Ako by mal vyzerať bytový dom podľa vašich predstáv?

Skupine berlínskych investorov nevyhovoval žiadny developerský projekt a rozhodli sa pre vlastný. Výsledkom je bytový dom s integrovanými spoločnými priestormi.

Dom R 50 stojí na Ritterstraße v bohémskom a punkovom Kreuzbergu. Pozemok bol súčasťou balíčka parciel, ktoré Senát mesta Berlín v roku 2010 určil na predaj za fixnú cenu (tzv. Festpreisverfahren) na účely projektov tzv. Baugruppe. Konkrétny pozemok si vybrali spoločne architekt s projektovým manažérom a niekoľkými budúcimi obyvateľmi. Pozemok bol tejto skupine pridelený a predaný za aktuálnu trhovú cenu na základe súťaže spočívajúcej vo vyhodnotení navrhovaných konceptov. Fixná cena a stanovená lehota jedného roka na realizáciu kúpy umožnili skupine dôkladnú a ekonomicky efektívnu prípravu projektu.

Spoločenstvo staviteľov

Baugruppe vznikla z okruhu priateľov a kolegov (väčšinou umelcov a jedincov z tvorivých profesií). Skupina mala celkovo 64 osôb, z toho 24 detí, a dom mal mať 19 bytov.

Projekt R 50 pôvodne začal ako Genossenschaft, teda družstvo, viac-menej v rámci diskusií o právnej forme tejto Baugruppe. Rozhodlo sa v prospech Bauherrengemeinschaft, teda tzv. spoločenstva staviteľov vo forme občianskoprávneho združenia (GbR –Gesellschaftbürgerlichen Rechts), a to z pragmatických a ekonomických dôvodov s ohľadom na skromné vlastníctvo. Napriek tomu si projekt zachoval výrazné množstvo prvkov charakteristických pre co-housingové projekty.
Projekt R 50 bol financovaný prostredníctvom skromných úverov poskytnutých norimberskou Umweltbank a taktiež získal podporu od štátnej rozvojovej banky KfW (úvery s nízkou úrokovou sadzbou poskytované udržateľným projektom).

Vznik projektu

Základom architektonického konceptu je robustná a jednoduchá konštrukcia s detailne prepracovanými priechodmi na rôznych úrovniach. V kombinácii s redukovanou a čiastočne exponovanou infraštruktúrou, nezávislou modulárnou drevenou fasádou, priechodmi a otvormi vytvorenými podľa konkrétnych potrieb tejto stavby a s balkónmi po celom obvode v každom poschodí poskytlo toto riešenie flexibilitu na rozvrhnutie pôdorysov jednotlivých poschodí. Zároveň bolo základom diskusií s budúcimi obyvateľmi domu.

Baugruppe sa stretávala približne raz mesačne. Moderovanie diskusie zaisťoval projektový manažér Jesko Fezer a architekti ifau – Tim Heide a Verena von Beckerath. Rozhodnutia vychádzali zo zhody všetkých zúčastnených a často boli prijímané až po prediskutovaní niekoľkých variantov pripravených v spolupráci s architektom.

Architekti vypracovali metodiku dotazníkov a diagramov, pomocou ktorých analyzovali priestorové potreby členov skupiny. O výsledkoch analýzy sa následne diskutovalo pri osobných stretnutiach. Architektonický koncept umožňoval úpravu veľkosti bytov. Spoločne s budúcimi obyvateľmi bol definovaný všeobecný štandard na vybavenie bytov. To umožnilo kolektívny postup pri zariaďovaní interiérov a znížilo náklady, ale zároveň zachovalo možnosť individuálneho rozvrhnutia jednotlivých bytov.

Spoločné priestory

Diskutovalo sa aj o umiestnení a dispozíciách spoločných priestorov (asi 20 % celkovej plochy). Okrem balkónov po celom obvode, záhrady a krytého priestoru v suteréne boli do projektu architektonicky zapracované dvojúrov­ňová viacúčelová spoločná miestnosť, práčovňa, dielňa a strešná terasa s letnou kuchyňou.

Keď sa členovia Baugruppe sťahovali, zostávalo stále ešte doriešiť niekoľko otázok, napríklad rozvrhnutie záhrady alebo interiér letnej kuchyne. V dome sa podarilo zaistiť dobré a stabilné susedské prostredie.

Šetrný

Vďaka použitým materiálom a racionálnemu návrhu stavby sa podarilo dosiahnuť nízke stavebné náklady (v priemere 2 150 eur za štvorcový meter). So stavbou sa začalo v novembri 2011 a dokončili ju vo februári 2013. Výsledná energetická náročnosť budovy je o 30 % nižšia než limity stanovené nemeckou vyhláškou o energetických úsporách (EnEV 2009).

Co-housingový projekt R 50 získal niekoľko uznaní a bol nominovaný na Cenu Európskej únie za súčasnú architektúru – cenu Miesa van der Rohe 2015.

text: Red  

foto: Andrew Alberts

Článok bol uverejnený v časopise ASB.