Architekt o reštarte Fenix Parku: Politickým aféram som nevenoval pozornosť. Redizajn má 3 dôležité zmeny a je účelovo subtílny

Fenix Park sa nepodarilo presadiť ani po vyše desaťročí, vyvolával mnoho otázok a bol predmetom politických bojov. Bratislavské Nové Mesto mu neskôr udelilo stopku. Dnes zámer ožíva pod novým názvom, developerom, ale aj redizajnom, čo redakcii ASB potvrdili dva od seba nezávislé zdroje. Architekt projektu nám objasnil viacero informácií z minulosti a priblížil aj niektoré detaily aktualizovaného projektu.

Pády, ale aj politické boje

Zámer má za sebou dlhú históriu, mnoho diskusií, ale aj pádov. Naplánovaný bol na Račianskej ulici, v tesnej blízkosti frekventovanej Križovatky Jozefa Čabelku a priamo oproti ubytovni Hviezda, tzv. Kukurici či areálu Výskumného ústavu zváračského. Ešte nedávno sa tu nachádzala aj najstaršia čerpacia stanica na Slovensku, respektíve jej pozostatok. Práve na tejto parcele navrhol bývalý developer dvojicu výškových budov, ktoré boli dlhé roky predmetom sporov. 

Za projektom stála spoločnosť Wigro Trade Center, v ktorej kedysi pôsobil aj oligarcha Juraj Široký. Firma prvýkrát predstavila svoje plány v prvom desaťročí tohto milénia. Najdôležitejší bol však rok 2016, keď developer zverejnil zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA). Objavili sa tak prvé detaily uvažovanej stavby vrátane vizualizácií. Projekt niesol názov Fenix Park, ale známy bol aj ako Stollwerck Residence, keďže v minulosti tu stála bývala čokoládovňa Stollwerck – dnešné Figaro. 

V roku 2017 mu magistrát udelil súhlasné záväzné stanovisko, čo znamená, že zámer mal byť v súlade s Územným plánom hlavného mesta. Odlišný názor ale malo Nové Mesto, ktoré vydalo vlastné posúdenie stavby. S rozhodnutím mesta sa nestotožňovalo – projekt odmietlo hneď dvakrát v roku 2016 a 2018. Podľa mestskej časti nebol v súlade so záväznou časťou územného plánu. 

Stopku mal Fenix Park definitívne dostať v roku 2020, keď bývalé vedenie mestskej časti detailne skonštatovalo, že zámer nerešpektuje charakteristický obraz a proporcie stabilizovaného územia, ale aj to, že do zástavby vnáša neprijateľný kontrast, teda neúmerné zaťaženie pozemku. Developer sa ale odvolal a požiadal o vydanie územného rozhodnutia, ktoré po zmenách v projekte aj získal. Následne ostalo okolo tohto zámeru ticho. 

Fenix Park bol spomenutý až v súvislosti so zatknutím bývalého starostu Rudolfa Kusého, ktorý mal údajne škodiť developerom viacerých plánovaných projektov v Novom Meste. Ako nakoniec informoval Denník N, bývalý komunálny politik je rovnako podozrivý, že si vypýtal aj 150-tisícový úplatok a uplatniť chcel aj paragraf 363 od generálneho prokurátora Maroša Žilinku. 

Nový názov, nový developer i dôležitý redizajn

V posledný týždňoch ale mestská časť zverejnila na úradnej tabuli na prvý pohľad nenápadný dokument, oznamujúci začatie stavebného konania na preložky trakčných stĺpov, vedenia a verejného osvetlenia na Račianskej ulici. V dokumentácii sa ale nachádza aj jedna veta, ktorá z nenápadného dokumentu robí dôležité oznámenie – táto iniciatíva sa deje pre výstavbu polyfunkčného komplexu Stollwerck Residence. 

Okrem staronového názvu má projekt aj nového investora, ktorým je firma Sibareal, a.s. prepojená na 3DUBY PARK, a.s. Pôvodný investor Wigro Trade Center teda tento projekt odpredal. 

