Anketa: Kultúra nie je zárobkový biznis

Samosprávy vlastnia rôzne kultúrne zariadenia, ktoré financujú a snažia sa aj o nové projekty. Ako sa im v tom darí, sme sa spýtali zástupcov krajských samospráv a miest.

Aké kultúrne objekty máte v pláne obnoviť, postaviť či opraviť počas tohto volebného obdobia?

Tomáš Holúbek, Nitra: Naším zámerom bola obnova kina Palace a využitie dvoch dvojičiek budov v bývalých kasárňach. To sa nám podarilo, v týchto piatich budovách sa už onedlho začnú rôzne kultúrne podujatia, vystúpenia a eventy.

Ďalším zámerom je obnova starej radnice a synagógy, v ktorej nutne potrebujeme riešiť odvlhčenie. Najmä v prípade radnice ide o investíciu, ktorú by sme radi financovali z externých zdrojov, pretože očakávame obrovské náklady na renováciu tejto majestátnej budovy sídliacej priamo na Svätoplukovom námestí.

Miroslava Jančová, Banská Bystrica: Podieľame sa na príprave viacerých projektových a ideových zámerov, napr. revitalizácie meštianskeho domu v Lazovnej ulici, Medeného hámra, Amfiteátra Paľa Bielika, domu kultúry i Pettermanovej veže (Barbakan).

Dnes je predčasné hovoriť o tom, ktoré máme v pláne stihnúť obnoviť ešte počas tohto volebného obdobia. Keďže finančná kondícia samospráv nie je priaznivá, plánujeme čerpať na takéto účely mimorozpočtové zdroje.

Dáša Jeleňová, prešovský región: Pracujeme na 5 projektoch a 5 projektov je v investičnej príprave. Do prvej skupiny patrí napr. projekt rekonštrukcie Múzea moderného umenia Andyho Warhola, rekonštrukcia a modernizácia multifunkčnej budovy kultúrneho centra vo Vranove nad Topľou, II. etapa komplexnej rekonštrukcie barokového kaštieľa v Hanušovciach.

V druhej skupine sú aj Vihorlatské múzeum v Humennom – rekonštrukcia a modernizácia budovy depozitára –, Krajské múzeum v Prešove – komplexná obnova meštianskych domov vrátane dvorov – či komplexná rekonštrukcia objektu a revitalizácia areálu pobočky Podtatranského múzea v Poprade – Spišská Sobota.

Erika Jurinová, žilinský región: Získali sme nenávratný finančný príspevok vo výzve na projekty obnovy hradu Likava (3,8 mil. eur) a Liptovského múzea (1,856 mil. eur), reštaurovanie parného rušňa, stavbu novej budovy u Kubátkov, na novú drezinu, opravu krytého vozňa, vonkajšiu expozíciu s odstavnou plochou v rámci Kysuckého múzea – Úzkokoľajka (1,755 mil. eur).

V schvaľovacom procese sú zveľadenie a dobudovanie niektorých objektov Múzea liptovskej dediny v Pribyline (2,160 mil. eur) a obnova exteriéru a interiéru Oravského múzea (1,519 mil. eur).

Peter Kadlic, trnavský región: Pracujeme na viacerých investičných zámeroch v oblasti kultúry. Do konca tohto volebného obdobia plánujeme dokončiť napríklad výstavbu Pamätníka slobody slova vo Veľkej Mači, výstavbu budovy galantskej knižnice, rekonštrukciu dielní, šatní a zázemia pre technický a umelecký úsek Divadla Jána Palárika v Trnave.

Pokračujeme aj v modernizácii Hvezdárne a planetária M. R. Štefánika v Hlohovci, kde vytvoríme jedinečné návštevnícke centrum. K ďalším patria rekonštrukcia Domu ľudového bývania v Matúškove, v rekonštrukcia Esterháziho kúrie Horné Saliby, rekonštrukcia fasády Záhorského múzea v Skalici a ďalšie.

Lenka Kukučková, trenčiansky región: Pripravujeme modernizáciu kultúrnych zariadení v meste Trenčín, ktorých financovanie je plánované v projekte Európske hlavné mesto kultúry 2026. Ide o modernizáciu Verejnej knižnice Michala Rešetku a Galérie Miloša Alexandra Bazovského.

