Architekt Dušan Fischer: Polus mal byť prepojený s Kuchajdou

Polus City Center (2000) bol prvým moderným nákupným centrom u nás po zmene režimu. Na jeho vznik a prepojenosť centier s okolím sme sa pýtali tvorcu Polusu, architekta Dušana Fischera.

Kam sa posunula koncepcia nákupných centier od výstavby Polusu v bratislavskom Novom Meste za vyše 20 rokov?

Obchodné centrá sú jeden z typologických druhov stavieb, ktorý sa najrýchlejšie vyvíja a reaguje na potreby mesta aj spoločnosti. Je v záujme majiteľov a prevádzkovateľov, aby sa adaptovali a vyšli v ústrety zákazníkom, ak chcú, aby tam trávili viac času. Viac sa posúvajú do sféry kontaktov, zábavy, služieb a často športu. Reagujú viac na človeka a jeho sociálne potreby

Aké ste mali zadanie od investora pre vtedajší Polus?

V roku 1996, keď sme sa Polusom začali zaoberať, ani v Rakúsku, ani v Česku ešte neboli takéto stavby. Bolo pre nás pomerne nové pochopiť investora, ako si predstavuje city centrum s priestorom na nákupy, spoločenské kontakty a zábavu.

Z tohto dôvodu nám investori TriGránit a TrizecKahn z Maďarska a Kanady pridelili ako konzultanta spoločnosť Adamson Associates. Spolupracovali sme s nimi najmä v otázke štruktúry a prevádzky centra.

Zadanie bolo nezvyčajné v tom, že city centrum Polus musí byť veľké, aby sa človek v ňom „stratil“, zabudol na vonkajší svet a strávil tam veľa času. Ťažiskom boli menšie obchodné jednotky, hoci motivačne mali pôsobiť veľké kotevné prevádzky potravín, elektroniky a multikino.

Riešili ste aj pohyb zákazníkov v centre. Čo odporučili konzultanti?

Iste. Záujem investora bol, aby Polus ako prvé nákupné a spoločenské centrum bol veľký a jednopodlažný. Vtedy bola výška nájomného na prízemí o 30 % vyššia ako o podlažie vyššie. Nebolo jednoduché presvedčiť investora, aby bol Polus na dvoch podlažiach a stal sa súčasťou mesta na rozdiel od zahraničných predmestských vzorov.

Objekt je otočený dovnútra, kde sa má zákazník pohybovať nezávisle od počasia a časti dňa. V tom čase bol koncept o niečo jednoduchší. Vnútorné „ulice“ centra prepájali a smerovali ku kotevným obchodom. V súčasnosti sa kladie väčší dôraz na spoločné priestory – námestia, foodcourty, relaxačné zóny.

Zákazníci sa často idú len prejsť, stretnúť sa s priateľmi alebo obchodnými partnermi, do reštaurácie s rodinou a podobne, to všetko s podporou dobrého parkovania.

Čo rozhoduje o tom, či bude obchodné centrum lineárne, či bude mať tvar kruhu, elipsy?

To je otázka konceptu investora, často pozemku a priestorových možností objektu. Napríklad Aupark v Petržalke je koncipovaný na lineárnom princípe. Polus je však založený na cirkulárnom princípe, jeho móla sú uzatvorené na oboch podlažiach v trojuholníkoch so vstupmi a východmi v ich vrcholoch.

V čase výstavby fungoval známy obchodný dom Prior na Kamennom námestí. Prišli sa do Polusu pozrieť aj ľudia z Prioru?

To neviem, zrejme tam boli ako obyvatelia Bratislavy, ale spätnú väzbu nemám. Na svoje časy bol Prior veľmi pokroková stavba. Postavili ho ako výraz mesta a socialistického štátu, bol výkladnou skriňou a slúžil aj na propagáciu spoločnosti.

O jeho význame svedčí aj to, že bol situovaný v úplnom centre mesta, budovu obložili spišským travertínom a bol aj lepšie zásobovaný tovarom ako iné obchody. Architekt Ivan Matušík Prior pochopil ako akcent v centre mesta podporený vertikálou hotela Kyjev. Súčasné obchodné centrá sú už čisto komerčné bez podobných ambícii.

