českej republike zatiaľ len konštatujú, že sme pred nimi…“

Projekt Pro Monumenta je preddefinovaný projekt podporený z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP) a jeho partnerom je Nórsky pamiatkový úrad Riksantikvaren. Odštartoval 1. 1. 2014 a jeho koniec je naplánovaný na 30. 4. 2017. Potom prestane byť financovaný z grantov EHP, ale v rámci svojej udržateľnosti začne byť financovaný zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky. „Celý projekt je o zavedení systému preventívnych prehliadok nehnuteľných kultúrnych pamiatok,“ približuje Branislav Rezník. „Je to niečo podobné, ako keď zdraví ľudia chodia k lekárovi. V zásade im nič nie je, cítia sa dobre, ale nechajú si urobiť hĺbkovú preventívnu prehliadku, ktorá môže odhaliť rôzne nedostatky alebo chorobu, ktorá sa zachytí v ranom štádiu. Aj my cho­dievame k pamiatkam, ktoré na prvý pohľad vyzerajú dobre. Naši odborníci dokážu urobiť hĺbkovú pamiatkovú analýzu technického stavu nehnuteľnosti, a ak pri svojej podrobnej inšpekcii zistia nejaké nedostatky, tak na mieste odstránia daný problém, pokiaľ je menšieho rozsahu.“

Preventívne skupiny
Členovia troch „preventívnych“ skupín sú zamestnancami Pamiatkového úradu SR a sú rozmiestnení rovnomerne po celom Slovensku: prvá je v rámci Krajského pamiatkového úradu (KPÚ) v Trnave, druhá v KPÚ v Banskej Bystrici, pracovisko Banská Štiavnica, a tretia na KPÚ v Prešove, pracovisko Poprad-Spišská Sobota. Pred dvomi rokmi boli tieto skupiny vyškolené v základných činnostiach, ako je bezpečnosť pri práci, prvá pomoc, komunikácia s ľuďmi, ale aj v práci s motorovou pílou a remeselných zručnostiach – v klampiarine, stolárčine, tesárčine. Členovia skupín vedia liezť po strechách a zlaňovať aj do väčších hĺbok. Sú vybavení najlepšou dostupnou technikou a technológiou, disponujú tzv. pojazdnou dielňou v dodávke, kde je vybavenie na spomenuté profesie, pričom nechýba ani termovízna kamera, endoskopy a fotoaparáty s vysokým rozlíšením.

„Základná metodika ich práce spočíva v práci so špecializovanou aplikáciou pre iPad, ktorá je prepojená na databázový systém,“ hovorí Branislav Rezník. „Títo odborníci teda chodia po nehnuteľnosti a prostredníctvom tabletu zbierajú nedostatky. Keď potom prídu do svojej kancelárie, zosynchronizujú sa s centrálnou databázou, kde už majú urobenú mustru Technickej správy o stave kultúrnej pamiatky. Je to sumár stavebno-technického stavu danej pamiatky s ukážkami nájdených nedostatkov a spôsobov ich odstránenia. Zároveň je tam odporučenie pre vlastníka, ktorému sa stanovuje postup prác pri údržbe, ak treba, aj obnove pamiatky. Projekt má v súčasnosti za cieľ vykonať monitoring na 210 nehnuteľných pamiatkach. Keďže projekt má aj propagovať myšlienku kontinuálnej údržby pamiatok, tak sme v jeho rámci už pripravili niekoľko príručiek pre správcov a majiteľov nehnuteľných pamiatok, ktoré si môžu stiahnuť z našej stránky. Tie podávajú podrobný návod na spôsoby údržby jednotlivých typov stavieb: cirkevných, ale aj svetských (kaštiele, ľudová architektúra alebo meštianske paláce).“

