Amsterdam má priekopníka medzi drevenými mrakodrapmi. Haut konkuruje aj najvyšším stavbám svojho druhu na svete

Rezidenčná veža HAUT je prototypom inovatívneho a ekologického spôsobu stavania výškových budov s drevenou konštrukciou a v súčasnosti patrí medzi najvyššie drevostavby na svete.

Dvadsaťjeden podlažný mrakodrap je ambicióznou udržateľnou budovou, ktorá ako prvý rezidenčný projekt v Holandsku získala najvyššie hodnotenie udržateľnosti BREEAM Outstanding. Výsledkom technológie použitej na stavbu 73 metrov vysokej drevenej hybridnej veže je celosvetový záujem nielen o použitú kombináciu udržateľných materiálov, ale aj o tento spôsob zahusťovania miest.

Pre rozvoj lokality pozdĺž rieky Amstel nešiel amsterdamský magistrát ako vyhlasovateľ súťaže jednoducho cestou najnižšej ceny, ale pri posudzovaní návrhov bral do úvahy architektonickú kvalitu a kritériá udržateľnosti. Inovatívny víťazný návrh sa tak môže pochváliť jednou z najvyšších drevených konštrukcií na svete, ktorá vrátila drevo späť na mapu konštrukčných stavebných materiálov.

Fotogaléria:

Udržateľnosť

Na rozdiel od betónu a ocele drevo neprodukuje emisie CO2 , naopak, ich viaže. Ba ešte viac, za predpokladu, že pochádza z lesov obhospodarovaných trvalo udržateľným spôsobom, je to obnoviteľná surovina.

HAUT je však príkladom inovatívnej udržateľnosti aj v iných oblastiach. Budova je vybavená solárnymi panelmi na streche i na fasáde, chladenie pochádza zo zeme, nízkoteplotné podlahové vykurovanie i chladenie regulujú termostaty. Na budove sú inštalované búdky pre vtáky a netopiere, strešná záhrada disponuje dažďovými retenčnými nádržami a obyvatelia môžu využiť nabíjacie stanice pre elektromobily.

Hybridná konštrukcia z dreva

Nosnú konštrukciu budovy HAUT tvoria panely z krížom lepeného dreva (CLT), vyrobené mimo staveniska, aby vzniklo čo najmenej odpadu a bola zabezpečená rýchla a čistá montáž na mieste.

Keďže na výstavbu výškových budov z dreva neexistujú štandardné stavebné predpisy, architektonický tím investoval veľa času a energie do technickej inovácie a bezpečnosti. Podlahy a steny sú z dreva, celodrevená konštrukcia by však bola vo vlhkom a veternom Amsterdame absolútne nepredstaviteľná. Z toho dôvodu sú základy, pivnice a jadro postavené z betónu.

Architektúra

Výhoda drevenej konštrukcie spočíva v tom, že poskytuje pocit tepla a umožňuje vysoký stupeň prispôsobenia, respektíve architektúru šitú na mieru. CLT panely sa v priebehu prefabrikácie ľahko prispôsobia architektonickým zámerom, prvoodberateľom ponúkajú variabilitu vo veľkosti a dispozícii apartmánov, ale aj v počte poschodí či v umiestnení priestorov s dvojnásobnou výškou stropu, galérií a balkónov.

Na rozdiel od väčšiny drevostavieb má HAUT nosné len vnútorné priečky, ktoré umožňujú použiť veľkoformátové okná od podlahy po strop. Vďaka nepravidelnému vzoru balkónov a dvojnásobnej výške stropu s orientáciou na rieku Amstel je architektúra HAUT viditeľná už z veľkej diaľky.

Rýchlosť výstavby

Odkedy Team V Architecture začal v roku 2016 s návrhom HAUT, je v projektovaní budov zástancom hromadného používania dreva. Tento zámer pomohol urýchliť prechod od tradičnej výstavby z betónu a ocele k drevu ako udržateľnejšej alternatíve.

Po zverejnení štúdie HAUT architektonickú kanceláriu Team V zasypali pozvánky z celého sveta na prednášky a workshopy zamerané na výstavbu z masívneho dreva – od Európy cez Nový Zéland až po Kanadu.

