Architekti Istropolisu: Budova bola v neudržateľnom stave a revitalizácia miesta bola nevyhnutná
Broňa Tarnócy Jeroen Dirckx a Martin Sobota zo svetovo uznávaných architektonických ateliérov KCAP a Cityförster sa spojili, aby vytvorili nový Istropolis. O pár rokov by sme si mali užiť miesto plné života nonstop. Ich uvažovanie však siaha ďalej ako je obrys územia. Majú ambíciu vytvoriť „nové centrum“ Bratislavy pre všetkých.
Rozprávali sme sa nielen o vzniku ich vzájomnej spolupráce, ktorá je založená na fakte, že nemecké architektonické štúdio Cityförster má skúsenosti s projektmi v strednej Európe a holandský architektonický ateliér KCAP má zavedenú medzinárodnú pozíciu, ale i o tom, ako vnímajú potenciál dnes nesúrodej lokality alebo mladého mesta, za ktoré Bratislavu považujú.
Opýtali sme sa aj na základné princípy riešenia nového Istropolisu, pri ktorého rozpracovaní ich lokálne podporuje slovenský ateliér Pantograph. Urbanisticko-krajinársky koncept vznikol v spolupráci so slovensko-britským štúdiom Marko & Placemakers, ktoré je aj autorom pôvodnej vízie Trnavského mýta. Architektonická podoba Istropolisu odráža snahu architektov o citlivý prístup ku kultúrnej tradícii miesta, ako aj k samotnému Trnavskému mýtu.
Naše otázky sa preto prirodzene týkali aj udržateľných riešení, ktoré architekti integrovali priamo do architektúry. No neostali sme len pri Istropolise. Architekti nám prezradili aj to, čo ich uchvátilo na Slovensku a kde si radi dajú najlepšiu kávu v meste.
Martin, vy ste strávili dovolenku na Slovensku. Čo vás k tomu viedlo?
Martin Sobota: Máme s rodinou malý karavan a radi spoznávame nové miesta. Slovensko nie je masovou turistickou destináciou. Práve to nám vyhovovalo – hľadali sme pokojné miesta mimo davov. Krajina ponúka rozľahlé oblasti s minimálnou hustotou osídlenia, malebnými dedinkami a nádhernou prírodou. Navštívili sme Slovenský raj, ktorý ma zaujal svojou dobrodružnosťou.
V iných krajinách by podobné miesta boli prísne regulované a prístupné len pre dospelých, no tu sú veci prirodzenejšie, autentickejšie a divokejšie. Roklinu sme zdolávali s našou dcérou, ktorá nemala ani 8 rokov. Bolo to skutočné dobrodružstvo a fantastický zážitok, ktorý si zapamätá na dlhý čas.
Jeroen Dirckx: Na svojej prvej návšteve Slovenska som bol tiež ako turista. Precestoval som Česko aj Slovensko a strávil som pár dní v Bratislave.
budovy a päť rezidenčných budov. | Zdroj: Immocap
Čím vás Bratislava prekvapila alebo fascinovala?
Martin Sobota: Bratislava a Viedeň sú síce blízko seba, no majú úplne odlišnú dynamiku. Ako architekt a urbanista vnímam Bratislavu ako mesto, kde je stále priestor na zmeny a nové impulzy. Nie je to obrovská metropola, ale práve preto má potenciál, aby jednotlivé projekty zanechali výrazný odtlačok.
Jeroen Dirckx: Bratislava je stále mladým hlavným mestom, ktoré sa ešte formuje. Cítiť tu progresívne myslenie a ochotu investovať do rozvoja. Mesto si uvedomuje svoju pozíciu v širšej sieti miest a premýšľa nad tým, ako môže svoju rolu posilniť. Táto dynamika je veľmi inšpiratívna.
Ako vznikla spolupráca medzi vašimi štúdiami?
Jeroen Dirckx: Poznali sme sa už predtým, keďže Martin pôsobí v Rotterdame. Zdalo sa nám prirodzené spojiť sily – Cityförster má skúsenosti s projektmi v strednej Európe, my máme stabilnú medzinárodnú pozíciu, do súťaže nás pozval Immocap.
Martin Sobota: Často spolupracujeme s inými ateliérmi, napríklad v Česku s architektonickým ateliérom atelier gram, alebo štúdiom perpektiv. V tomto prípade sme my boli mladším partnerom a KCAP etablovanejším štúdiom. Táto výmena skúseností je pre nás veľmi inšpiratívna.
Pamätáte si na prvý moment, keď ste navštívili lokalitu projektu?
Jeroen Dirckx: Áno, veľmi jasne. Boli sme tam spolu so všetkými súťažnými tímami. Lokalita na mňa zapôsobila svojím rozsahom, kultúrnym významom aj historickou vrstvou. Prirodzene sa vynárali otázky, či by sa to malo zachovať, alebo zbúrať? Bola tam snaha o zachovanie, no nakoniec sa ukázalo, že to nie je realizovateľné. Aj keď sme nemali osobné puto k budove ako domáci, dokázali sme sa vcítiť do pocitov ľudí, ktorí ju poznali desaťročia. Zároveň bolo zrejmé, že budova bola v neudržateľnom stave a revitalizácia miesta bola nevyhnutná.
V čom považujete svoj návrh za jedinečný?
Martin Sobota: Riešená lokalita je urbanisticky nesúrodá. Dominujú v nej rôzne typy zástavby a veľa nevyužitého verejného priestoru. Pri návrhu sme dbali na jeho funkčnú integráciu do okolia. Nesnažili sme sa vytvoriť „sebestačný ostrov“, ale objekt, ktorý nadväzuje na existujúcu štruktúru mesta.
