Anketa: BIM – technológia budúcnosti

Building Information Modeling (BIM) je aj v slovenskej architektúre a stavebníctve témou niekoľko rokov. Jeho výhody sú zjavné (či už pri projektovaní, alebo prevádzke budov), jeho aplikácia však na Slovensku stále ťahá za kratší koniec. Príčiny tohto stavu sme hľadali so zástupcami popredných firiem, ktoré BIM dlhoročne aplikujú v konkrétnych stavebných referenciách.

Aké sú najväčšie výhody informačného modelu BIM pri projektovaní a následnej prevádzke budovy a ako ste ho vy implementovali do činnosti vašej spoločnosti?

P. Balco: Výhod je hneď niekoľko. V prvom rade to môže byť 3D model, dizajn a jeho prezentácia v podobe vizualizácií. Ďalej statika, stavebné konštrukcie, ich kontrola a väzba na ďalšie profesie, prípadne energetický výpočet. Obrovskou výhodou je koordinácia jednotlivých profesií a detekcia kolízií. Ich riešenie už v štádiu projektu ušetrí čas a finančné prostriedky pri výstavbe.

Pri zmenách projektu je možné relatívne rýchlo tieto zmeny zapracovať do modelu s okamžitým posúdením ich vplyvu na stavbu. Významné je plánovanie výstavby, ako aj správa budov. V každom momente je možné kontrolovať rozpočet.

V krajinách, kde sa BIM už používa, boli vyčíslené úspory 8 – 10 % pri výstavbe a dokonca 20 – 40 % pri správe budov pomocou informačného modelu. My sme skôr technologická spoločnosť, ktorá ponúka softvér na tvorbu informačného modelu.

Na projektoch sa podieľame ako konzultanti, pripravujeme BIM manažérov, učíme projektantov, ako efektívne vytvárať BIM, ako spolupracovať s rôznymi profesiami a koordinovať komplexné projektové práce, ale predovšetkým, ako zužitkovať výsledok tejto spolupráce. Pôsobíme aj na univerzitách, kde učíme študentov používať nové technológie a chápať BIM ako novú metódu projektovania.

P. Brada: V projekčnej fáze minimalizuje chybovosť, zvyšuje kontrolu prípadných kolízií pri profesiách (napr. TZB, statik, elektrina). Výhodu vidím v komunikácii s investorom, kde je vďaka simulácii možné reálnejšie predstaviť projekt a diskutovať o zapracovaní zmien ešte v projekčnej fáze – vyhodnotenie vstupných nákladov vs. prevádzkové náklady.

Klienta tiež môže zaujať presnosť odhadu nákladov, transparentnosť pri výbere generálneho zhotoviteľa a plošné/objemové výkazy, ktoré sú priebežne aktualizované. Pri realizácii princípy BIM projektovania ušetria náklady a čas a zvyšujú transparentnosť. Je to vďaka odstráneným kolíziám (koordinácia profesií v projekčnej fáze). Zjednodušuje orientáciu v projekte, keďže je možné dodať aj čiastkové pôdorysy, rezy a detaily.

V správe budovy je dôležité, že v BIM-e počas projekčnej a realizačnej fázy nedochádza k strate informácií. Tieto sú odovzdané klientovi v konečnej etape a tou je práve správa budovy. Klient má predstavu o prevádzkových nákladoch, vie zjednodušiť proces plánovania údržby, revízií a opráv.

V našej spoločnosti sa myšlienkou projektovani v BIM-e zaoberáme od roku 2014. Od myšlienky k samotnej tvorbe v BIM-e to nebola jednoduchá cesta, avšak máme vyčlenený tím BIM špecialistov, ktorí koordinujú celý projekt. Títo sa pravidelne školia v najnovších softvéroch, plnia zadané úlohy v pracovných skupinách BIMAS a svoje poznatky aplikujú do našich reálnych projektov. Najmä vďaka nim a vynaloženému úsiliu sa môžeme pochváliť komplexnými projektmi v BIM-e.

