ANKETA: Dostáva kultúra na frak?
Broňa Tarnócy 
Dostáva poriadne zabrať. Vo všetkých smeroch. V tom „našom“ sme sa odborníkov pýtali: „Ktoré kultúrne stavby by sa mali čo najskôr zrekonštruovať, aby sme o ne nadobro neprišli?“ A zaujímalo nás i: „Ako pristupuje spoločnosť k obnove kultúrnych diel?“
Opýtali sme sa piatich odborníkov, ktorý zastupujú oblasť architektúry, kultúry, developerstva, a v neposlednom rade samosprávy.
Peter Lényi, architekt
„Obnova kultúrnych stavieb sa najmä zásluhou osobného zanietenia ľudí, združení a Inštitúcií pomaly zlepšuje.“
Zrekonštruovať by sa mali tie kultúrne stavby, ktoré predstavujú hodnotu z hľadiska ich histórie a kvality stavebnej podstaty – plošne napríklad v regiónoch Gemer a Malohont. A z druhej strany: aj tie, ktoré majú kvalitný živý kultúrny obsah a nie sú síce v až takom zlom technickom stave, ale spolu s inými faktormi (nízka podpora zo strany štátu, ohrozenia pre zmeny v legislatíve a financovaní, vysoké ceny energií atď.) je udržanie ich fungovania ťažké – mám na mysli napríklad centrá nezávislej kultúry zo siete Anténa – Stanica Žilina-Záriečie, KC Kláštor a mnohé ďalšie.
Čo sa týka prístupu spoločnosti k obnove kultúrnych stavieb, myslím, že sa to pomaly zlepšuje a že je to najmä zásluhou osobného zanietenia veľkého množstva konkrétnych ľudí, združení a inštitúcií, ktoré spolu tvoria občiansku spoločnosť. Dúfam, že v spolupráci so samosprávami, krajmi a štátom sa dlhodobo bude zvyšovať ich systematická podpora. V krátkodobom horizonte sú síce ohrozované politikami aktuálnej koalície, ale dúfam, že z dlhodobého hľadiska to bude dobre.
Zuzana Zacharová, architektka
„Stavby pre kultúru Môžu vzniknúť aj rekonštrukciou objektov, ktoré predtým plnili inú funkciu.“
V prvom rade pôjde asi o dlhoočakávanú rekonštrukciu historickej budovy SND v Bratislave. Verím, že výsledok bude stáť za to rovnako, ako to bolo aj pri SNG. Veľký potenciál však vidím aj v kultúrnych stavbách menšieho významu a s oveľa menšou historickou hodnotou, ktoré predstavujú také nechcené socialistické dedičstvo – tzv. „kulturáky“.
Domy kultúry sú takmer v každej obci, v každom meste a ich stav je žalostný (česť výnimkám). A pritom ich modernizácia by významne prispela nielen k rozvoju kultúry, ale aj iných oblastí verejného a spoločenského života.
Stavby pre kultúru však môžu vzniknúť aj rekonštrukciou objektov, ktoré predtým kultúrnu funkciu vôbec nemali. Ide napríklad o industriálne budovy, ktoré sa svojimi priestorovými a konštrukčnými možnosťami kultúre priam ponúkajú.
Stavby pre kultúru boli v minulosti nositeľmi najväčších architektonických a umeleckých hodnôt daného obdobia. Autorsky sa pod ne podpísali najvýznamnejšie osobnosti nielen z oblasti architektúry, ale aj vedy, techniky a umenia. Preto by sa ich ochrane a obnove mala venovať primeraná pozornosť.
Financovanie takejto obnovy zo súkromných zdrojov je ojedinelé a veľmi vzácne, keďže investične ide o nie veľmi atraktívny produkt s veľmi dlhou návratnosťou zdrojov. Záujem o obnovu stavieb pre kultúru sa prirodzene odvíja aj od ich vlastníctva, a preto najväčším investorom v tejto oblasti je a ešte dlho aj bude štát.
Ten to môže realizovať prostredníctvom všetkých stupňov samosprávy, ktoré majú dosah na rôzne formy financovania najmä zo zdrojov EÚ. Vnímam v tomto smere dobrý vývoj, keďže sa samospráva zaslúžila v poslednom období o obnovu mnohých stavieb pre kultúru, ktoré dosahujú významný úspech aj v oblasti architektúry.
