Anketa – murovacie materiály na pasívne domy

Spýtali sme sa výrobcov murovacích materiálov, aké výrobky ponúkajú na výstavbu budov v pasívnom štandarde. Takisto nás zaujímalo, ktoré materiály preferujú projektanti a aké majú s nimi skúsenosti. Vyjadrenia ďalších odborníkov radi uverejníme a doplníme do tohto príspevku.

1. Nachádza sa vo vašom portfóliu produkt/produkty, ktorý by bol vhodný na realizáciu budovy v pasívnom štandarde?
2. Akú hrúbku tepelnej izolácie je nutné použiť na zateplenie, aby sa dosiahol pasívny štandard budovy realizovaný vašimi murovacími prvkami?

Ing. Peter Turan
manažér predaja pre SR spoločnosti VELOX-WERK, s. r. o.

1. Stavebný systém VELOX je systém strateného debnenia na báze štiepkocementovej dosky pre nízkoenergetické, mimoriadne úsporné a pasívne domy. Štíhle sendvičové steny VELOX s hrúbkou 420 mm s vloženou tepelnou izoláciou, ktorou je expandovaný sivý (grafitom obohatený) polystyrén hrúbky 200 mm, majú tepelný odpor R = 6,96 m²K/W a súčiniteľ prechodu tepla U = 0,14 W/m²K a spĺňajú nároky na pasívne konštrukcie. Betónové jadro dáva sendvičovej stene VELOX výborné tepelnoakumulačné a zvukovoizolačné parametre a mimoriadnu pevnosť. Štiepkocementová doska je rovinou na vedenie inštalácií, ideálnym podkladom na omietky a kotvenie konštrukcií.

2. Pri použití obvodovej steny VELOX XL 42 s vloženou tepelnou izoláciou, sivým expandovaným polystyrénom hrúbky 200 mm, dosahuje stena pasívne parametre a nie je potrebné ju dodatočne kontaktne zatepľovať.

Ing. Ladislav Némethy
technológ vývoja a environmentálny manažér spoločnosti PORFIX – pórobetón, a. s.

1. Aj keď je realizácia pasívneho domu najmä o technickom riešení vykurovania a vetrania, minimalizácia tepelných strát kvalitne riešeným obvodovým plášťom stavby je, samozrejme, nevyhnutnosťou.

Pre pasívne domy sa odporúča hodnota súčiniteľa prechodu tepla stien obvodového plášťa U ≤ 0,15 W/(m² . K). Pri štandardných hrúbkach murovacích prvkov bez ohľadu na výrobcu a typ nie je možné túto hodnotu dosiahnuť bez zateplenia. Potom je to už iba otázka kombinácie šírky murovacieho materiálu PORFIX a šírky zateplenia.

2. Ak by sme ako kritérium brali minimalizáciu šírky sendvičovej steny pri dosiahnutí požadovaných tepelnotechnických parametrov, optimálne vychádzajú dve kombinácie: PORFIX Plus šírky 300 mm + zateplenie šírky 140 mm (šírka múru bez omietok 440 mm) alebo PORFIX P4-580 šírky 250 mm v kombinácii so zateplením 190 mm (šírka múru bez omietok 440 mm). Vzhľadom na nízky faktor difúzneho odporu materiálu PORFIX odporúčame kontaktné zateplenie s materiálmi na báze minerálnej vlny.

Ing. Martin Konečný
konateľ spoločnosti Kalksandstein CZ, s. r. o.

1. V SRN sa asi 50 % všetkých pasívnych domov realizuje z vápenno-pieskových tehál. Je to najmä z dôvodu veľmi dobrej statiky, akumulácie a využitia solárnych ziskov v maximálnej možnej miere. (zdroj: www.passivhausprojekte.de)

2. Táto otázka nedáva zmysel. Dosiahnutie pasívneho štandardu vôbec nezávisí od hrúbky izolácie! Okrem toho je hrúbka izolácie veľmi závislá nielen od kvality izolantu, ale aj od veľkosti domu a mnohých ďalších parametrov. Ak je dom nesprávne nadimenzovaný z hľadiska solárnych ziskov, na dosiahnutie parametrov pasívneho domu nemusí stačiť ani 1 m hrubá tepelná izolácia. Naopak pri veľkých objektoch nie je problém dosiahnuť pasívnym dom s hrúbkou izolácie približne 15 cm. Najmodernejší produkt z radu KS-ECO používa len 8 cm vákuovej izolácie… Pri špičkovo navrhnutých pasívnych rodinných domoch sa používa asi 25 cm šedého polystyrénu, pri horšie nadimenzovaných domoch je to zvyčajne 30 – 35 cm izolácie.