Výber pamiatok
Základom výberu je vytypovanie objektov vo verejnom vlastníctve – či už štátu, vyšších územných celkov, miest a obcí, alebo cirkvi –, ale rozhodujúce je, aby boli verejne dostupné, teda aby benefity z projektu financovaného z verejných zdrojov mali čo najširší dosah vo verejnosti. Neskôr sa v rámci udržateľnosti projektu predpokladajú aj inšpekcie nehnuteľností v súkromnom vlastníctve.
„Na základe týchto pravidiel sme vyzvali KPÚ na Slovensku, aby nás upozornili na takéto pamiatky,“ približuje Branislav Rezník. „Po splnení kritérií si sami stanovujeme, ku ktorej pamiatke pôjdeme. Vyberáme si ju aj podľa toho, či daný typ pamiatky (ne)máme dostatočne zastúpený alebo či geograficky nie je príliš blízko k pamiatke, ktorú sme už robili. Pri výbere nerozhoduje význam pamiatky, ale popri spomenutých kritériách aj to, či je vhodná ako študijný materiál pre našich ľudí. Systém stále len zavádzame, a preto sa stále učíme. Snažíme sa, aby si členovia tímov medzi sebou vymieňali vedomosti a remeselné zručnosti.“

Skupiny majú za sebou takmer tri roky práce, počas ktorých dokázali zataľ urobiť 202 z plánovaných 210 inšpekcií, pričom počet spracovaní jednotlivých nehnuteľností do výslednej TSKP je okolo 170. Postupne sa plánuje rozšírenie týchto tímov, aby ich zásah bol čo najširší. Uvažuje sa, že by existujúce trojčlenné tímy mohli byť už čoskoro rozšírené ešte o jedného inšpektora a v strednodobej perspektíve by mal mať každý kraj na Slovensku svoju štvorčlennú skupinu inšpektorov. Podľa Rezníka je o túto prácu veľký záujem, ale budúcnosť tohto systému bude závisieť od navýšenia finančných prostriedkov.

Pri obnove treba byť aj záhradníkom
Ale naspäť k renesančnej Klopačke. Jej vlastníkom je obec Hodruša-Hámre, ktorá pri obnove požiadala o pomoc Pamiatkový úrad SR. Potrebovali zistiť jej stavebno-technický stav a postup rekonštrukčných prác. „Momentálne dokladáme prázdne miesta na drevených šindľoch strechy, ktorá je už v pokročilom stave rozpadu,“ ukazuje Branislav Rezník na strechu, cez ktorú už „prekukujú“ diery. „Obec má ambíciu v budúcnosti vymeniť strechu, ale robíme to preto, aby sa dovtedy nezničila celá pôvodná drevená konštrukcia krovu.“

Schádzame k úpätiu veže, kde je na múroch viditeľná najčastejšia príčina akejkoľvek poruchy na pamiatke – voda. A pritom stačí niekedy naozaj málo, udržiavať čisté žľaby, odtokové rúry a spádové kanály, ako aj odvodnenie okolia objektu pamiatky. Naši predkovia mali odvedenie vody väčšinou veľmi dobre vymyslené, ale neudržiavaním sú tieto, najmä podzemné kanály, zanesené nečistotou. „Naši ľudia sú teda aj záhradníci,“ s úsmevom dodáva koordinátor projektu.

Vysvedčenie pamiatky
Výstupom inšpekcie je správa o danej pamiatke, ktorej súčasťou je aj certifikát, čiže akési vysvedčenie o jej stave. „Na základe nášho plánu práce sa môže krajský pamiatkový úrad neskôr vlastníka pýtať, ako naplnil tieto odporúčania,“ upozorňuje Branislav Rezník. „Snažíme sa vlastníkom vysvetľovať, že ak sa budú kontinuálne a pravidelne starať o svoje pamiatky, tak nemusia robiť veľkú rekonštrukciu a veci im dlhšie vydržia. Aj preto pre nich robíme množstvo workshopov a seminárov, na ktorých prednášajú a diskutujú špičkoví slovenskí aj zahraniční odborníci.“

Aj Branislav Rezník pripomína, že táto inšpekcia je síce len kvapkou v mori, ale systém sa osvedčil a má ambíciu progresu. „Preventívna prehliadka je mnohokrát lacnejšia ako veľká rekonštrukcia, ktorá sa uskutoční raz za desiatky rokov,“ dodáva. „Nielen tým, že uchováme pamiatku v pôvodnom stave, ale čo je najpodstatnejšie, uchovávame hmotnú podstatu pamiatky, t. j. pri jej obnove udržiavame pôvodnú rukodielnu prácu majstra, tovariša alebo dielne, a netvoríme repliku.“