Niekoľko projektov sa pripravuje aj na Trenčianskom hrade – projekt revitalizácie amfiteátra na Dolnom hrade, rekonštrukcia Hodinovej veže, obnova Batériovej bašty a rezidenčných priestorov na prvej bráne. Okrem Trenčína bude pokračovať obnova Draškovičovho kaštieľa v Čachticiach.

Pracujeme na novom priestore pre Vlastivedné múzeum v Považskej Bystrici, modernizácii Hvezdárne Partizánskome. Z veľkej časti je hotové riešenie situácie Hornonitrianskej knižnice a Hornonitrianskeho múzea v Prievidzi a ďalšie. Uvedené investície budeme financovať s využitím zdrojov EÚ, štátneho rozpočtu aj vlastných zdrojov. Termín realizácie je závislý od vyhlasovania výziev na predkladanie žiadostí o finančné príspevky.

Zuzana Ondrášová, Žilina: Mesto Žilina má počas aktuálneho volebného obdobia návrhy na obnovu týchto objektov: Burianova veža, radnica, ciachovňa, časť mestskej pamiatkovej rezervácie a kultúrne domy v mestských častiach.

Rastislav Trnka, košický región: Bežné opravy robia správcovia objektov nepretržite. Pri plánovaní rekonštrukcie pamiatok vychádzame z regionálnych priorít tak, aby rekonštrukcia bola súčasťou stratégií rozvoja kultúrnych produktov a služieb.

Nina Vrbanová, Bratislava: Mirbachov palác, kino Zora a čiastočná rekonštrukcia DPOH by sa mali uskutočniť ešte tento rok, všetko závisí od načasovania výziev. Paralelne pripravujeme novú pobočku Mestskej knižnice v kúpeľoch Grössling, ktorých obnova je plánovaná na roky 2026 – 2027.

Zintenzívnili sme aj hľadanie riešenia pre Archív mesta Bratislavy v Petržalke. Jednou z ciest je aj obnova a dostavba súčasného sídla archívu. Do majetku mesta pribudol devínsky amfiteáter a tiež areál Ekoiuventy, národné kultúrne pamiatky, preto aj ich obnova a kultúrny rámec budú v najbližšom období na stole.

Silvia Zeumerová, nitriansky región: V prípade dostatku finančných prostriedkov by sme najradšej obstarali nové objekty pre všetky kultúrne organizácie NSK, ktoré sídlia v prenajatých priestoroch. Čo sa týka obnovy a rekonštrukcie priestorov, tak prioritou sú objekty v havarijnom stave, objekty vyžadujúce výraznú modernizáciu a tie, ktoré majú spracovanú všetku projektovú a stavebnú dokumentáciu a pod.

Do akej miery si vedia kultúrne zariadenia na seba zarobiť?

Tomáš Holúbek, Nitra: Priemerný kultúrny dom si na seba nikdy nezarobí. Náklady na prevádzku sú oveľa vyššie ako príjmy mesta z jeho činnosti. Podobne je na tom napríklad synagóga, ktorá je aj výstavnou a koncertnou sieňou mesta. Do úvahy je však potrebné brať aj verejný záujem a dostupnosť kultúry pre verejnosť. Mesto Nitra určite nechce, aby koncerty či rôzne iné kultúrne podujatia ostali pre obyvateľov nedostupné. V prípade synagógy ide aj o prezentáciu kultúrneho dedičstva ďalším generáciám

Miroslava Jančová, Banská Bystrica: Kultúrne zariadenia napĺňajú prioritne kultúrno-osvetové, vzdelávacie a sociálno-výchovné poslanie. Tomu zodpovedá aj výška vstupného, ktoré nie je založené na nákladových položkách. Napríklad Robotnícky dom si vie na seba zarobiť čiastočne zo vstupného a čiastočne z prenájmu priestorov. Kultúrne zariadenia prioritne slúžia na stretávanie sa ľudí. Nie sú to podnikateľské subjekty s cieľom vytvárať zisk, ale plnia verejnoprospešný spoločenský cieľ.

Dáša Jeleňová, prešovský región: Odpoveď na túto otázku závisí od typu organizácie, inú mieru príjmov má najnavštevovanejší hrad v kraji a inú zas regionálna knižnica. Bežný chod každej kultúrnej organizácie PSK je dotovaný zriaďovateľom. Podstata fungovania kultúrnych organizácií nie je primárne založená na ich individuálnej zárobkovej činnosti, ale skôr na umeleckej a hodnotovej úrovni, ktorú v rámci spoločnosti zastávajú a prezentujú.