Ing. Tomáš Tupý
technický poradca spoločnosti Franz Oberndorfer GmbH & Co, prevádzka Bratislava

1. Systém Klimax.

2. Pre pasívne domy je určený systém Klimax PH 51, kde je celková hrúbka steny 51 cm, tepelný odpor R = 10,0 m²K/W a hrúbka izolácie je 30 cm.

Ing. Martin URBANEC
technický poradca spoločnosti KM BETA, a. s.

1. Áno, máme murovací systém SENDWIX, ktorý spĺňa požiadavky pre pasívnu stavbu. Vďaka výborným akumulačným a akustickým vlastnostiam vápenno-pieskových tehál spĺňa náročné požiadavky na kvalitné bývanie vrátane úspor na vykurovaní a chladení vnútorného priestoru.

Vysoká pevnosť muriva (tehla má pevnosť 20 MPa) umožňuje realizovať nosné steny v hrúbkach 175 mm a 240 mm a aj so zateplením má celková hrúbka obvodových múrov stále prijateľnú hodnotu.

Výhodou pre investora je jednoduchosť realizácie a ľahká kontrola priebehu výstavby najmä vo chvíli, keď sa zatepľuje a dá sa dobre skontrolovať kvalita odvedenej práce (na rozdiel od jednovrstvových tepelnoizolačných stien). Investor alebo stavebný dozor teda nemusia byť neustále na stavbe prítomní.

Podrobnosti nájdete na našej stránke www.sendwix.cz, kde sú uvedené všetky parametre a varianty riešenia. Technické podklady nájdete v našich technických príručkách:
http://www.kmbeta.cz/pdf/prirucky/vpc.pdf
http://www.kmbeta.cz/pdf/prirucky/sendwix.pdf
http://www.kmbeta.cz/pdf/prirucky/tepelna_technika.pdf

2. Hrúbka izolácie pre pasívny dom by sa mala pohybovať od 220 mm. Závisí ale od celkového tvaru domu, jeho umiestnenia v krajine a orientácii na svetové strany. Ďalej aj od zvoleného systému vykurovania, ohrevu vody a podobne. Ak by ste mali záujem, naša spoločnosť je členom združenia SENUB (www.senub.cz), ktoré ponúka kompletné poradenstvo vrátane typových alebo individuálnych projektov pre výstavbu rodinných domov v pasívnom štandarde.

Ing. Julius Sič
odborný poradca pre projektantov, spoločnosť Xella Slovensko, spol. s r. o.

1. Áno, máme moderné riešenia pre každú kategóriu budov. Čo sa týka budovy so spotrebou energie do 15 kWh/m²/rok, t. j. pasívny dom, riešenie máme v podobe nášho nového produktového radu Ytong LAMBDA+ v hrúbke steny 450 mm a minerálnych zatepľovacích dosiek Ytong MULTIPOR v hrúbke 60 mm. Táto konštrukcia má pri hrúbke 510 mm súčiniteľ prechodu tepla U = 0,157 W/(m² . K).

Ďalším produktovým riešením je použitie subtílnejšej obvodovej nosnej steny, napríklad Ytong P2-400 v hrúbke 300 mm a použitie minerálnych zatepľovacích dosiek Ytong MULTIPOR v hrúbke 200 mm. Táto konštrukcia má pri hrúbke 500 mm súčiniteľ prechodu tepla U = 0,14 W/(m² . K).

2. Záleží na výbere hrúbky použitého murovacieho materiálu a jeho objemovej hmotnosti. Napríklad k produktu Ytong LAMBDA+ hrúbky 450 mm je potrebné použiť 60 mm tepelnej izolácie. Pri tenších hrúbkach obvodových stien, t. j. hrúbky 300 mm, respektíve 375 mm sa hrúbky tepelného izolantu pohybujú v rozmedzí 140 – 200 mm.