Niekdajší Fenix Park tak s určitosťou ožíva, čo nám najskôr potvrdil anonymný zdroj z realitného prostredia a neskôr aj samotná mestská časť: „Stavebný úrad mestskej časti Bratislava – Nové Mesto prijal dňa 17. októbra 2022 žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Novostavba polyfunkčného komplexu Stollwerck Residence na Račianskej ulici Bratislava“. Stavebný úrad spolupracuje so žiadateľom a akonáhle bude podanie kompletné, oznámi začatie konania účastníkom.”

To značí, že začatie stavebného konania na preložky vedení či osvetlenia sú len začiatkom oveľa väčšieho povoľovacieho procesu, ktorý by mal prísť už v dohľadnej dobe. 

V tejto súvislosti sme sa dopytovali aj architekta, z ktorého pera vzišiel prvý návrh Fenix Parku a aj redizajn z roku 2021, Andrej A. D. Gajdoša z kancelárie Salpietra Gajdos Architects. Ten sa vyjadril ku viacerým spomínaným sporom, ktoré sprevádzali pôvodný projekt Fenix Parku, pričom nám priblížil aj nový redizajn z roku 2021. 

Mestskej časti architektúra projektu neprekážala

„Architektúra ako taká sa bývalému vedeniu Nového Mesta páčila. Keď sme spolu sedeli na jednaniach, tak proti nej nič nemali. Projekt sa teda stretol s pochopením architektonicko-urbanistického prevedenia, výhrady ale boli k verejnému priestoru,” začína svoje rozprávanie Andrej Gajdoš. Naráža tak na nádvorie medzi oboma budovami, ktoré bolo od terénu výškovo oddelené. 

Podľa neho mala byť problematická aj výška budov či dopravné zaťaženie frekventovanej križovatky. „Križovatka Jozefa Čabelku je problematická už dnes a príde mi zvláštne, že bývalé vedenie mestskej časti adresovalo bývalému investorovi námietky k návrhu za jej dopravné zaťaženie, pričom opodiaľ povolili dvakrát väčšiu výstavbu rodinných domov,” naráža na zámery v neďalekých Vinohradoch, ktorých automobily by smerovali práve do tejto lokality.

„Rovnako som nechápal, že tam stojí Manhattan a mali problém s výškou Fenixu. Ak je to stabilizované územie, potom v okolí nemôžu povoliť Manhattan a o niekoľko metrov ďalej je problém s výškou nášho projektu,” vysvetľuje svoj pohľad na rozhodnutie mestskej časti Andrej Gajdoš. Ako nám potvrdil, politickým aféram nevenoval pozornosť. 

Pôvodný zámer mal obsahovať dvojicu výškových budov – blok A a blok B. Prvý bol navrhnutý s 13 nadzemnými podlažiami a celkovým počtom 48 bytových jednotiek a dvomi apartmánmi na prechodné ubytovanie. Vyšší blok B mal disponovať 18 podlažiami a určený bol predovšetkým na prechodné ubytovanie so stovkou izieb. Spolu tak malo vzniknúť 150 nehnuteľností, ktorých rezidenti by parkovali na 218 parkovacích miestach. 

Tri dôležité zmeny

Pôvodný architektonický výraz z polovice minulého desaťročia ale prešiel redizajnom v roku 2021 a ako nám priblížil jeho autor, sú v ňom 3 dôležité zmeny. „Dve vyplývajú z požiadaviek mesta a jedna od investora. Pre laika samozrejme nemusia byť viditeľné ihneď, avšak skutočne tam sú,” potvrdzuje Andrej Gajdoš, podľa ktorého súvisí prvá zmena s verejným priestorom. 

„Verejný priestor bol od začiatku poňatý vertikálne kvôli prítomnosti rušnej križovatky. Od začiatku nám dávalo logiku plató zdvihnúť o dva a pol metra nad terén, aby bolo od križovatky oddelené. Pôvodný investor bol s týmto uzrozumený, Nové Mesto ale bolo z nejakého dôvodu proti,” približuje a dopĺňa: „Vraj to vytváralo bariéru, čo nedávalo zmysel, no nedalo sa ísť proti… Po novom je tento verejný priestor zarovnaný s terénom.” 