Reštaurovanie pamiatky
Ďalšou významnou oblasťou záchrany a obnovy pamiatky je jej reštaurovanie. Popredný slovenský reštaurátor tvrdí, že na začiatku procesu si treba zadefinovať, čo sa má reštaurátorským zásahom docieliť. „V prvom rade by mal predĺžiť životnosť umeleckého diela a následne prinavrátiť materiálovú, historickú, ale najmä esteticko-umeleckú hodnotu daného diela,“ odpovedá Mário Flaugnatti zo spoločnosti terra m, ktorý má vo svojom portfóliu viacero významných kultúrnych pamiatok na Slovensku. „Spôsobov, ako docieliť tento zámer, je viacero. A práve tu sa názory na problematiku reštaurovania začínajú štiepiť a diferencovať. V zásade by som tieto názory rozdelil do dvoch základných prúdov: rekonštrukčný a náznakový.“

„Filozofiou prvého prístupu je prinavrátiť esteticko-výtvarný vizuál do podoby, v ktorej pamiatky či umelecké diela vznikli. Druhý prístup sa snaží priblížiť divákovi pamiatku v podobe, akú mala v momente reštaurátorského zásahu. Reštaurátor v tomto prípade musí riešiť problém, ako doplniť alebo nahradiť absentujúce a deštruované časti diela spôsobom, pri ktorom v plnej miere rešpektuje autorstvo a autenticitu pamiatky, no zároveň svojím doplnkom poskytne divákovi dostatočnú výpovednú a estetickú hodnotu. „Tretím prúdom je kombinácia predošlých dvoch,“ dopĺňa Mário Flaugnatti. „Miera a spôsob doplnku je na konkrétnom reštaurátorovi a práve tu sa otvára dostatočne veľký priestor na individuálny prístup v reštaurátorskej praxi.“

Pravda, reštaurátor neostáva pri tejto obnove sám. Spolupracuje s ďalšími odborníkmi, stretáva sa s prácou archivárov, chemikov, archeológov, odborníkov stavebného inžinierstva atď. Komunikuje so zástupcami pamiatkových úradov a zohľadňuje aj názor majiteľa alebo užívateľa pamiatky. „Pracujem v tomto odbore vyše 25 rokov, a preto môžem povedať, že každé reštaurované dielo je vo svojej problematike osobité a tak je potrebné i k nemu pristupovať,“ hovorí o svojej metodike Mário Flaugnatti.

Kaplnka Zápoľských v Spišskej Kapitule
Spoločnosť terra m sa už päť rokov zúčastňuje na reštaurovaní neskorogotickej Kaplnky Zápoľských pri Katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule, ktorej areál patrí do svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Úlohou terra m je reštaurovanie exteriérovej časti kamenného plášťa so všetkými architektonickými prvkami a reštaurovanie okenných vitráži.

„Pri poslednej úprave boli mnohé kamenárske profilované prvky vymenené za betónové výdusky, ale tie v súčasnosti vykazovali značnú deštrukciu, ba dokonca uvoľňovaním kusov materiálu ohrozovali bezpečnosť okolia,“ približuje Mário Flaugnatti. „Na základe konsenzu investora, pamiatkového úradu a reštaurátorov bola dohodnutá výmena podstatnej časti kamenných architektonických prvkov. A to spôsobom rekonštrukčného vysekania v prírodnom materiáli. Na tento účel sa predpokladá pri rekonštrukcii použitie božanovského pieskovca, ktorý je štruktúrou a kvalitou najpríbuznejší originálu.“ Príkladom môže byť vrchné ukončenie oporného stĺpa so zložitou architektúrou fiál a ružice, ktorý má výšku približne 450 cm. Počas reštaurovania časti okenných vitráží sa museli v prvej fáze jednotlivé platne okien demontovať a reštaurovať v ateliérových podmienkach. Celé reštaurovanie je z finančného a časového hľadiska rozdelené do niekoľkých etáp a tento rok je ukončená tretia etapa obnovy.