A. Jaurová: BIM mení myslenie projektantov a architektov pri navrhovaní a riešení stavebných konštrukcií a detailov hneď od začiatku projektovania. V praxi to znamená, že ak chcem byť BIM „pozitívny“, je potrebné zaoberať sa od začiatku komplexne všetkými faktormi, ktoré mi ovplyvňujú projekt a spracovať ich do 3D modelu.

Čím viac informácií do modelu vložím, tým kvalitnejší a hodnotnejší model tvorím. Keďže sa model začína tvoriť už počas štúdie, investor vie získať veľmi skoro zhmotnenú predstavu svojho investičného zámeru. A to je niečo „úžasné“ a cenné pre dnešnú „rýchlu“ dobu. Inak povedané, vydať sa cestou BIM-u znamená byť o krok vpredu.

Teoreticky sme sa snažili BIM implementovať ihneď – teda od roku 2011. Avšak až dnes môžeme povedať, že sa v BIM-e cítime ako ryba vo vode, čoho dôkazom sú spokojní klienti. BIM chápeme ako prácu s informáciami pre každú fázu projekčného a realizačného procesu pre všetkých jeho účastníkov. Je to nová výzva pre nás projektantov a úplne nový prístup k našej práci.

A. Kokoška: U nás projektujeme už viac rokov výlučne v 3D. Prvý skutočný BIM projekt sme však riešili asi pred 4 rokmi. Spracovanie dokumentácie v BIM je síce na začiatku pre projektantov náročnejšie, ale jasné benefity cítiť počas výstavby aj počas užívania objektu. Projekcia v BIM výrazne nezaťaží finančný rozpočet v porovnaní s klasickým 2D plánovaním.

Rozdiel je však v časovom nastavení. Viac času a financií si vyžaduje príprava projektu. Realizácia s minimalizovanými kolíziami ide potom oveľa rýchlejšie. Projektovanie v BIM výrazne zjednodušuje koordináciu projektu, riešenie a vyhľadávanie kritických častí a detailov projektu, prípadné zmeny projektu či prípadné optimalizácie.

E. Štefanovič: K veľkým výhodám projektovania v BIM patrí to, že núti členov tímu sa najprv dohodnúť na forme spolupráce a až následne ju začať. Túto podporu spolupráce pri plánovaní a realizácii projektu vnímame ako obrovský prínos, pretože nás v podstate núti k procesu integrovaného plánovania.

Pre projektantov je vďaka svojmu zobrazeniu a dostatku informácií v danom modeli zase veľkým prínosom pri urýchlení komunikácie, v kvalite prenosu informácií od investora ku generálnemu projektantovi, ako aj medzi ostatnými zúčastnenými projektantmi. Umožňuje napríklad spoluprácu viacerých projektantov vrátane spracovateľov profesijných častí na jednom modeli naraz prostredníctvom „BIM collaboration“.

Pre investora to znamená nezanedbateľnú úsporu času projektových príprav a zároveň elimináciu vzniku chýb už vo fáze projekcie. Ďalším benefitom pre investora je okrem vyššej kvality stavby, že daný model je zdrojom mnohých informácií o jeho vlastnom objekte a predovšetkým pozorným nástrojom uchovania aktuálnej dokumentácie na neskoršie úpravy objektu, rekonštrukcie, nadstavby a pod. Skúsení investori vedia, že je veľký problém s uchovávaním dokumentácie skutočného stavu objektov.

A ako sme implementovali BIM do spoločnosti? Postupným zaučením tímu projektantov na prvých projektoch, ktoré už máme v portfóliu. Ukážkovým projektom by mohla byť nedávno skolaudovaná administratívna budova EKOM v Piešťanoch, ktorá je modelovaná profesiami architektúra, stavebná technika a statika. Aktuálne pripravujeme jeden rozsiahly projekt pre nemenovaného investora z oblasti „automotive“, ktorý sa bude modelovať v rámci BIM 5D.