Patrik Panda, hlavný architekt mesta Prešov
„Škoda, že obnova je dotačnými schémami ešte stále vnímaná zjednodušene – ako zateplenie a výmena okien. „
Z celej plejády hodnotných stavieb vyberiem jednu, ktorá mi je blízka. Galéria Ľudovíta Fullu v Ružomberku. Fenomenálna stavba vo viacerých bodoch, odvážna svojou formou. Osobne milujem aj príbeh, ktorý sa skrýva za jej vznikom a nie úplne bezproblémovým užívaním.
Na druhú otázku je ťažké odpovedať takto všeobecne. Určite sa to zlepšuje, aj keď pomalšie, ako by bolo možné. Žiaľ, nateraz je to viac o sile jednotlivca/jednotlivcov ako o nejakom systémovom opatrení a na nich je aj edukácia spoločnosti o dôležitosti tejto problematiky. Našťastie pribúdajú pozitívne príklady a aj ich medializácia. Škoda len, že obnova je dotačnými schémami ešte stále vnímaná zjednodušene – ako zateplenie a výmena okien.
Lucia Forman, hovorkyňa BSK
„Plánujeme obnovu synagógy vo Svätom Jure a domu Ferdiša Kostku v Stupave.“
O kultúrne stavby, ktoré má BSK v majetku, sa príkladne stará a postupne ich rekonštruuje. Výsledkom je zrekonštruovaná synagóga v Senci, kaštieľ v Modre a Čunove, Divadlo Aréna či Bratislavské bábkové divadlo. Aktuálne sú pre BSK dôležité dve národné kultúrne pamiatky – synagóga vo Svätom Jure, ktorej rekonštrukciu BSK začína tento rok opravou strechy a vyhlásením verejnej súťaže o architektonickú štúdiu.
Druhou pamiatkou je dom Ferdiša Kostku v Stupave, ktorého rekonštrukcia je technologicky mimoriadne náročná z toho dôvodu, že ide o pôvodné hlinené objekty, ktoré sa momentálne vysúšajú podľa podmienok stanovených KPÚ. Ide o konzervatívny spôsob ochrany bez použitia chemického sušenia, čo je náročné najmä z časového hľadiska.
Aj postup rekonštrukcie bude predovšetkým finančne náročný. Na to, aby NKP ožila, bude treba vybudovať v areáli aj potrebné zázemie. Momentálne BSK nemá finančné zdroje na celkovú obnovu a rekonštrukciu daného areálu a financuje zatiaľ konzervovanie daného stavu a nutné sanačné práce.
Igor Lichý, architekt, developer ITB
„Šancu vidím v zapojení lokálnych komunít v kombinácii s európskymi peniazmi a architektonickými súťažami.“
Jednou z takto ohrozených stavieb je bývalý Dom kultúry ROH v Banskej Bystrici na Námestí slobody od architekta Chrobáka. Ide o nedocenenú stavbu, ktorá síce slúžila ako ideologická vlajková loď komunistického režimu, čo je však podstatné, bola živým kultúrnym centrom mesta.
Spoločenské udalosti sa tak konali v prostredí kvalitnej architektúry doplnenej výtvarnými dielami a v urbanistickom kontexte nadväzujúcom na Pamätník SNP. V 90. rokoch sa z budovy život vytratil, čo viedlo k jej predaju. Našťastie, dnes už ju opäť vlastní mesto a v posledných rokoch vnímam aj kroky k jej oživeniu.
Čo sa týka druhej otázky, odpoveď na ňu si viem predstaviť aj na niekoľko strán. Pokúsim sa vtesnať do limitu. Kultúrne stavby vznikali na Slovensku hlavne v 20. storočí. Ide tak o modernistickú architektúru, ktorá v širokej verejnosti nemá veľa sympatií, a to je jadro problému. Spomeňme si na tlaky na zbúranie premostenia SNG alebo Istropolisu.
V princípe v každom meste nájdeme dom kultúry, mnohé sú architektonicky kvalitné, ale, žiaľ, v zlom stave. Šancu vidím v zapojení lokálnych komunít (ako napr. Nová Cvernovka) v kombinácii s európskymi peniazmi a architektonickými súťažami.