Ťažko očakávať, že cieľom týchto investorov (developerov) je budovať mesto. Dnešné nákupné centrá sú objemné hmoty, ktoré pôsobia v meste veľmi nemotorne. Tým, že sú orientované prevažne dovnútra, nie sú aktívne vo vzťahu k chodcom v meste. Hoci sa investori snažia robiť nástupné námestia so zeleňou, lavičkami, fontánami, ihriskami – „civic plazza“, sú svojou hmotou často len neatraktívnou bariérou pri pohybe chodcov.

Ing. arch. Dušan Fischer

Patrí k popredným osobnostiam slovenskej architektúry. Vyštudoval Fakultu architektúry Slovenskej vysokej  školy technickej v Bratislave. Po jej skončení pracoval v Projektovom ústave kultúry Bratislava. Od roku 1991 vedie vlastný ateliér, ktorý sa programovo venuje architektúre, urbanizmu, interiéru, dizajnu, grafike a scénografii.

Ocenenia: Cena ARCH, Stavba roka, Osobnosť architektúry, nominácia na Českého leva (scénografia k filmu Anjel milosrdenstva), Finále WAF World Architectural Festival Singapore, COFAX Brno – expozícia roka.
Získal ocenenia aj vo verejných anonymných súťažiach: St. Pölten – hlavné mesto Dolného Rakúska, Grafický dizajn BIBIANA, Ambasáda SR Washington D.C., Ambasáda SR Berlín, Twin City Liner – Prístav Viedeň, Divadelná fakulta VŠMU v Bratislave, Daňový úrad Martin, Gerulata, Parkovací dom Trnava, Plaváreň
Bratislava-Ružinov.

Je komplex Nivy centrum, ktorý má zelenú strechu a v podzemí autobusovú stanicu, ďalšou etapou vývoja nákupných centier v Bratislave?

Zároveň dominuje lokalite… Nivy sú príkladom toho, čo som hovoril v predchádzajúcej odpovedi. Nie som si istý, či takéto objekty majú dominovať lokalite, ako sú Nivy, hoci spojenie obchodu a služieb s dopravou je logické a správne. Menej logické je, že autobusová stanica je vzdialená od železničnej stanice.

Táto časť Bratislavy za vnútorným okruhom mesta sa profiluje veľmi zaujímavo, rastú tam obytné a administratívne budovy – bratislavský downtown. Aj po architektonickej stránke sa táto lokalita dostáva na medzinárodnú úroveň, a to najmä tvorbou verejných priestorov.

Ďalším príkladom je Central na dopravne rušnom Trnavskom mýte.

Central na mňa nepôsobí tak hrmotne ako ostatné nákupné centrá, ktoré sú v kontexte mesta. Je naviazaný na tamojšiu hmotovú štruktúru a rozložený do niekoľkých podlaží. Má aj zelenú terasu, administratívu či medicínske centrum, súčasťou komplexu je hotel.

Vrstevnatosťou funkcií pripomína mesto. Čo mu chýba, je adekvátny nástupný priestor, ako má nábrežná Eurovea, ktorú považujem za najlepšie centrum Bratislavy. Tá sa otvára smerom k dominante Bratislavy – rieke Dunaj. Nástupný priestor rieši pešia promenáda s prevádzkami, priestor s fontánou, námestie pred SND, bývanie, administratíva.

Nákupné centrá majú byť lakmusovým papierikom zmien v spoločnosti, a preto musia reagovať rýchlo.

Je to veľký rozdiel v porovnaní so starším Auparkom, ktorý sa otočil chrbtom k najstaršiemu parku v strednej Európe Sadu Janka Kráľa (vjazdy do garáží a zásobovanie) a nevyužil tento potenciál. Je úlohou architekta vyťažiť to najlepšie z prostredia. Z tohto pohľadu ma mrzí, že počas návrhu sa mi nepodarilo presvedčiť investora Polusu, že sa treba otvoriť smerom k jazeru Kuchajda, kde veľa ľudí trávi voľný čas.

Vtedy prevážili požiadavky spoločnosti Carrefour Bratislava na veľký zásobovací dvor. Po 20 rokoch tam už nie je Carrefour ani vtedy potrebná zásobovacia zóna, ale Polus, resp. Vivo!, je stále chrbtom k silnému fenoménu – jazeru Kuchajda. Prepojenie s oddychovou zónou Kuchajdy by dnes prišlo veľmi vhod, vznikla by nová kvalita.