Pri BIM-e sa hovorí o novej kvalite komunikácie medzi architektmi a investormi. Zasahuje táto pridaná hodnota aj ďalších účastníkov stavebného procesu – napríklad dodávateľské firmy?

P. Balco: Komunikácia architekta a investora je len jedným z článkov v celej pavučine vzťahov pri tvorbe a používaní informačného modelu stavby. Dôležité sú ďalšie profesie pri tvorbe modelu ‒ statika, vzduchotechnika, TZB, rozpočet, plánovanie a logistika výstavby či správa budov. Všetky menované profesie úzko spolupracujú a vytvárajú jeden informačný model.

Takáto spolupráca umožňuje maximálnu koordináciu, kontrolu dizajnu a konštrukcií, detekciu kolízií aj kvalitné plánovanie už v projektovej fáze, čo šetrí nemalé finančné prostriedky a čas v procese výstavby a následne v procese správy.

Už projekt pre stavebné povolenie, ak sa správne zhotoví, môže byť základom pre tendrovú dokumentáciu. V tendrovej dokumentácii na báze informačného modelu môžu byť všetky špecifikácie, ktoré umožňujú výber jednotlivých dodávateľov.

P. Brada: Dodávateľské firmy sú neoddeliteľnou súčasťou celého procesu, a čo sa týka komunikácie medzi architektom a investorom, pripadá im rovnaká potreba zvýšenej kvality komunikácie. Dodávateľské firmy majú k dispozícii presné informácie už v samotnom tendri, keď vstupujú do projektu.

Vďaka projektovaniu v BIM-e sa zlepšuje komunikácia, a to rýchlejším pochopením projektu, zjednodušenou čitateľnosťou projektovej dokumentácie a využiteľnosťou benefitov, akými sú čiastkové rezy, konštrukčné detaily v reálnom čase aj na stavbe. Vďaka 3D simulácii majú zjednodušené plánovanie harmonogramov výstavby.

A. Jaurová: Jednoznačne. BIM je spoločným jazykom všetkých zúčastnených strán a je potrebné ho ovládať. To, samozrejme, prináša benefity pre zúčastnené strany, ale hlavne pre vývoj a výsledok projektu.

A. Kokoška: Množstvo firiem už ponúka svoje stavebné výrobky spracované do 3D, tie sa potom ľahko vkladajú do stavebnej dokumentácie. Investori vďaka BIM modelu už dopredu vidia na modeli časový harmonogram stavby, ako aj náklady, čo umožňuje presnejší výber a kontrolu dodávateľov.

E. Štefanovič: Tak, ako existujú nástroje na zobrazenie, prezentáciu a pripomienkovanie modelu BIM pre investora, existujú aj nástroje pre dodávateľa stavby. Ak dodávateľ tiež pracuje v informačnom systéme prepojenom s celým modelom, tak táto pridaná hodnota zasahuje až sem. Na tento trend momentálne nastupujú najmä veľké developerské firmy.

Z praxe vieme, že veľké dodávateľské firmy tieto nástroje aj používajú, pravda, ak od stavebníka dostanú kvalitný BIM model objektu. Táto výhoda sa časom premietne ako výhoda aj pre investora, pretože vedie k vyššej kvalite výsledného objektu, vyššej efektivite, a teda aj zníženiu ceny či skráteniu termínu realizovaného diela.

Aktuálne čísla z dotazníka o stave implementácie BIM na Slovensku prognózy o jeho rýchlom progrese nepotvrdzujú. Len 17 % ľudí zo stavebníctva uviedlo, že BIM vo svojej práci využíva, a až 74 % uviedlo, že zatiaľ od nich nikto BIM pri výkone ich činnosti nepožadoval. Prečo sa BIM na Slovensku nevie uchytiť?

