Medzi nebom a zemou: Inštitút dizajnu a inovácií Horizon

708 metrov. Taká bude dĺžka nového Inštitútu dizajnu a inovácií s názvom Horizon, ktorý vyrastie na okraji čínskeho mesta Šen-čen. Návrh pochádza z francúzskeho štúdia Dominique Perrault Architecture v spolupráci s miestnymi architektmi Zhubo Design Co., ktorí v medzinárodnej súťaži obsadili 1. miesto.

Juhočínske mesto Šen-čen je centrom zahraničných investícií a od konca 70. rokov minulého storočia patrí k najrýchlejšie rastúcim mestám na svete. 12-miliónová metropola provincie Kuang-tung má tiež druhý najvyťaženejší prístav v Číne (po Šanghaji) a celkom prirodzene sa stala centrom vedy a výskumu.

V roku 2011 tu bola založená Southern University of Science and Technology (SUSTech), ktorú navštevuje 4-tisíc študentov. Nový kampus Inštitútu dizajnu a inovácií bude súčasťou obrovského areálu, kde sa už nachádzajú alebo sú pripravované projekty budovy Opery, Výstavného a kongresového centra, Múzea dizajnu, Múzea vedy a technológií, Oceánografického múzea, Prírodovedného múzea, Múzea výtvarného umenia či Hudobného konzervatória.

Samotná súťaž na návrh Inštitútu dizajnu a inovácií sa uskutočnila od septembra 2020 do januára 2021 a víťazný návrh od Dominique Perrault Architecture zvíťazil spomedzi 37 projektov, pričom vo finále porazil aj návrhy takých renomovaných ateliérov, akými sú MVRDV a Studio Libeskind.

Horizon – medzi nebom a zemou

Navrhovaný Inštitút dizajnu a inovácií sa nachádza na okraji mesta Šen-čen, v blízkosti horského reliéfu pohoria Phoenix, pričom projekt sleduje jeho výraznú horizontálnu líniu. Ostatne, toto bola podmienka aj ďalších okolitých projektov, ktoré vyrastajú v súlade s celkovou prírodnou scenériou.

„Samozrejme, aj nás inšpiroval miestny prírodný charakter odrážajúci atmosféru línie hôr a vody,“ približuje projekt principál víťazného štúdia Dominique Perrault. „Náš návrh mal byť výrazným signálnym bodom, ktorý oddeľuje zem od neba a zároveň ich ako dlhočizný most spája. Ústredná horizontálna hmota akoby visela nad zemou a udržiava vizuálnu priehľadnosť na úrovni chodcov, pričom s jej kompaktnou výškou 20 metrov sme umožnili výhľady do krajiny.“

Nad prostredím akoby vytvárala ochranný prístrešok, pod ktorým sa nachádzajú verejné priestory a záhrady predeľované obytnými „kupolami“, v rámci ktorých sú rýchlo identifikovateľné akademické funkcie. Funkčná organizácia areálu je jednoduchá a intuitívna, formulovaná okolo dvoch hlavných koncepčných prvkov – „hyper parter a hyper strecha“.

Hyper parter a hyper strecha

S parametrami 708 m (dĺžka) × 120 m (šírka) a 20 m (výška) sú pri projekte prirodzene zdôraznené dva prvky – parter a strecha. V parteri je výrazne akcentovaný pohyb chodcov, pričom automobilová doprava je značne obmedzená. Pod celou dĺžkou objemu cirkuluje pohyb a zároveň sú tu umiestnené všetky dôležité aktivity kampusu: zastrešená dlhá promenáda navrhnutá ako široká platforma vedúca do jednotlivých sekcií, rôzne verejné priestory či prístupy k spoločným vedeckým programom.

Nechýba vonkajšie centrálne námestie, kde sa budú odohrávať všetky dôležité akcie celého kampusu. Na strane od mesta bude amfiteáter, ktorý bude hlavným vchodom do kampusu a prepojí ho s univerzitným areálom. Projekt zdôrazňuje silnú túžbu človeka po tvorbe a výmene skúseností z poznatkov, hybridizácie jednotlivých vedných disciplín s cieľom podnietiť inováciu a výnimočnosť nadobudnutých poznatkov.

Medzi hyperprízemím a hyperstrechou sa budú nachádzať všetky cirkulačné jadrá, ktoré budú na dvoch podlažiach poskytovať priestor pre učebne a výskumné laboratóriá. Rozľahlá hyperstrecha bude zase ideálnym priestorom na promenádu a zároveň miesto obrovskej vyhliadky na mesto a prírodu, ktorá sa bude čnieť až do výšky 50 m.

Prístup na strechu budú mať všetky katedry či výskumné ústavy, pričom si na nej môžu pripraviť miesto na odpočinok podľa vlastnej predstavy: ako relaxačnú záhradu, oddychovú terasu s občerstvením, ako námestie na spoločenské podujatia alebo ako športovú plochu. Ubytovanie študentov a pedagógov bude v podobe „dediniek“, ktoré svojou typológiou terasovej architektúry so zelenými strechami odkazujú na tradičnú čínsku skladbu bývania.

Materiály a farebnosť

„Z materiálov budeme uprednostňovať kov a sklo,“ dodáva 68-ročný Dominique Perrault. „Veľkoformátové a transparentné okná, prerušované tenkými zvislými stĺpikmi z ľahkých kovov, budú poskytovať dostatok prirodzeného svetla pre všetky pracovné priestory a transparentný pohľad do krajiny. Hmota budovy s prevládajúcou bielou a smaragdovými tónmi kovov bude vibrovať a ustavične meniť svoj vzhľad.“

„Samozrejme, bude sa to diať v závislosti od uhla pohľadu, dennej fázy či ročného obdobia. Reflexy fasády a okien zároveň zjednotia kompozíciu hlavnej hmoty a zachovajú intimitu pred zvedavými pohľadmi zvonka. Konštrukčnými princípmi a usporiadaním priestorov sme sa snažili o maximálnu flexibilitu v dizajne interiérov, ako aj možnostiach ďalšieho rozvoja kampusu,“ hovorí.

Článok bol publikovaný v časopise ASB 05/2021.