Pozitíva, ale aj negatíva. Ako hodnotia upravený Istropolis starosta Nového Mesta, hlavný architekt Bratislavy a riaditeľka MIB-u?

Upravený zámer Istropolisu bol predstavený pred necelými dvomi týždňami. Developer Immocap prispôsobil projekt potrebám Bratislavy a upustil od myšlienky postavenia národného kultúrno-kongresového centra. Trnavské mýto získa viac budov, menšiu kultúrnu sálu, no uskutočnili sa aj ďalšie zmeny, na ktoré sme sa v redakcii ASB opýtali najpovolanejších.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Nový Istropolis sa zmenil na Istropolis. Po piatich rokoch od prvého predstavenia náhrady za Dom odborov Istropolis urobil developer v projekte dôležité zmeny. Transformáciu oznámil na viacerých frontoch – od kultúrno-spoločenskej sály, ktorá prešla interiérovým aj exteriérovým redizajnom, ale aj znížením kapacity až po vybudovanie ďalších budov na mieste Domu techniky.

O upravenom Istropolise sme informovali v tomto článku, kde novinky detailne opísal Jakub Gossányi, riaditeľ developmentu v Immocape. Ako ale vnímajú upravený projekt iné subjekty? Na to sme sa opýtali starostu Nového Mesta Matúša Čupku, hlavného architekta Bratislavy Juraja Šujana a riaditeľky Metropolitného inštitútu Bratislavy (MIB) Petry Marko.

Obyvatelia mestskej časti sú traumatizovaní

Matúš Čupka v našom redakčnom podcaste Na betón priznal, že projekt Istropolisu patrí medzi najočakávanejšie zámery v Novom Meste. Túto myšlienku potvrdzuje aj dnes: „Istropolis podrobne sledujeme vzhľadom na jeho celomestský význam a veľkú dôležitosť pre našu mestskú časť.“ Očakávania ale so sebou priniesli aj isté negatíva či traumy.

„Už roky sú naši obyvatelia traumatizovaní prašnou dierou v zemi a počarbaným plotom na Trnavskom mýte a je aj v našom záujme, aby sa táto situácia komplexne riešila. Prezentovaný návrh síce prináša zaujímavý mix využitia v oblasti bývania, kancelárií aj občianskej vybavenosti, ale zároveň toto územie významne zaťažuje hmotou, výškou aj potenciálnym dopravným zaťažením,“ hovorí Matúš Čupka.

Podľa starostu je preto potrebné myslieť na už dnes v lokalite žijúcich obyvateľov, ktorí budú negatívne zasiahnutí stavebnými prácami a potom zásadnou zmenou tvaru ulíc a verejného priestoru. „Z tohto dôvodu je pre nás dôležité diskutovať s developerom o projektoch, čím spolu zabezpečíme to, aby bol Istropolis skutočným prínosom nielen pre budúcich majiteľov bytov či nájomcov kancelárskych priestorov, ale aj pre obyvateľky a obyvateľov Tehelného poľa,“ dopĺňa.

Matúš Čupka ďalej upriamuje pozornosť aj na jeden dôležitý aspekt: „Súčasťou projektu je aj najvyššia budova v Novom Meste (kancelárska veža s výškou 116 metrov, pozn. red.), ktorá významne zmení panorámu mesta i mestskej časti, a je preto o to dôležitejšie pracovať na riešení potrieb miestnych obyvateľov.“

„Medzi potreby obyvateľov patrí predovšetkým investícia do verejných priestorov, ciest či chodníkov. Investície potrebujú aj naše jasle či obe školy. Samostatnou témou je pokračujúca revitalizácia Novej tržnice na Trnavskom mýte, ktorá bude čoraz atraktívnejšou súčasťou bezprostredného okolia projektu,“ ozrejmuje starosta, ktorý sa vyjadril aj ku kultúrno-spoločenskej sále.

„Pôvodný projekt kultúrno-spoločenskej sály bol podľa medializovaných informácií pripravený v rozsahu, ktorý bol podmienený financovaním zo strany štátu. Je preto pochopiteľné, že sa po zániku tohto zdroja upravil aj daný projekt. Ten naďalej ponúka kapacitu, ktorá je podmienená zmluvou o spolupráci podpísanou medzi mestskou časťou a developerom. Aj pri obmedzenom variante môže byť táto hala dobrým doplnkom bohatej i rôznorodej kultúrno-spoločenskej ponuky v našej mestskej časti,“ uzavrel Matúš Čupka.

Hlavný architekt Bratislavy vidí pozitíva, ale aj negatíva

Juraj Šujan vníma upravenú kultúrno-spoločenskú budovu Istropolisu a jej zmenený architektonický výraz či kapacitu sály ako optimalizačný návrh developera, ktorý má podľa neho negatívne i pozitívne dôsledky.