P. Balco: BIM sa na Slovensku začína pomaly udomácňovať. V niektorých profesiách, ako napríklad architektúra či stavebné konštrukcie a statika, je percento využitia tejto technológie oveľa vyššie. Možno je to preto, lebo uvedené profesie už dávnejšie pracujú s modelom stavby a filozofia informačného modelu je im blízka.

Horšie to je s profesiami TZB, kde projektanti zatiaľ nemajú potrebu a ani nie sú nútení projekty spracovať vo forme informačného modelu. Na Slovensku zatiaľ neexistuje legislatíva ani normy, ktoré by špecifikovali a unifikovali tento spôsob projektovania.

Štát nie je pripravený ani na spracovanie digitálnej projektovej dokumentácie, stavebné úrady stále požadujú „tony papiera“. To je aj jeden z hlavných dôvodov, prečo sa BIM len pomaly stáva súčasťou moderných metód projektovania. BIM zatiaľ na Slovensku vyžadujú len niektorí súkromní investori.

P. Brada: Implementácia zmien nikdy nie je jednoduchá. Pri BIM-e o to viac, že ide o zásadnú zmenu oproti tradičnému prístupu. Táto zmena si nevyžaduje len investovanie financií do technológie, ale najmä vzniká potreba kvalifikovaných odborníkov, a to vo všetkých fázach rovnako.

BIM bude fungovať a nastane po ňom dopyt vtedy, ak táto potreba odborníkov bude naplnená v projektovaní, realizácii, správe budov a všetci spoločne dokážu tvoriť, využívať a spravovať BIM model so všetkými jeho výhodami.

A. Jaurová: Podľa nášho názoru je to nedostatočnou pozitívnou skúsenosťou investorov, ktorí si ešte nestačili výhody informačného modelovania dostatočne „ohmatať“. Slovenský investor sa, žiaľ, stále na BIM pozerá ako na zvýšené náklady na projekt bez jasného zadefinovania výhod, ktoré mu takáto investícia prinesie. Výnimkou sú investori, ktorí túto fázu už prekonali.

A. Kokoška: My sa stretávame skôr s opačným prípadom, investori nás žiadajú o vypracovanie dokumentácie v BIM, aj keď benefity BIM ešte reálne nevedia využívať, ale mentálne sú nastavení tak, že v budúcnosti im to prinesie úžitok. Mladá generácia projektantov, akú máme v našej spoločnosti, už vníma BIM ako samozrejmosť, otázka je, ako sa s ňou popasujú malé ateliéry a projektové kancelárie na Slovensku.

Projektanti sa musia preškoliť na nové programy, finančne náročné je aj softvérové a hardvérové vybavenie. Aj kreslenie objektov v 3D je principiálne odlišné od zaužívaných 2D postupov. Namiesto kreslenia čiar projektant zadáva najmä parametre prvkov.

E. Štefanovič: Hlavnú prekážku vidím vo vysokých vstupných nákladoch, ktoré treba investovať do začatia práce v BIM. Treba priznať, že nejde len o finančné náklady, ale je nutné počítať aj s nákladmi týkajúcimi sa spomalenia výkonov vďaka postupnému zaúčaniu do nového spôsobe práce, a teda aj vyššej spotreby času na bežný úkon v projekcii.

Ďalšou prekážkou je všeobecná dogma, že BIM je niečo zložité na vytvorenie a organizáciu, neochota investora zaplatiť vyššiu sumu v rámci prípravného a projekčného procesu, pretože neverí, že ušetrí náklady pri realizácii. Momentálne BIM väčšinou končí na úrovni vytvorenia 3D modelu, prípadne čiastočného informačného modelu.

Ľudia nevedia, že BIM je prevažne o postupe tvorby projektu, spôsobe komunikácie a spolupráce a že je platformou na zdieľanie dát. Teda oveľa viac, než len model zobrazenia budovy v priestore. Už sme raz prechádzali z rysovacích dosiek na softvér, teraz prechádzame z 2D prezentácie dokumentácie, výnimočne aj 3D čiarovej kresby na BIM.