Samozrejme, v týchto prípadoch odporúčame používať ako zatepľovací systém Ytong MULTIPOR – minerálne bezvláknité tepelnoizolačné dosky. Majú veľmi priaznivé mechanické vlastnosti, vynikajúcu paropriepustnosť a nehorľavosť. V samotnej skladbe obvodovej steny vhodne dopĺňajú pocit masívneho muriva.

1. Ktoré z murovacích materiálov používate pri návrhu a realizácii pasívnych domov?
2. Aká je hrúbka tepelnej izolácie, ktorá je potrebná na zateplenie obvodových stien masívnych murovaných stavieb, aby sa dosiahol pasívny štandard?

Mgr. art. Bjorn Kierulf
Createrra, s. r. o.

1. Všetky murované domy staviame z vapenno-pieskových tehál v hrúbke zvyčajne 150 alebo 175 mm. Majú veľmi dobrú nosnosť pri malej hrúbke a výborné akumulačné vlastnosti.

2. Tepelná izolácia sa pohybuje zvyčajne medzi 300 – 350 mm, ak je z Neoporu alebo polystyrénu, alebo až 420 mm, ak je z celulózy a drevovláknitej dosky. Vždy záleží na výpočte a optimalizácii stavby.

Ing. arch. Lorant Krajcsovics, PhD.
Inštitút pre energeticky pasívne domy

1. Pri návrhu uprednostňujem homogénne materiály na báze pórobetónu. Má rovnaký smer tepelného toku, čo uľahčuje riešenie detailov tepelných mostov. Súčasne sa jednoduchšie dosiahne vzduchotesnosť konštrukcie.

2. Na túto otázku sa nedá odpovedať bez poznania celého kontextu budovy. Veľa závisí aj od tepelnoizolačných vlastností a hrúbky nosnej masívnej konštrukcie, ako aj izolantu. Ak ide o masívnu nosnú konštrukciu, napríklad zo železobetónu, sú často potrebné izolácie hrúbky aj 30 cm. Pri ostatných materiáloch s lepšími tepelnoizolačnými vlastnosťami postačujú menšie hrúbky.

Ing. arch. Eugen Nagy, Ph.D.
autorizovaný architekt SKA

1. Energeticky pasívny dom (EPD) možno teoreticky postaviť zo všetkých stavebných materiálov. V praxi to však naráža na skutočnosť, že pri návrhu a výstavbe EPD je nutné splniť množstvo dodatočných požiadaviek, ktoré pri doterajšom spôsobe výstavby neboli bežné. Každý materiál má svoje charakteristické, výhodné aj nevýhodné vlastnosti, ktoré predurčujú oblasť jeho použiteľnosti. Z tohto dôvodu sa na základe dlhodobých skúseností z praxe pri výstavbe EPD osvedčili iba niektoré druhy stavebných materiálov a murovacích systémov. Projektant navrhujúci EPD by mal tieto vlastnosti a limity dobre poznať a informovať o tom svojho klienta podrobne, kvalifikovane a nezávisle.

V zásade sa orientujem na viacvrstvové steny pozostávajúce z nosnej masívnej steny a vrstvy vonkajšej tepelnej izolácie. Použitie jednovrstvovej steny výhradne z vyľahčených pórovitých materiálov je pre účely EPD veľmi otázne z dôvodu jej malého tepelnoizolačného výkonu, a to najmä pri malých stavbách, ako sú rodinné domy. Odpoveď na vhodnosť použitia určitého stavebného systému na účely EPD dáva kvalifikovaný energetický výpočet PHPP.

Pri návrhu viacvrstvovej steny treba okrem bežných požiadaviek brať do úvahy hlavne potrebu minimalizovať hrúbku steny (maximálne 50 cm) a dosiahnuť jej neprievzdušnosť (kvôli eliminácii tepelných strát nekontrolovateľnými škárami). Pri návrhu a realizácii EPD sa mi zatiaľ najviac osvedčili dva stavebné materiály, s ktorými sa zároveň najviac stretávam pri prezentáciách množstva EPD v zahraničí aj u nás. Prvým je murovací systém z vápenno-pieskových tvaroviek, ktoré majú z výroby predhotovené dve zvislé kruhové dutiny (inštalačné drážky). Ich funkcia spočíva vo vytvorení kanálov na inštalácie, čím sa vylúči potreba drážkovania, ako aj škár vedúcich cez murivo do exteriéru. Na obvodové steny sú použiteľné vápenno-pieskové tvarovky s hrúbkou 175 mm, čo zodpovedá snahe minimalizovať hrúbku nosnej konštrukcie a zároveň vyhovieť statickým nárokom na nízkopodlažnú zástavbu.