„Zo subjektívneho hľadiska v porovnaní s pôvodným zámerom negatívne hodnotím zmeny priestorovej kompozície upraveného návrhu, pričom rozumiem tomu, že je výslednicou zložitej priestorovo-funkčnej schémy polyfunkčného súboru. Pozitívom by malo byť, že sála s aktuálne navrhovanou kapacitou bude zrejme využívaná celoročne a prinesie tak viac príležitostí pre obyvateľov mesta,“ vysvetľuje hlavný architekt Bratislavy.

Upravený projekt podľa neho do veľkej miery prinesie to, čo ten pôvodný: „A to oživenie dlhodobo mŕtveho priestoru, zmiešané funkcie a tým aj šancu na živú mestskú štruktúru s primeraným podielom verejných priestorov, v neposlednom rade prinavráti kultúrno-spoločenskú funkciu do lokality.”

Juraj Šujan sa pri konzultáciách usiloval o to, aby projekt aj naďalej v čo najširšej miere vychádzal z víťazného návrhu dvojkolovej architektonickej súťaže z roku 2019, kládol dôraz najmä na funkčne pestrý mix, verejné priestory štruktúrované na rozptylové, pobytové s aktívnym parterom a parkové, rozsah a kvalitu trojetážovej zelene. „V týchto základných atribútoch sme našli s developerom a jeho architektmi súzvuk,“ potvrdzuje.

Bratislava musí rásť dovnútra

Ako už ozrejmil starosta Nového Mesta Matúš Čupka, priestor Trnavského mýta i jeho okolie budú výrazne zaťažené hmotou, výškou aj dopravou. Hlavný architekt Bratislavy reaguje aj na tento fakt, avšak odpoveď zasadzuje do širšieho kontextu – do princípov rozvoja mesta, ako ich dlhodobo vníma.

„Som presvedčený, že Bratislava by mala byť kompaktným mestom, ktoré rastie dovnútra a nerozlieva sa do krajiny. Že by mala byť polycentrická, okrem celomestského vytvárať aj štvrťové centrá s príslušnou ponukou občianskej vybavenosti. Mala by byť funkčne zmiešaná tak, aby základná vybavenosť bola obyvateľom pešo dostupná. Že by sme mali vytvárať navzájom prepojenú sieť verejných priestorov, kde by jej obyvatelia mohli tráviť voľný čas vo svojich komunitách,“ vysvetľuje.

„Mala by byť bezpečným miestom pre peší a cyklistický pohyb, zároveň husto previazaná sieťou električkových tratí ako kostrou verejnej dopravy. A mala by byť zeleným mestom v zmysle, že si chráni bohatstvo svojho prírodného prostredia a vytvára urbánnu zeleň parkov či stromoradí vo verejnom priestore.“

„Zo všetkých týchto hľadísk mi vychádza, že navrhovaný zámer polyfunkčnej mestskej štruktúry je vhodným spôsobom reanimácie Trnavského mýta, ktoré je kompozičným uzlom urbanistickej kompozície mesta s možnosťou uplatnenia výškových dominánt a zároveň aj uzlom kapacitne výkonnej verejnej koľajovej dopravy,“ hodnotí hlavný architekt.

Výšku veže viackrát upravovali

Výšková dominanta Istropolisu, 116-metrová veža, mala byť pôvodne znížená na 102,5 metra. Táto zmena už ale nie je platná a developer ponechal objektu pôvodnú výšku, čo bližšie vysvetlil Juraj Šujan: „Pri posudzovaní súladu pôvodného zámeru, ku ktorému sme vydali záväzné stanovisko v apríli 2023, i po predbežných konzultáciách prípravy aktuálneho návrhu sme mali množstvo pripomienok, zámer architekti opakovane upravovali.“

„Pripomienky sa týkali aj pomeru priestorových parametrov, teda pôdorysných rozmerov a výšky tejto budovy. Nešlo však o jednosmerný proces, ale o zložitú debatu s developerom, jeho zahraničnými architektmi z viacerých architektonických kancelárií tvoriacich víťazný tím architektonickej súťaže i s architektmi partnerskej slovenskej kancelárie. Samotná výška je len jedným z parametrov celkovej kompozície zámeru,“ dodal hlavný architekt Bratislavy.

Na tlačovej konferencii, kde developer predstavil upravený zámer Istropolisu, výkonný riaditeľ Immocapu Martin Šramko priblížil, že nateraz nevedia určiť, kto sa bude o kultúrnu sálu starať, resp. kto bude jej správcom. Na stole sú preto dve otázky – či diskutuje developer s hlavným mestom o možnosti spolupráce a či sa Bratislava nestane správcom kultúrnej sály?

„Mesto má prirodzený záujem o čo najširšie využitie kultúrno-spoločenskej sály pre obyvateľov. Z tohto hľadiska sa diskutuje na rôznych úrovniach o jej kapacite i variabilite. O tom, že by mesto malo byť správcom sály, však nemám informácie,” odpovedal Juraj Šujan.

