Architekti na Slovensku počas koronakrízy

Súčasná situácia ovplyvňuje aj architektov a projektantov. Časopis ASB preto oslovil známych profesionálov v súvislosti s monitorovaním zmien. Autentickým ukazovateľom situácie v praxi je aj menšie množstvo respondentov v dôsledku pracovného vyťaženia architektov.

Ako ovplyvnili váš pracovný proces posledné udalosti – vypuknutie nákazy a prevencia na Slovensku aj v okolitých štátoch?

S. Barényi: Všetko sa spomalilo, čo niekedy nie je na škodu. Naopak, značne to skomplikovalo osobnú komunikáciu, čo na škodu je. Nie všetko sa dá riešiť online a architektúra si niekedy jednoducho vyžaduje osobný kontakt s investormi aj s kolegami.

D. Burák: Pracujeme z domu, využívame Slack na internú komunikáciu v tíme, fyzický kontakt s klientami minimalizujeme.

P. Lényi: Všetci moji kolegovia presunuli svoje pracovisko z kancelárie domov, aktuálne som jediný, kto chodí pracovať do ateliéru. Keďže už zopár rokov pracujeme cez cloudové služby, stačilo nájsť len vhodný spôsob na vzájomnú komunikáciu pre prechod na prácu z domu. Z hľadiska efektivity pracujeme v režime, ktorý je prakticky porovnateľný s predchádzajúcim fungovaním. Naši klienti sú prevažne z verejného sektora, nateraz nepociťujeme zníženie ich záujmu o naše služby.

M. Mikovčák: Aby sme boli schopní plnohodnotne pokračovať aj v tejto situácii, museli sme promptne zareagovať, včas pripraviť výrobu, upraviť logistiku a spôsob fungovania. Uviazlo nám pár projektov, ktoré sú smerované najmä do najviac zasiahnutých krajín, ako napríklad Taliansko, pre ktoré máme hotové moduly, avšak nikto netuší, kedy ich budeme môcť expedovať. Teší ma však, že sa v Belgicku uvoľňujú reštrikcie a už sme opäť schopní exportu týmto smerom.

I. Teplan: Paradoxne momentálne pozitívne, svet okolo sa upokojil, netelefonujeme toľko, nemailujeme, neriešime problémy priamo na stavbách, neotravujú díleri, a tak sa vytvoril priestor na dokončovanie starých restov. Ak to dobre pôjde, okolo Veľkej noci by sme mohli mať, ako sa hovorí, čistý stôl. Samozrejme, predpokladané zákazky sú, jemne poveda­né, zaspaté a ich osud je neistý. Zaujímavosťou možno je, že sme sa vrátili do študentského režimu, dlhšie vy­spávame a po rokoch opäť pracujeme do neskorších hodín. Samozrejme, že sa začínajú objavovať aj problémy, napr. máme rozpracovanú jednu dosť veľkú „pamiatkovú“ zákazku. Pamiatkari sú vždy veľmi dôležití, vždy chcú všetko konzultovať, inak sú urazení, ale momentálne niet s kým. V Banskej Bystrici sa pani riaditeľka dala pre istotu „na chorú“, bežia nám termíny voči objednávateľovi, ktorým je VÚC, uvidíme, ako sa zachová.

Aké ste museli podniknúť opatrenia na udržanie tvorivého procesu v ateliéri?

S. Barényi: Sústredili sme sa najmä na udržanie zvyškov optimizmu.

D. Burák: Zatiaľ je práce dosť, takže tvorivá atmosféra nezanikla, priama interakcia sa však obmedzila, čo je nová skúsenosť, ale istý čas môže fungovať.

P. Lényi: Udržanie tvorivého prostredia si vyžaduje pomerne časté stretávanie sa a konzultovanie individuálnych projektov cez videokonferencie. Aj keď nateraz v počiatočnej fáze s miernymi obmedzeniami, nakoniec všetko postupuje, ako má.

M. Mikovčák: V ateliéri sme zaviedli home office a vo výrobe prísne a nekonfortné hygienické opatrenia. Fyzicky sa stretávame len na poradách a najmä vo výrobe. Kedže od vzniku Ark-shelteru fungujeme medzinárodne, online fungovanie pre nás nebolo nič nové. A som presvedčený, že pri istej miere zodpovednosti sa zdvíha aj efektivita tvorby ateliéru, a to práve vďaka filtrovaniu informácií.

I. Teplan: Už to, že je viac pokoja, je v prospech tvorivej atmosféry. Takže v poslednom čase vždy, keď mám chuť, si kúpim nejakú platňu, o ktorej som v mladosti sníval a nedala sa zohnať, keď ju predávali len kapitalisti za hranicami. Spomeniem napríklad Led Zeppelin – Physical Graffiti, ale ak môžem, odporúčam album Blumental blues od Fermáty, ktorý som si nedávno kúpil. Myslel som si, že je to niečo, čo som si pred štyridsiatimi rokmi nevšimol, ale ostal som milo prekvapený, že je to nová vec s podpisom Fera Grigláka a Tomáša Berku. Veľa z nás vie, že Tomáš Berka píše spolu s architektom Janom Bahnom tie pekné knižky o bratislavských vilách. Niektoré večery spolu s kolegyňou – manželkou, trénujeme na dlhej chodbe pred „ateliérom“ argentínske tango. Na záver, práve počúvam ZAZ.

S akými následkami počítate do budúcna?

S. Barényi: Zábava a investície sú prvé položky, ktoré sa v kríze škrtajú. Investície do výstavby by však naopak mohli byť nástrojom, ktorým štát dokáže krízu otočiť. My ich ovplyvniť nedokážeme, musíme len vedieť reagovať. Jednoducho sme pripravení na všetko, aby nás mohlo zaskočiť to, s čím sme nemohli počítať.

D. Burák: Ak to potrvá neprimerane dlho, prísun nových zákaziek bude neistý a tým aj naša budúcnosť. Ako ateliér však máme pomerne diverzifikované portfólio, kde veľkú časť tvoria aj územnoplánovacie dokumentácie, tak ako kedysi, aj teraz snáď podržia.

P. Lényi: To, samozrejme, závisí najmä od toho, ako dlho a v akej miere budú zavedené obmedzenia. Dúfam, že obmedzenia budú postupne uvoľňované a súčasná kríza poslúži na prehodnotenie doterajšieho prístupu väčšiny stavebného sektora smerom k väčšej orientácii na kvalitu.

M. Mikovčák: Aj napriek spomalenej logistike stále dokážeme fungovať relatívne normálne. Avšak momentálnu situáciu cítiť v morálke na každom kroku, prenáša sa podvedome aj do našej tvorivej práce. Rozhodnutia, ktoré denne robíme, sú opäť viac racionálne ako emocionálne, myslím, že príde zas očistné obdobie, ktoré ešte väčšmi vyzdvihne priamosť a pragmatickosť architektúry.

I. Teplan: Bude to asi podobné ako v roku 2008, tiež sme na tom boli, našťastie, ekonomicky ako-tak dobre a tešili sme sa na rozvoj v budúcich rokoch. Dopadlo to tak, že rezervy sme postupne míňali až do cca 2015, keď sme sa znovu odrazili, ale prežili sme a to je dobre. Tentokrát to azda také dramatické nebude.

Článok bol uverejnený v časopise ASB 4/2020.