Druhým osvedčeným systémom je murivo z pórobetónových tvárnic. Vďaka homogenite materiálu možno vykonávať drážkovanie muriva na vedenie inštalácii. Vzduchotesnosť muriva sa v prípade oboch systémov dosahuje dôslednou realizáciou vodorovnej vrstvy lepidla, vnútornou omietkou a poistením vonkajšej vzduchotesnej roviny celoplošným lepením tepelnej izolácie.

2. Na hrúbku tepelnej izolácie v prípade EPD vplýva niekoľko faktorov. V prvom rade je to tepelnoizolačná schopnosť masívnej obvodovej steny, teda hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ nosného materiálu. Steny z betónových blokov alebo vápenno-pieskových tvárnic budú nepochybne vyžadovať väčšie hrúbky tepelnej izolácie ako napríklad vyľahčené pórovité materiály. Ďalším faktorom je hodnota súčiniteľa tepelnej vodivosti λ tepelnoizolačného materiálu. Napríklad namiesto klasického penového polystyrénu (EPS) s hodnotou λ = 0,038 – 0,040 W/(m.K) sa čoraz častejšie používa jeho modifikovaný variant s prímesou asi 3 % grafitu. Zlepšená hodnota λ (0,031 W/(m.K)) vylepšuje tepelnoizolačný účinok tzv. sivého polystyrénu a umožňuje znižovať tepelnoizolačnú hrúbku, a teda aj hrúbku steny o asi 20 %. Podobný efekt v oblasti kontaktných zatepľovacích systémov sa dosiahol vylepšením tepelnej vodivosti tuhej minerálnej vlny s pozdĺžnymi vláknami.

Na stavebný trh boli uvedené nové „high-tech“ materiály, napríklad nanopórovité hmoty alebo vákuová tepelná izolácia, ktorá sa vyznačuje päť- až desaťnásobne účinnejšou tepelnoizolačnou schopnosťou v porovnaní s dodnes bežnými materiálmi s hodnotou λ = 0,040 W/(m.K). Vákuová izolácia (λ = 0,002 – 0,008 W/(m.K)) je použiteľná na obvodové prvky EPD už od hrúbky 2,5 cm, čo predstavuje veľký potenciál znižovania celkových hrúbok konštrukcií (napríklad pri izolovaní terás alebo obvodového plášťa renovovaných budov).

Na hrúbku tepelnej izolácie má nakoniec významný vplyv veľkosť objektu. Čím je objekt menší (napríklad rodiný dom – bungalov), tým musí byť tepelná izolácia hrubšia. Z hľadiska energetickej efektívnosti sú preto najvýhodnejšie veľkoobjemové budovy, a to vďaka priaznivejšiemu faktoru tvaru. Úspory sa nedotýkajú iba prevádzkových, ale aj investičných nákladov. Napríklad hrúbky tepelnoizolačných vrstiev bytového domu v štandarde EPD môžu byť redukované približne o tretinu v porovnaní s rodinným domom.

Obvodové steny EPD bývajú zvyčajne zateplené tepelnoizolačným materiálom hrúbky asi 300 mm, čím sa dosiahne hodnota U _max. 0,15 W/(m² . K). V prípade obvodových stien rodinných domov z vápenno-pieskových tvaroviek s hrúbkou 175 mm je pri predpokladanej hrúbke tepelnoizolačnej vrstvy asi 300 mm reálne dosiahnuť optimálnu celkovú hrúbku steny 500 mm. Pri hrúbke pórobetónových tvárnic 250 mm so súčiniteľom tepelnej vodivosti λ = 0,12 W/(m.K) zvyčajne postačuje hrúbka tepelnoizolačnej vrstvy 250 mm, najmä ak je z izolačného materiálu s nižšou tepelnou vodivosťou. Je potrebné zdôrazniť, že pri návrhu EPD nie je možné určovať skladby obvodových prvkov odhadom, a preto je nevyhnutná energetická optimalizácia, v rámci ktorej sa vykonáva výpočet podľa metodiky PHPP.

Ilustračné foto: Kalksandstein CZ, s. r. o.

–>–>