Všetci štyria partneri, ktorí na výstavbe spolupracovali – Lingotto, Arup, J.P. van Eesteren a Team V – sa tak stali expertmi na komplexné drevené hybridné veže a pravidelne sa o svoje vedomosti delia so zástupcami miest, inžiniermi, dizajnérmi, staviteľmi i so študentmi – novou generáciou.

Význam

Veža HAUT je v oblasti drevených mrakodrapov priekopníkom. Aby developer Lingotto vyhral architektonickú súťaž, dal dohromady silný architektonický tím. V prvom rade kontaktoval architektonický ateliér Team V Architecture. Architektka a riaditeľka ateliéru Team V Do Janne Vermeulen spolu s inžinierom Mathewom Volom, riaditeľom stavebnej spoločnosti Arup Netherlands, navrhli postaviť budovu z dreva:

„Prvým dôvodom je určite stavať udržateľnejšie, no hneď na druhom mieste je architektúra. Drevo možno skutočne vystaviť na obdiv, najmä v interiéri. Vo svojom domove ho totiž budete vždy vnímať ako teplý materiál.“

Špecialista na drevené konštrukcie Mathew Vola vníma problematiku z environmentálneho hľadiska: „Stavebný priemysel prispieva ku klimatickým problémom asi štvrtinou celkovo vyprodukovaných emisií CO2 . Čím viac dreva, tým menej betónu a emisií CO2 . Drevo má navyše schopnosť emisie CO2 pohlcovať, čo je vlastne stratégia win-win.“

Zmysluplná zmena

V krajine, kde sa tradične stavia z betónu a ocele, je drevená rezidenčná veža veľkou výnimkou, a preto aj oveľa drahšou záležitosťou v porovnaní s klasickými metódami výstavby.

„Je to len otázka času. Ak chceme využiť výhody kratšej výstavby s ľahšou konštrukciou, bude to možné len vtedy, keď to budeme vedieť jednoduchšie realizovať. Podľa môjho názoru by sa mal nad týmito možnosťami zamyslieť celý stavebný reťazec. Keď sa s nimi oboznámi každý zúčastnený, drevo by sa dalo zvoliť rýchlejšie a náklady by klesli,“ hovorí architektka.

Rezidenčná veža HAUT obsahuje 2 800 m3 CLT, ktoré vyrastie v trvalo udržateľných lesoch za cca dve hodiny. Čím väčší dopyt po dreve, tým viac trvalo obhospodarovaných lesov sa vysadí. To vedie k vyššej absorpcii a ukladaniu CO₂ v dreve. A viac dreva znamená menej betónu.

Zvláštnosti

Už v počiatočnej fáze sa architekti zhodli na tom, že prevažne drevenú konštrukciu musia navrhnúť podľa princípu: drevo, kde je to možné, oceľ a betón, kde je to nutné. „Samozrejme, sme mali najvyššie ambície – certifi kát BREEAM na úrovni Outstanding. Na dosiahnutie tohto najvyššieho 5-hviezdičkového hodnotenia treba spraviť skutočne veľa, to znamená všetko, čo vám v oblasti udržateľnosti napadne,“ vysvetľuje Gerard Comello z developerskej spoločnosti Lingotto.

HAUT je preto vybavený 1 500 m² solárnych panelov na streche a fasáde, zásobníkom na skladovanie termálnej energie, zariadeniami s nízkoteplotným podlahovým vykurovaním a chladením so senzorovým riadením, búdkami pre vtáky a netopiere, nabíjacími stanicami pre spoločne využívané elektromobily a strešnou záhradou s dažďovými retenčnými nádržami.

Multidisciplinárny prístup

Podľa architektky Do Janne Vermeulen by mali mestá v súťažiach častejšie stanovovať kritériá udržateľnosti. Je to jeden z mála dostupných prostriedkov na manažovanie kvality už v ranej fáze ešte pred získaním stavebného povolenia či zmenou územného plánu.

Včasným zapojením všetkých účastníkov trhu a nastavením vysokej latky môžu mestá dosiahnuť ambiciózne a dobré výsledky. Vďaka tomu by sa mohla zvýšiť kapacita na realizáciu odolných, prístupných a udržateľných miest.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2022