Erika Jurinová, žilinský región: Kultúrne inštitúcie majú rozpísaný podiel tržieb k výrobným nákladom vo výške od 2 – 45 %. Výška percenta závisí od typu kultúrnej inštitúcie. Najvyššie výnosy, resp. percento sebestačnosti, majú múzeá kraja (Oravské, Liptovské, Považské, Kysucké), Slovenské komorné divadlo Martin a Oravská galéria v Dolnom Kubíne.

Peter Kadlic, trnavský región: Je to veľmi individuálne. Výška vlastných príjmov závisí od typu kultúrnej inštitúcie – iná miera je pri divadle, ktoré vlastnými príjmami pokrýva približne 25 % prevádzkových nákladov, a iná napríklad pri knižniciach, kde je pomer vlastných príjmov vo vzťahu k nákladom symbolický.

Lenka Kukučková, trenčiansky región: Všetky kultúrne zariadenia v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK sú príspevkovými organizáciami, ktoré sú na rozpočet kraja napojené príspevkom. Platia pre ne finančné vzťahy určené zriaďovateľom v rámci jeho rozpočtu. Najväčšie príjmy generuje Trenčianske múzeum v Trenčíne, z celkových príjmov  kultúrnych zariadení 1,405 mil. eur tvorí príjem tohto múzea až 1, 244 mil. eur, čo je 88,52 % z celkových príjmov.

Zuzana Ondrášová, Žilina: Momentálne sú prehliadky kultúrnych zariadení zdarma. V budúcnosti plánuje mesto zavádzať symbolické vstupné, ktoré by pokrylo bežnú údržbu objektov. Mestské divadlo je príspevková organizácia mesta a musí generovať aj vlastné výnosy, ktoré sa v súčasnosti pohybujú približne na úrovni 30 % (vstupné, prenájmy, organizovanie iných podujatí, zájazdy a pod.) z celkovej sumy rozpočtu od mesta.

Rastislav Trnka, košický región: Otázka nie je vhodne formulovaná s ohľadom na právnu formu kultúrnych organizácií, pretože v prípade Košického samosprávneho kraja ide o príspevkové organizácie. V priemere vlastné príjmy tvoria cca maximálne 30 % príjmov v rozpočte organizácie.

Celkovo vlastné príjmy rastú, medziročne (2022 – 2023) sme zaznamenali nárast o 34 %, v roku 2023 boli vlastné príjmy (vstupné, vložné, poplatky mimo externých zdrojov) na úrovni 1 296 309 eur. Okrem toho vyhodnocujeme ukazovateľ „spolupodieľanie sa na nákladoch na fungovanie organizácie“, kde zohľadňujeme viac premenných a priemerne sa pohybujeme v rozmedzí od cca 10 % – 25 %.

Nina Vrbanová, Bratislava: Z 8 kultúrnych organizácií je 6 príspevkových, 1 neziskovka a 1 je formálne referátom oddelenia kultúry magistrátu. Všetky zriadilo alebo založilo mesto, aby najprv napĺňali jeho víziu rozvoja a hodnôt kultúry. Je to služba vo verejnom záujme, ktorá nemôže byť závislá na schopnosti „si na seba zarobiť“.

Z pohľadu príjmov na tom najlepšie Múzeum mesta Bratislavy, najmä vďaka vysokej návštevnosti a atraktivite hradu Devín. Bratislavské kultúrne a informačné stredisko v rámci podnikateľskej činnosti realizuje Bratislavské Vianoce, ktoré sa samofinancujú. Vypredané predstavenia mestského divadla spolu s ponukou voľných dní, keď je možné atraktívne priestory poskytnúť externým subjektom a podujatiam, tvoria rovnako dôležitý príjem do rozpočtu DPOH. V prípade niektorých organizácií sa vlastné príjmy podieľajú aj na krytí mandatórnych výdavkov.

Silvia Zeumerová: Možnosti zabezpečiť si zdroje z vlastnej činnosti sú determinované jednak typom inštitúcie (divadlo, knižnica, múzeum…), typmi kultúrnych služieb poskytovaných verejnosti a jednak podmienkami, v ktorých organizácie pracujú (napr. vlastné priestory s možnosťami prenájmu). Naším cieľom však nie je vyberať vstupné, ale ponúkať obyvateľom nášho kraja kvalitné kultúrne zážitky či možnosti kreatívne využiť voľný čas.