Architekti sa rozhodli ísť po vertikále
Obyvatelia Austrálie nie sú vďaka nízkemu zaľudneniu veľkého priestoru, ktorý tento kontinent poskytuje, prinútení šetriť miestom. Aj napriek tomu sa architekti z architektonického štúdia Andrew Maynard Architects rozhodli zariskovať a realizovali projekt so skromným pôdorysom.
Susediace terasové domy sú vo vlastníctve dvoch generácii jednej rodiny. Obidva domy sa museli zrekonštruovať čím získali novú tvár. HOUSE House je vlastne jedna budova, ktorá zahŕňa dva domy. Ide o separátne domovy s identickou architektúrou. Nové štruktúry sú orientované zo severu na juh, zatiaľ čo štruktúry originálnych domov boli orientované z východu na západ. Zasklená stena medzi susediacimi terasami vytvára veľký zadný dvor.
V Austrálii sa nachádzajú najväčšie domy na svete. Melbourne je mesto s veľmi riedkou hustotou zaľudnenia. Je tu málo topografických činiteľov, ktoré by nútili vytvárať domy s malou pôdorysnou plochou. To je naopak v niektorých iných kútoch sveta nanešťastie nemožné a množstvo nádherných domov má na úkor maximalizácie využitia obmedzeného priestoru skromný pôdorys. Ľudia sa často sťahujú na predmestie pod vplyvom mylnej predstavy, že budú môcť vybudovať domovy s otvoreným priestorom a samostatnou herňou pre deti. V súčasnosti sa však domy s veľkorysou pôdorysnou plochou stávajú skôr mýtom ako skutočnosťou. Bývanie na predmestí či vidieku prináša aj negatíva. Ľudia sa stávajú závislí od prepravy autom a deti sú izolované od bohatej a rozmanitej mestskej komunity.
V prípade projektu HOUSE House sa architekti zámerne rozhodli ísť po vertikále. Priestor rozdelili do troch výšok. Maximalizovali priestor zadného dvora. V mestách ako Tokio, Londýn, Amsterdam a v mnohých ďalších, život vo vertikálnom priestore predstavuje životný štýl, ktorý prispieva k vytváraniu unikátnych príbytkov. Tento spôsob architektúry kreuje energický spôsob života, ktorý sa rozprestiera do šírky, a tak sa nemôže stať, že sa ľudia stanú závislí od jazdy autom. A čo sa stane, ak architekt predstaví pôdorysné ohraničenia, ktoré sa vymykajú požadovaným a zaužívaným normám? Čo ak vybuduje vysokú štíhlu štruktúru, ktorý maximalizuje skromný zadný dvor? Vznikne vysoký priestranný kaskádovitý priestor, ktorý je v mnohých krajinách považovaný za skutočne rodinný, len nanešťastie v Austrálii nie. Každý priestor sa odlišuje osobitosťou a funkčnosťou, a tak sa môže aj domov so skromnou plochou adaptovať na rozličné nálady jeho obyvateľov.
Architekti architektonického štúdia Andrew Maynard Architects sa vo všeobecnosti snažia vyhnúť vnášaniu výrazných nových štruktúr do pôvodných starých. Projektom HOUSE House zámerne vytvorili dve separátne formy. Rešpektovali existujúce paralelné viktoriánske terasy, ktoré sa rozhodli zrekonštruovať a zreštaurovať. Neobalili ani neskopírovali originál. V zadnej časti terás je vybudovaná nová štruktúra. Nepriaznivé prejavy počasia udržiavajú mimo vnútorný priestor sklené výplne. Ide o priestor, v ktorom stúpate v kruhoch po točitom schodisku, ktorý je vo vzájomnej interakcii so starým pôvodným tehlovým obkladom terasy a novoinštalovaným obkladom z cédrového dreva. Architekti sa snažili vyhnúť použitiu nových syntetických, lesklých alebo plastických materiálov. Väčšina materiálov má úž svoju minulosť. A nové prvky sú obložené cédrovým drevom. Neopracované oceľové platne a jasne definované farebné hranice medzi jednotlivými štruktúrami tvoria príjemnú hranicu medzi novým a starým. Tmavá preglejka prechádza pomedzi svetlom zaplnené medzery medzi štruktúrami. Na nábytku v jedálni sme strategicky použili zrkadlo, ktoré priestor opticky zväčšuje a vytvára ilúziu, že svetlo prichádza z obidvoch strán. Obyvatelia domu majú tak pocit, že sú obkolesený záhradou.
Kľúčom na vytvorenie obytného priestoru so skromnými pôdorysnými rozmermi je vytvoriť množstvo priestorov s rozmanitou funkčnosťou. Priestor pre aktívny rodinný život nepotrebuje byť veľký, akurát sa musia zmazať hranice. Pôvodná predná obývacia izba sa zachovala. Denný priestor sa otvoril a prepojil s jedálňou. Kuchynský pracovný ostrovček prerušený jedálenským stolom pokračuje až k zadnej zasklenej stene. Tento prvok sa opakuje aj na terase v podobe ostrovčeka so zabudovanou platňou na grilovanie. Úrovne nad dennou zónou vytvárajú pomerne hĺbavý priestor. Každá časť je prepojená so zadným dvorom a svetelnou šachtou.
Udržateľná výstavba nie je pre architektonické štúdio Andrew Maynard Architects len prázdnym slovom, zodpovedný prístup k životnému prostrediu sa prenáša aj do reality. Všetky nové okná majú dvojité izolačné sklo. Zasklená strecha predstavuje z tepelnotechnického hľadiska vždy výzvu. Preto sa architekti rozhodli použiť vysoko účinné zasklenie s protislnečnou ochranou – automaticky sa zaťahujúcimi vonkajšími žalúziami, ktoré zabraňujú prenikaniu slnečných lúčov ešte pred tým ako sa sklo rozohreje, nie potom. Nevzniká tak skleníkový efekt. Majitelia môžu žalúzie kedykoľvek otvoriť. Novovytvorené zvislé konštrukcie a strecha je odizolovaná vysoko účinnou tepelnou izoláciou. Izolácia sa vymenila aj na streche nad pôvodnou terasou. Strechu pokrývajú solárne panely.
Stenu obloženú cédrovým drevom nechali architekti pomaľovať grafity. V Melbourne žije niekoľko najlepších street artistov. Ak sa poobzeráte po dome detailnejšie nájdete množstvo veľkonočných vajíčok, ktoré sú podobné grafike na cédrovej stene.
TEXT: Andrew Maynard Architects, wad
FOTO: Peter Bennetts