Druhá zmena súvisí s objemom – upravená bola výška i skladba bytov, aj keď len minimálne. Z nižšej 13-podlažnej obytnej budovy bolo ubratých 5 podlaží a vyšší apartmánový dom ostal podlažnosťou nezmenený. V prípade dominanty projektu sa ale zmenil počet apartmánov a pridali sa byty. Všetky budú rozmietnené na štvrtom a piatom nadzemnom podlaží, pričom na ostatných sa budú nachádzať apartmány.

Tretia zmena mala byť viac iniciovaná novým investorom ako mestskou časťou. „V pôvodnom návrhu sme mali riešené lodžie pre veľkometrážnejšie trojizbové a štvorizbové byty. Pre jednoizbové a dvojizbové jednotky sme dizajnovo nepovažovali za podstatné robiť lodžie ani balkóny,” priznáva architekt, ktorý z architektonického hľadiska v tejto realizácii nevidel logiku. 

„Nový investor ale mal iný názor a každému bytu chcel poskytnúť vonkajší priestor. S tým sme bojovali, nechceli sme z toho mať typický bratislavský príklad s balkónmi meter krát meter. To by úplne zmenilo charakter budovy,” hovorí svoje obavy Andrej Gajdoš, ktorý do budovy nakoniec zakomponoval dve fasády. 

„Jedna je normálna so zasklením. Druhú fasádu sme premietli o jeden a pol metra von a navrhli ju ako balkónoradie. Po dvoch stranách na každej budove sa tak nachádza žiadaný vonkajší priestor,” vysvetlil nový architektonický výraz. 

Podľa architekta to navonok nevyzerá, že sa fasáda zmenila, to ale bolo jeho cieľom. „Fasáda je účelovo zmenená subtílne, nechceli sme zmeniť charakter budov,” priznal. 

Na projekte už pracuje iná spoločnosť

Autor redizajnu pre našu redakciu potvrdil, že na Stollwerck Residence už nepracuje a zo zámeru vystúpil: „Nerozpracúvame ďalej projekt pre stavebné povolenie. Sme naďalej autormi diela, ale nový investor rozpracúva tento návrh s inou lokálnou kanceláriou. Tá má možnosť zasiahnuť do projektovej dokumentácie, avšak verím, že výraz budovy sa nebude meniť.”

„S novou kanceláriou sme mali krátke stretnutie a výmeny myšlienok, názorov, ale odmlčali sa. Neviem, v akom je to stave,” priznáva architekt a dodáva, že rovnako netuší, v akej miere plánujú súčasný redizajn zmeniť. „Tiež neviem, aké má nové vedenie Nového Mesta požiadavky na projekt od nového investora. Naša posledná odvedená robota sa týkala redizajnu podľa požiadaviek starého vedenia Nového Mesta, aby mohol projekt získať územné rozhodnutie, ktoré aj získal,” uzatvára architekt. 

Vizualizácie z roku 2021, ktoré má redakcia ASB exkluzívne k dipozícii, by tak mali byť platné aj pre poslednú časť povoľovacieho procesu. Pri bližšom pohľade z nich vyplýva, že fasáda je skutočne jemnejšia, čistejšia ale aj svetlejšej farebnosti oproti návrhu pred zmenami. Nová dvojitá fasáda je zase lepšie pozorovateľná z detailných vizualizácií, ktoré ukazujú pohľad zvnútra budovy. 

Verejný priestor obsahuje vodné prvky, zeleň, ale aj priestor na športovanie a je priamo prepojený s Račianskou ulicou. Do podlažnosti projektu ale zámer zasiahol minimálne, vyššia budova sa stále nachádza bližšie k frekventovanej križovatke a stáva sa jej dominantou. V minulosti bolo toto mestskou časťou považované za zásah, ktorý „výrazne mení charakter stabilizovaného územia” (aj keď tento pojem je veľmi subjektívny a nejasný). 

Dnes je otázkou, či budú zmeny novému vedeniu Nového Mesta stačiť a aké bude mať požiadavky na vznik zámeru. Rovnako nastáva otázka, ako veľmi nová kancelária zasiahne do súčasnej podoby Stollwerck Residence. Jedno je ale isté, zabudnutá lokalita Bratislavy sa v ďalších rokoch dočká výraznejšej transformácie – kedy sa tak stane zatiaľ nie je isté, tamojší obyvatelia ale pravdepodobne nebudú musieť čakať dlho.