Anketa: Ako vnímajú odborníci hviezdny Aspern?

Na otázku, v čom je novovznikajúca štvrť Seestadt Aspern tak (ne)unikátna, sme hľadali odpovede u profesionálov, ktorí ju navštívili. A nie raz.

Matej Gréber, architekt, Compass Architekti

Pri bytovom komplexe Seestadt Aspern by som rád ocenil niekoľko základných vstupných faktorov, ktoré mesto Viedeň urobilo ešte pred samotnou výstavbou. Umiestnenie v intraviláne, nie ďaleko od hlavného mesta Rakúska, metro, zástavka pre iné druhy dopravy, parkovisko pre bicykle a v neposlednom rade revitalizácia brownfieldu bývalého letiska, to všetko sú kroky, ktorými sa predišlo problémom v budúcnosti a vytvorilo pre Viedeň ako developera kvalitný základ tvorby dobrej štvrte.

Dobré je, že množstvo bytových domov vzniklo na základe súťaží vyhlásených developermi. Na strane druhej to však má aj isté negatíva. Čo budova, to unikát. Každý chcel vyniknúť, no 25 hviezdnych unikátov na jednom mieste pôsobí nesúrodo. Možno by bolo dobré stanoviť na začiatku výstavby akési regulatívy, ktoré by developeri dodržiavali. V neposlednom rade tu cítim veľkú absenciu zelene. To sa snáď zachrániť dá, aj keď je to rozhodne komplikovanejšie, ako keby s tým rátali pred 10 rokmi.

Michaela Hantabalová, architekta, hantabal architekti

Seestadt Aspern je pre mňa miesto, na ktoré sa chodíme „učiť“, ako sa má robiť urbanizácia prímestského územia, z ktorého sa stáva nová mestská štvrť Viedne, konkrétne 22. okrsok.

Kúsok za hranicami máme krásny príklad toho, ako sa postupne rodí nová štvrť a aké procesy tomu vzniku predchádzali. Sú to roky príprav premyslenej budúcej štruktúry urbanistického celku, od dopravného napojenia cez U-bahn, podotýkam, že to bolo prvé v tomto území, od celkovej organizácie statickej dopravy, ktorá je úplne potlačená na okraj štvrte, čím je vytvorený pokoj vo verejnom priestore ulíc, ďalej cez celkovú štruktúru funkčného naplnenia – bývanie, služby, školské zariadenia, študentské domovy… Cieľom je dosiahnuť sociálnu rôznorodosť novej mestskej časti tak, aby spĺňala požiadavky celého spektra života.

Čo sa týka bývania, to platí tiež. Nachádzajú sa tu rôzne modely od komunitných bytových domov cez mestské nájomné bývanie, komerčné byty na predaj, tým pádom spôsob financovania bývania ponúka širokú škálu možností pre ľudí z rôznych sociálnych vrstiev. Tu je krásne vidieť, že nie samotná výstavba je dôležitá, ale v prvom rade príprava pred ňou. Potom je celý proces jednoznačný a zotrváva pri pravidlách konceptu.

Pridanou hodnotou je aj vytvorenie centrálneho parku okolo jazera, čo sa stáva novým mestským centrom, ktoré okrem bývania ponúka aj tisíce pracovných príležitostí. Novovznikajúcu štvrť vnímam (lebo tento proces osídľovania stále prebieha) ako príjemné miesto na život vo veľkomeste so všetkými jeho kvalitami.

Barbora Hrmová, krajinná architektka, LABAK

Keby som niekoho zobrala na prechádzku novovznikajúcou viedenskou štvrťou Aspern Seestadt, asi by spočiatku nerozumel môjmu nadšeniu. Prečo je práve táto štvrť príkladom toho najlepšieho, k čomu sme ako spoločnosť dospeli v 21. storočí? Veď na prvý pohľad pôsobí takmer genericky, chladne, bez genia loci. Jeden z najväčších rozvojových projektov v Európe je však vo výstavbe len niekoľko rokov.