Nový projekt bývalý Istropolis nenahradí, musí sa vybudovať nanovo

Petra Marko, riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy, vo svojom vyjadrení uvádza hneď niekoľko pozitív projektu: „Transformácia územia Istropolisu predstavuje oživenie lokality, ktorá bola dlhodobo čiernou dierou na mape mesta. Projekt prináša zmiešanú štvrť s bývaním, kanceláriami, vybavenosťou v parteri a kultúrno-spoločenskou sálou.“

„V tomto zmysle je zámer v súlade s princípmi rozvoja dostupného aj odolného mesta, pretože vytvára bývanie a pracovné príležitosti v meste, nie na jeho okraji,“ vysvetľuje Petra Marko, ktorá sa pri téme rozvoja vnútorného mesta zhodla s Jurajom Šujanom. „Projekt využíva aj existujúcu infraštruktúru, dopĺňa ju o nové funkcie a vracia lokalite kultúrno-spoločenskú funkciu,“ dodáva.

„Pozdĺž Škultétyho ulice má projekt odstup a vytvára dopravne pokojnú zónu s pásom zelene. Výšková administratívna zástavba je sústredená v centrálnej časti, čo zmenšuje vplyv na existujúcu okolitú rezidenčnú zástavbu – smerom k existujúcej obytnej štvrti sú orientované nižšie rezidenčné bloky,“ konštatuje Petra Marko.

Riaditeľka Metropolitného inštitútu Bratislavy považuje za veľmi pozitívne, že urbanizmus je na úrovni terénu bez áut a integruje rôznorodé a veľkorysé verejné priestory, pešie napojenie na okolie, ako aj nové cyklotrasy. „Lokalita je už dnes výborne obslúžená mestskou hromadnou dopravou, čo vytvára dobrý predpoklad, že noví obyvatelia či návštevníci budú na dennej báze využívať tieto udržateľné formy dopravy,“ spresňuje.

Petra Marko však upravený projekt Istropolisu za náhradu bývalého Domu odborov nepovažuje: „Objekt Istropolisu bol dlhodobo zavretý a chátral. Aktuálne plány v tomto území sa nedajú nazvať náhradou za niečo, čo donedávna fungovalo, žilo, bolo populárnym miestom. Toto miesto zmizlo z mapy Bratislavy a Istropolis sa ako kultúrna destinácia bude musieť vybudovať rozvojom tejto štvrte nanovo.“

Podľa riaditeľky MIB-u bude v tomto kontexte dôležitá prevádzka kultúrnej sály, sieť programových partnerov, ktorí dokážu generovať pestrý a pravidelný program pre rôzne cieľové skupiny, čo pôjde ruka v ruke s programovaním verejných priestorov a námestia pred kultúrnou sálou.

Úspech sály bude súvisieť s aktiváciou celej štvrte

„Z architektonického hľadiska je návrh kultúrnej sály a jej napojenie na sériu interných a externých priestorov koncipovaný s veľkou mierou adaptability na rôznorodý program, čo považujem za dobrý predpoklad na to, aby bola sála prevádzkovo udržateľná a stala sa srdcom štvrte,“ vysvetľuje Petra Marko.

„Keďže sála potrebuje byť naplnená programom na denno-dennej báze, nepovažujem redukciu publika z 5 000 na 3 000 za zásadnú – podujatia pre 5 000 ľudí by sa tu odohrávali tak či tak len ojedinele. Ako dôležitejšie vnímam vytvorenie živého miesta a budovanie destinácie v celej komplexnosti tejto štvrte. Kultúrna sála bude v tomto kľúčová – ale jej úspech bude priamo súvisieť aj s aktiváciu štvrte ako takej, najmä jej verejných priestorov.“

Immocap už v minulosti spolupracoval s Metropolitným inštitútom Bratislavy, a to napríklad pri projekte The Mill na Mlynských nivách, kde do verejného priestoru umiestnil Bratislavskú mestskú dlažbu. S MIB-om bude developer spolupracovať aj pri zámere Istropolisu. Koniec koncov, pri realizácii priestoru zastávky mestskej hromadnej dopravy na Šancovej ulici mu túto povinnosť kladú podmienky v dokumentáciách povoľovacieho procesu, o ktorých sme presnejšie napísali v tomto článku.

Či verejný priestor Istropolisu získa Bratislavskú mestskú dlažbu, zatiaľ nie je známe. MIB by ale bol tejto iniciatíve viac než naklonený. „O tomto detaile v projekte sa s nami ešte nediskutovalo, ale sme pripravení použitie dlažby konzultovať tak, ako aj s inými investormi.“

„Bratislavská mestská dlažba má za úlohu podporiť identitu mesta cez materiálovú kontinuitu a svoj špecifický charakter. Určite by bolo vhodné v týchto intenciách uvažovať o chodníkoch na perimetri územia a ich napojení na okolie, aby túto kontinuitu podporili,” uzatvára Petra Marko.