BIM je téma, ktorá presahuje oblasť stavebníctva. Myslíte, že úloha štátu pri jeho podpore a aplikácii do praxe je dostatočná?

P. Balco: Osobne si myslím, že úloha štátu pri zavádzaní BIM do praxe nie je v súčasnosti dostatočná. Štát zatiaľ nepochopil význam informačného modelu stavby ako nástroja na šetrenie verejnými financiami a v neposlednom rade aj ako protikorupčného nástroja.

Čo hodnotím pozitívne, je vytvorenie pracovných skupín na prípravu legislatívy a noriem na Ministerstve dopravy a výstavby SR aj na podnet BIM asociácie Slovensko. Kvalitné normy pre BIM pomôžu v procese prípravy projektovej dokumentácie a zamedzia zlej interpretácii pracovných postupov a špecifikácie informačného modelu, čo je v súčasnosti dosť bežný jav.

P. Brada: Nič nie je natoľko dostatočné, aby sa dalo povedať, že lepšie sa to už nedá. V prípade podpory štátu pri BIM sme však iba na začiatku. V minulosti štátne inštitúcie neprejavovali ochotu v rozpravách na túto tému. Aktuálne aj vďaka silnému tlaku, ktorý na ne vplýva z Európy, sa však aspoň začala diskusia.

Vďačíme za to aj susedom z ČR, kde už majú uzákonenú koncepciu zavádzania metódy BIM. HESCON, s. r. o., je aktívnym členom BIM asociácie BIMAS, ktorá je iniciátorom diskusií, vytvárajú sa pracovné skupiny s cieľom presadiť väčšiu aktivitu štátu v podpore BIM-u na Slovensku.

A. Jaurová: Obávame sa, že štát všeobecne zlyháva pri podpore legislatívneho rámca pre prácu architektov a projektantov. BIM nie je výnimkou. BIM asociácia Slovensko, ktorej sme členmi, supluje úlohu štátu v tomto smere a snaží sa vzbudiť záujem kompetentných, ale zatiaľ, žiaľ, s nie veľkým úspechom.

Už u našich susedov v Česku je situácia lepšia, majú stanovený dátum zavedenia povinnosti pripravovať verejné projekty v BIM-e. Je potrebné si pritom uvedomiť, že najväčším poberateľom výhod informačného modelovania je práve štát.

A. Kokoška: Predpokladám, že prudký rozvoj v tejto oblasti nastane po zavedení BIM ako povinnej požiadavky na spracovanie projektovej dokumentácie pri verejných zákazkách a vypracovaní národných BIM štandardov.

E. Štefanovič: Určite by bolo prínosom, keby štát výraznejšie zasiahol do procesu,
aby sa všetky postupy zjednotili a legislatívne ukotvili. Potom by mohli všetci prejsť na jednotný systém, stratil by sa strach z BIM a taktiež by sa zredukovala náročnosť pre všetkých zúčastnených. Ideálna by bola implementácia do stavebného zákona.

V súčasnosti tlačia rôzne združenia na štát, aby presadili tieto štandardy, pričom projektanti a výrobcovia sa už na to pýtajú dlhšie. Pokiaľ môžem hovoriť za Českú republiku, tak zatiaľ je známe, že tam bude zavedená metodika BIM na nadlimitné verejné zákazky od roku 2022. Dovtedy by mala byť táto metodika zavedená aj do zákona.

Vo všeobecnosti vnímam ako jednu z dôležitých povinností štátu byť vzorom, ktorý udáva smer a podľa ktorého sa riadia všetci ostatní. Preto by mal ísť touto cestou skutočne ako prvý, podporiť BIM a byť dobrým príkladom v príprave a realizácii projektov, ako je to napríklad v susednom Rakúsku.

Ľudovít Petránsky
Foto: Tomáš Haverlík

Článok bol uverejnený v časopise ASB 10/2018.