A už v tejto fáze vo mne otvára otázku, akým spôsobom pracovať s identitou miest, ktoré sa ešte len formujú. Z perspektívy pozorovateľky a krajinnej architektky tu (zatiaľ) chýba život – toľkokrát ukrytý v detailoch – či akékoľvek snahy obyvateliek a obyvateľov o prevzatie a prisvojenie si verejného priestoru. Zavesená bielizeň, vylepené plagáty na víkendové koncerty, hračky pohodené na ihrisku. Čokoľvek, čo by svedčilo o komunitnom živote miestneho obyvateľstva.

Niekedy je však kvalita ukrytá vo veciach, ktoré sú navonok neviditeľné. Pri bližšom preštudovaní vo mne vzbudili obdiv. Nielen celá štvrť Aspern Seestadt, ale aj jednotlivé obytné celky boli od začiatku predmetom otvorenej súťaže. Na Slovensku sa tento postup stáva novým štandardom, ale stále nie je samozrejmosťou. Miestne obyvateľstvo bolo zapojené do plánovacích procesov a do návrhu dispozícií objektov. Ľudia sa spolupodieľajú na kultúrnych a športových aktivitách. A dochádzanie do centra Viedne trvá vďaka linke metra len dvadsať minút. Niektoré rodiny preto ani nepotrebujú vlastniť auto, vďaka čomu sa bývanie stáva cenovo dostupnejším a nepredražuje ho potreba vlastniť k bytu aj podzemnú garáž. Rovnosť príležitostí zabezpečuje tiež regulované nájomné v dvoch tretinách bytov, čo je typické pre Viedeň a jej bytovú politiku.

Prevádzky obchodov a služieb sú v rámci štvrte rovnomerne rozmiestnené. „Krabice“ nákupných centier tu nepoznajú. A stavitelia tiež uplatnili prvky modrozelenej infraštruktúry alebo princípy Smart City, ktoré im umožňujú prispôsobiť sa potrebám miestneho obyvateľstva, mysliac pritom na dlhodobú udržateľnosť.

Je to skutočne priekopnícka štvrť a príklad aj pre iné mestá. Správnosť niektorých rozhodnutí preverí až čas. Isté však je, že cesta vpred vedie len cez spochybňovanie zaužívaných princípov a objavovanie nových riešení.

Ľuboš Mistrík, developerská spoločnosť Belevis

Aspern Seestadt som navštívil viackrát v priebehu rokov, vždy ma príjemne potešila systematickosť rakúskej výstavby. Ako prvé potiahli metro, vybudovali centrálnu zónu a okolo neskôr vystavali celé mesto.

Páči sa mi rôznorodosť, ktorou pravdepodobne chceli dosiahnuť atmosféru starých štvrtí, zapojenie mnohých architektonických ateliérov, potlačenie individuálnej dopravy priamo v zóne. Tiež obdivujem mnohé architektonické diela, drobný street art a verejné priestory. Sú tu rôzne zákutia, ktoré môže človek objavovať neustále, dobrá je aj miešanosť obyvateľstva, čo vytvára rozmanitosť. Vidno, že vo Viedni sa chcú týmto pochváliť, robia veľa marketingu okolo a prehliadok miesta pre záujemcov, čo inšpiruje aj ostatných.

Na druhej strane nie vždy funguje snaha vytvárať dojem starej štvrte z nového, ale možno to chce len desaťročia života. Niektoré štvrte pôsobia možno aj vinou lacných tyčkových zábradlí ako low cost, zaujímal by ma názor niektorých obyvateľov na otvorenosť štvrte, napríklad predzáhradok.

Vždy, keď tu som, mám pocit, že to niekto riadi zhora, že je tu príliš veľa manažmentu, premýšľania a Aspern by potreboval viac sám vyrásť a priniesť sem aj niečo svoje. Trochu ako počítačová hra SimCity v skutočnosti, lenže tu nebude fungovať, že keď sa mesto nepodarí, vymažem ho a začnem nové.

Vo finále je ale úžasné mať takéto laboratórium hodinu jazdy od Bratislavy a každému, kto sa aspoň trochu zaoberá urbanizmom, ho odporúčam prejsť, ideálne aj so sprievodcom.