Jeroen Dirckx: Presne tak. Veľa konkurentov sa zameralo na vytvorenie autonómneho objektu. My sme, naopak, čerpali línie z existujúceho urbanistického kontextu. Namiesto izolovanej dominanty sme vytvorili kompozíciu, ktorá reaguje na mestské prostredie – pri križovatke má budova expresívnejšiu formu, zatiaľ čo smerom k obytným zónam pôsobí harmonickejšie.
Aká bola najväčšia výzva pri tvorbe nového Istropolisu?
Jeroen Dirckx: Skĺbiť všetky aspekty do jedného harmonického celku – prepojiť nové dominanty, priľahlé štvrte a verejné priestory tak, aby vznikla vyvážená kompozícia.
Martin Sobota: Pre nás bola veľmi dôležitá aj udržateľnosť. Už 20 rokov presadzujeme ekologické riešenia a dnes vidíme, že sa trh mení. Pri tomto projekte sme tieto aspekty integrovali priamo do architektúry, čo považujeme za dôležitý posun. Vďaka využitiu vyspelých technológií a premyslenému projektovému dizajnu sa Istropolis zaradí medzi top projekty v strednej Európe z pohľadu kritérií ESG, ktoré kladú dôraz na udržateľnosť, spoločenskú zodpovednosť a transparentné riadenie.
Jeroen Dirckx: Okamžite nás zaujala veľká dopravná križovatka, ktorá fragmentuje priestor. Ideálne by bolo, keby takéto miesto fungovalo v mestskom kontexte inak. Mesto s tým, samozrejme, pracuje a dúfame, že v budúcnosti sa záťaž dopravy zmierni. Náš návrh sa snaží tieto časti spojiť cez podchod, čím vytvárame súdržnejší verejný priestor.
CITYFÖRSTER
Nemecká spoločnosť CITYFÖRSTER bola založená v roku 2005. Predstavuje medzinárodne aktívne a interdisciplinárne partnerstvo architektov, inžinierov a urbanistov so zamestnancami z viac ako desiatich krajín. Hlavné sídla spoločnosti sa nachádzajú v Hannoveri, Rotterdame a Tirane. S kooperačnými partnermi v Nemecku a Európe pôsobia ako cezhraničná a medziodborová kompetenčná sieť na miestnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni. Spoločnosť navrhuje, plánuje a realizuje budovy, mestské štruktúry a verejnú sféru pre kompaktné, sociálne a funkčne zmiešané, multimodálne prepojené, produktívne, kruhovo organizované a klimaticky adaptívne mestá.
Ktoré faktory u vás zavážia pri rozhodovaní sa o zachovaní alebo zbúraní budovy?
Martin Sobota: Každá stavba má jedinečný charakter a pri demolácii sa vždy niečo nenávratne stráca. Našou zásadou je zachovať čo najviac, ale zároveň vnímame potenciál miesta a jeho možnosti do budúcna. V tomto prípade boli orientácia a umiestnenie budovy neefektívne vzhľadom na verejný priestor. Napriek jej zaujímavým prvkom bolo urbanistické riešenie problematické.
Ako zabezpečíte, aby lokalita nebola po večeroch alebo víkendoch opustená?
Jeroen Dirckx: Zásadným prvkom je funkčná rozmanitosť. Okrem kultúrneho centra tu bude vytvorené kvalitné nielen bývanie, ale aj kancelárie a služby, čo zabezpečí plynulý pohyb ľudí počas celého dňa. Už len samotné pracovné priestory pritiahnu denne 5-tisíc ľudí. Dôležité je aj pochopenie komerčného aspektu – nestačí navrhnúť peknú budovu, musí aj ekonomicky fungovať.
Srdcom celého projektu sa stane kultúrno-spoločenská hala s kapacitou 3-tisíc ľudí, ktorá vytvorí kvalitné zázemie na organizáciu širokej škály podujatí. Tá bude aj „landmarkom“ celej lokality. Mix funkcií doplní kvalitné bývanie, kvalitné priestory na prácu a veľkorysé verejné priestranstvá. Našou snahou je priniesť na Trnavské mýto opäť život. Istropolis vnímame ako miesto stretnutí, ktoré chcete opakovane navštevovať, kde chcete tráviť čas.
Ako vnímate zodpovednosť, že vytvárate nové centrum Bratislavy?
Martin Sobota: Je to veľká výzva, no súčasne prirodzený vývoj lokality. Miesto vždy malo centrálnu funkciu – trh, obchodné centrum, kultúrne priestory. My na túto dynamiku nadväzujeme.
Jeroen Dirckx: Ako architekti máme zodpovednosť voči mestu a ľuďom, hoci pracujeme pre developera, ktorý má komerčné ciele. V tomto projekte však vnímame ambíciu tvoriť kvalitné prostredie, nie len rýchly komerčný projekt.
Kde bude podľa vás najlepšie miesto na kávu v novom Istropolise?
Jeroen Dirckx: Záleží na baristoch, ale myslím si, že pri fontáne – bude to miesto, kde sa križujú cesty návštevníkov idúcich do parku či podchodu. Ideálne miesto na sledovanie diania v novom centre mesta.
KCAP
Holandská spoločnosť KCAP je poháňaná hlbokým záväzkom formovať odolné mestá, adaptabilné budovy a environmentálne odolné mestá. Ich práca ako urbanistov, architektov a krajinných dizajnérov presahuje rámec vytvárania priestorov – formujú dynamické, prispôsobivé prostredie, ktoré posilňuje komunity a rešpektuje planétu. Realizácia tejto vízie si vyžaduje zmysluplnú spoluprácu s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane občanov, verejných orgánov, vývojárov, odborníkov a inštitúcií.
