Alan Prekop: Cez hudbu až k architektúre

 Nikdy nerozmýšľal nad tým, že by chcel byť architektom. Celý život sa venoval hudbe a v tomto odbore aj chcel ostať. Dnes je nielen úspešným hudobníkom, ale i architektom.

Vlastný ateliér sa rozhodol založiť v roku 2020 po vyše ročnom váhaní, či je správne odísť z architektonického ateliéru GutGut, v ktorom pracoval viac ako 5 rokov. „Rozhodol som sa v ten, aspoň pre mňa, najnesprávnejší možný moment, v čase, keď u nás naplno prepukla pandémia Covid,“ začal rozprávanie Alan.

Ale poďme poporiadku. „Nikdy som nerozmýšľal nad tým, že sa chcem stať architektom. Celý život som sa venoval hudbe a v tomto odbore som aj chcel ostať,“ pokračuje. Ku koncu strednej školy veľmi rád navštevoval akcie Pecha Kucha Night, ktoré sa konali ešte v starej Cvernovke. Začal vnímať architektov, ich tvorbu, architektonickú spoločnosť.

„Páčilo sa mi na nich vtedy úplne všetko. A tak som sa rozhodol pre štúdium na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Až počas neho som zistil, že architektúru mám v krvi.“ Alanov dedo a otec, ktorých však nepoznal, boli taktiež architektmi.

Uzavretie kruhu

Počas školy stretol mnoho inšpiratívnych ľudí, najmä sochárov a umelcov, ako Milana Lukáča, Bohuša Kubinského a neskôr architekta Štefana Polakoviča. „Milan bol môj mentor pred začiatkom štúdia, Bohuš počas a Števo po jeho ukončení,“ hovorí.

Prekopova diplomovka bola na tému Bratislavské mestské kúpele Grossling. Po nej si ho skvelý človek i architekt Štefan Polakovič stiahol k sebe do ateliéru GutGut. „Tu som strávil pekných 5 rokov, na ktoré veľmi rád spomínam a ktoré ma doslova architektonicky vychovali,“ rozpráva Alan.

Posledný spoločný projekt, ktorý v GutGute vytvorili, bola súťaž na obnovu bratislavských mestských kúpeľov Grossling. Kruh sa uzavrel a on sa rozhodol ísť vlastnou cestou, ako už sám povedal, v „najnesprávnejšom možnom momente“. Zdá sa, že rozhodnutie mu bolo súdené.

„Založiť si ateliér počas korony a lockdownu ma prinútilo ešte viac sa obracať a hľadať si prácu všade, kde sa dá, čo mi prinieslo projekty, vďaka ktorým sa mi podarilo postaviť sa na nohy,“ dodáva na záver.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti