Anketa: Udržateľné bytové domy – fantázia alebo blízka realita?

Je už takmer štandardom, že priemyselné a kancelárske budovy sa stavajú ako udržateľné, resp. s prvkami udržateľnosti. Klienti priemyselných objektov a veľké spoločnosti, ktoré hľadajú priestory pre svoje kancelárie, sa, prirodzene, pýtajú na certifikáciu objektov i na to, aké má objekt prvky udržateľnosti.

V novopostavených rezidenciách hľadá klient byt v dobrej lokalite a za dobrú cenu. Je naozaj výnimočné, aby sa rezidenčný klient zaujímal o udržateľnosť objektu, v ktorom hodlá bývať. A teda je logické, že za priemyslom a administratívou v tomto smere rezidenčné objekty zaostávajú.

Oslovili sme developera, architekta, zástupcu firmy, ktorá napomáha k získaniu EIA, výrobcu stavebných materiálov a realizátora, a zaujímalo nás, ako vidia súčasnosť a budúcnosť výstavby bytových domov, teda nehnuteľností, ktoré sa týkajú každého z nás.

Pavel Pelikán,  výkonný riaditeľ JTRE (developer)

Pevne veríme, že aj ľudia pri kúpe bytu sa začnú vážne zaujímať o udržateľnosť, rovnako ako klienti v kanceláriách a halách. V týchto oblastiach aj investori, ktorí objekty kupujú ako dlhodobé investície, takýto obchod neurobia, ak objekt nespĺňa požiadavky na udržateľnosť a energetickú efektívnosť.

V JTRE dlhodobo pripravujeme aj naše rezidenčné projekty tak, aby spĺňali najprísnejšie požiadavky. A sprísňuje sa aj legislatíva, takže budovy so žiadosťou o stavebné povolenie od začiatku tohto roka musia mať najvyšší energetický certifikát A0. Už náš najnovší rezidenčný projekt Klingerka má A0 aj napriek tomu, že stavebné povolenia získal skôr, čiže klientom prinášame vyšší štandard ako požadujú predpisy.

Pri všetkých projektoch, ktoré aktuálne realizujeme, kladieme dôraz na kvalitnú a efektívnu tepelnú ochranu plášťa budovy a kvalitné výplňové konštrukcie s použitím materiálov a produktov od renomovaných výrobcov, ktorí berú ohľad na ochranu životného prostredia. Budovy budú disponovať rekuperáciou alebo podtlakovým vetraním a efektívnym vykurovaním.

Pozornosť venujeme aj minimalizácii nákladov na spotrebu elektrickej energie na svietenie použitím úsporných žiaroviek a senzorov. Efektívne fungovanie výťahov prostredníctvom inteligentného systému riadenia takisto zabezpečí maximálne šetrenie prevádzkových nákladov.

Okolie našich projektov koncipujeme ako čo najviac zelený verejný priestor či park, čo prispieva k zadržiavaniu vody v území aj k zlepšeniu klímy v bezprostrednom okolí budov. Veríme, že náš prístup k rezidenčným projektom z pohľadu životného prostredia, verejných priestorov a energetickej efektívnosti budov presvedčí aj súkromné osoby, aby sa pri kúpe bývania nezameriavali iba na lokalitu, výmeru a celkovú cenu, prípadne kvalitu štandardného vybavenia bytu, ale aj na ekológiu.

Matej Grébert, architekt, zakladateľ COMPASS Architekti

Z môjho pohľadu je mesto živý organizmus a posudzovať jednotlivé objekty nemá až taký význam ako posudzovať aglomeráciu ako celok. Aká je hustá a efektívna, aké sú vzdialenosti medzi jednotlivými celkami. Aký výkonný a efektívny je transportný systém a koľko času strávia ľudia cestovaním za prácou a voľným časom.

Akú uhlíkovú stopu zanechá jeho vybudovanie a prevádzkovanie. Superefektívny pasívny dom niekde na periférii možno ako taký má extrémne nízku alebo aj nulovú uhlíkovú stopu, ale jeho obyvatelia to dobehnú každodenným cestovaním za prácou, nákupmi, školami a zábavou.

Som presvedčený, že kompaktné a husté mesto je najekologickejšie riešenie. Chce to ale politickú odvahu, lebo zväčša ide o zahusťovanie rastlej mestskej štruktúry.

Vladimír Kočvara, konateľ ADONIS CONSULT, s.r.o. (poradenská firma schvaľovania EIA)

Investor si dnes začína uvedomovať, že problémom na začiatku projektu už pri schvaľovaní EIA môže predchádzať tým, že sám navrhuje so svojím tímom enviroopatrenia. Práve dnes zaznelo na rokovaní s investorom, že radšej dnes dajú 5 000 eur navyše na posudky v tejto fáze EIA, ako by mali na 4 – 5 mesiacov zastaviť prípravu stavby, pretože budú musieť dopĺňať a doprojektovávať opatrenia.

Vidíme, že už v štádiu EIA, teda ešte pred územným rozhodnutím, sa začínajú tvoriť podrobnejšie plány podporujúce trvalú udržateľnosť projektu. Najčastejšie sú to zelené strechy, prekrytie parkovacích miest, zelené fasády, hospodárenie s dažďovou vodou – dnes je preferované vsakovanie dažďovej vody na vlastnom pozemku, hospodárenie s teplom – napríklad fotovoltika, geotermálne čerpadlá či trvalo udržateľné chladenie.

V súčastnosti vidíme najmä projekty z priemyselných nehnuteľností, ktoré spĺňajú podmienky udržateľnosti. Aktuálne pracujeme na jednom projekte situovanom v Zelenči a Trnave, kde investor navrhol na priemyselnom objekte zelené pergoly na prekrytie parkovacích miest, stanice na nabíjanie elektromobilov, včelie úle na streche, dokonca mokraď na vsakovanie dažďových vôd, ktorá je prístupná aj verejnosti.

Už ale začíname badať, že tento trend preniká aj medzi bytové projekty. Riešime v súčasnosti aj projekt bytového domu v Žiline, kde je zelená strecha, zelené pergoly, zeleň nad parkovacími miestami. Je veľmi pozitívne, že takto uvažujú už aj mimobratislavskí domáci investori. Za týmto posunom je aj fundovaná verejnosť, ktorá aktívne pripomienkuje projekty v štádiu EIA.

Najčastejšie to vidíme v Bratislavskom a Trnavskom kraji, ale už aj v iných krajských či okresných mestách, kde sa formujú lokálne občianske iniciatívy. Takéto združenia sledujú veľké stavby, ku ktorým, hneď ako sa objavia na enviroportal.sk, zaujímajú stanovisko a najčastejšie pripomienky smerujú práve k trvalej udržateľnosti a klimatickej zmene.

Ťahúňom pri samotnom presadzovaní enviroopatrení by však podľa môjho názoru mala byť samospráva, ktorá projekty povoľuje a komunikuje aj s občanmi.

Martin Kebísek, generálny riaditeľ CEMMAC a. s. (výrobca stavebných materiálov)

V rezidenčnej výstavbe ide o komplikovanú kombináciu troch faktorov: stavby by mali byť z ekologických, ľahko recyklovateľných materiálov, využívať energiu z obnoviteľných zdrojov a zároveň byť ekonomicky dostupné. Z histórie vieme, že ak nie sú kritériá nastavené správne, budú ich stavitelia aj investori obchádzať.

Už samotné rozhodnutie o umiestnení budovy formuje jej udržateľnosť a vplyv súvisiacej dopravy či spotreby vody, alebo elektrickej energie. Preto hlavný tón udržateľnosti by mal udávať štát a inštitúcie, ktoré o formovaní krajiny stavbami rozhodujú. Pozitívom je, že v tomto smere sa viacero zodpovedných investorov rozhoduje v prospech ekologických riešení často nad rámec existujúcich nariadení.

Paradoxne teda dochádza k situácii, že súkromné stavby predčia tie verejné a smer potom udáva nie štát nariadeniami, ale samotný investor, ktorý zároveň vychováva svojich budúcich zákazníkov k vyšším nárokom – ak si klient môže vybrať, radšej sa rozhodne pre pokrokovejšie bývanie.

Vzhľadom na trend rastu nákladov materiálov a energií je predpoklad, že samotní budúci kupci budú motivovaní uprednostniť udržateľnejšie riešenia, pri ktorých ušetria na prevádzke, pred tými konvenčnými, aj keď si vo fáze obstarania asi trochu priplatia. To je aj náš cieľ – aby sa stavby stavali z materiálov s nižšou emisnou stopou. Tým smerom orientujeme celý náš výskum aj drvivú väčšinu investícií.

Tomáš Sepp, riaditeľ marketingu Baumit, spol. s r. o.

 K udržateľnej výstavbe sme sa spolu s ostatnými členskými štátmi EU zaviazali podpísaním Zelenej dohody (Green Deal). Jedným z jej hlavných cieľov je znížiť emisie CO₂ najmenej o 55 % do roku 2030 a vytvoriť základy pre klimaticky neutrálnu Európu do roku 2050. Budovy zohrávajú v tomto procese dôležitú úlohu, keďže stavebný fond vyprodukuje až 36 % európskych emisií CO₂ a 40 % európskej spotreby energie.

Máme pred sebou obrovskú príležitosť, ktorá môže zásadne ovplyvniť nielen ochranu životného prostredia, ale aj zdravie, pohodlné bývanie a v neposlednom rade hospodársky rast. To si vyžaduje, aby všetky nové budovy boli postavené v súlade s požiadavkami odporúčaní nZEB (nearly zero-energy buildings), pretože nebudú tepelne renovované pred rokom 2050.

Ťahúňom udržateľnej výstavby budú teda v prvom rade investori a developeri, ktorí budú musieť stavať v súlade so spomenutými cieľmi Zelenej dohody. Profitovať budú aj zákazníci – v prípade rezidenčných projektov obyvatelia či nájomníci bytov – v podobe výraznej úspory nákladov na energie na jednej strane a významného zvýšenia komfortu bývania a zdravia na druhej strane.

Popri nových budovách je z celkového pohľadu ešte dôležitejší trh existujúceho bytového fondu, kde je potrebné zásadne zvýšiť mieru renovácie a realizovať v rámci komplexnej obnovy budov aj tzv. hĺbku, čiže rozsah renovácie. Na dosiahnutie cieľov Zelenej dohody je potrebné v Európe mieru obnovy budov zdvojnásobiť. Už teraz avizujú viaceré členské štáty nedostatok pracovných síl v sektore obnovy, čo môže ambiciózne ciele Zelenej dohody vážne ohroziť.

Milín Kaňuščák, konateľ KAMI PROFIT, s. r. o. (realizátor stavieb)

Ja si nemyslím, že rezidenčné projekty výrazne zaostávajú. Naopak, aj my sme realizovali už viaceré projekty so zelenými strechami aj zvislou zeleňou či komunitnými záhradami. Takisto aj používané obnoviteľné stavebné materiály, ako napríklad drevo, zažívajú značnú renesanciu.

Ťahúňom bude trhová ekonomika a jej zákonitosti. Neobnoviteľné zdroje budú čoraz drahšie a bude ich menej. Preto sa čoraz viac budú používať obnoviteľné materiály, ako je drevo. Takisto zákazníci budú čoraz viac požadovať štandard zástavby zasadenej v príjemnom zelenom prostredí. Ruka v ruke ide čoraz prísnejšia regulácia na energetickú hospodárnosť budov a prísnejšie posudzovanie vplyvov novej zástavby na životné prostredie.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 11-12/2021