Budatínsky zámok
Ďalšou významnou reštaurátorskou realizáciou terra m sú objekty Budatínskeho zámku v Žiline, ktorý je súčasťou rozsiahlej rekonštrukcie prebiehajúcej od roku 2011. „V roku 2014 a 2015 sme sa podieľali na rekonštrukciách a reštaurovaní interiérov prvého a druhého nadzemného podlažia s prezentáciou interiérových výzdob, počnúc stredovekom až po prvú polovicu 19. storočia,“ približuje Mário Flaugnatti. „V tomto roku bolo ukončené reštaurovanie interiéru kaplnky interiéru s iluzívnou maľovanou oltárnou architektúrou. V kaplnke bol aplikovaný sanačný program na vyriešenie problematickej vysokej vlhkosti v objekte. V letných a jesenných mesiacoch boli ukončené práce na rekonštrukciách fasád južného renesančného krídla so zaujímavou kamenárskou výzdobou a prezentáciou renesančnej iluzívnej architektonickej výmaľby v exteriéroch.“
Obnovením južného krídla Budatínskeho zámku vznikla ďalšia ukážka renesančnej architektúry s jej iluzívnym exteriérovým výtvarným spracovaním v danej lokalite.

Kláštor v Hronskom Beňadiku
Počiatky vzniku benediktínskeho kláštora v Hronskom Beňadiku sa datujú do 2. polovice 11. storočia. Súčasná podoba opevnenej stavby s dominantou kostola sv. Benedikta opáta a Panny Márie je výsledkom mnohých stavebných úprav súvisiacich so širšími historickými reáliami. Od roku 2012 sa realizujú výskumy súvisiace s obnovou niektorých častí kláštorného komplexu. V roku 2015 sa začala obnova 1.NP objektu sýpky a tzv. opátskeho krídla. V tejto etape obnovy bolo okrem iných prác súvisiacích s novým využitím objektu realizované aj reštaurovanie severnej fasády opátskeho krídla. „Na základe získaných informácií a možnosti najcelistvejšej prezentácie severnej fasády bolo metodikom obnovy aj KPÚ odsúhlasené prezentovať historickú vrstvu z konca 19. storočia,“ približuje reštaurátor Mgr. art. Marek Repáň zo spoločnosti restART SK, ktorá reštaurovanie realizovala. „Táto vrstva reprezentuje časť najdramatickejšej a najrozsiahlejšej obnovy týkajúcej sa celého kláštorného komplexu. Pri reštaurovaní fasády opátskeho krídla šlo predovšetkým o zamedzenie úbytku pamiatkovo chránených vrstiev, o ich čistenie od depozitu a mladších nevhodných úprav. Nasledovala náročná rekonštrukcia omietaných plôch, plasticky imitujúcich povrch kamenných kvádrov. V soklovej časti bol aplikovaný sanačný systém, realizovaný v súlade s projektovou dokumentáciou.“

Realizátor zvolil materiály tubag od firmy quick-mix, ktoré sú špeciálne vyvinuté na obnovu historických objektov. „V prípade spomínanej fasády boli použité vápenné omietky s trassom TKP a TKS-wta, ktoré vďaka svojim vlastnostiam splnili nároky na rekonštrukciu imitácie kamenných kvádrov,“ upresňuje projektový manažér Ľuboš Novotný. „Správny návrh a použitie materiálov prispeje k skvelým a dlhotrvajúcim výsledkom pri obnove nášho kultúrneho dedičstva.“

Samozrejme, čiastkový prieskum terénu záchrany kultúrnych pamiatok na Slovensku nie je prehľadom všetkých aktivít v oblasti praktickej obnovy kultúrnych pamiatok. Chcel však naznačiť, že aj na Slovensku sa v tejto oblasti niečo deje a pamiatky sa prebúdzajú k životu. Stále však platí, že ak majú byť pre ľudí, ich osud závisí od nás všetkých!

TEXT: ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

FOTO: MIRO POCHYBA