Architektonická koncepcia obchodných centier
Obchodné centrá tu neboli vždy, aj keď súčasník si už mesto bez nich asi ani nevie predstaviť. Typológia nákupných centier je pomerne zložitá, no vo všetkých ide v podstate o jedno – sústreďujú pod jednou strechou množstvo obchodných prevádzok, ktoré by mali do svojich útrob nalákať čo najviac zákazníkov. Cieľ je jasný – úspešné obchodné centrum je to, kde minieme najviac peňazí. Dosiahnutie tohto cieľa však nie je v súčasnej konkurencii jednoduché – je to celá veda.
Podľa International Council of Shopping Centers (ICSC, Medzinárodná rada pre obchodné centrá) je obchodné centrum „samostatná obchodná nehnuteľnosť s minimálnou rozlohou 5 000 m2“. Rada centrá rozdeľuje na dve základné skupiny, ktoré sa potom delia ešte ďalej. Prvou skupinou sú tradičné centrá, ktoré sú polyfunkčné a univerzálne, môžu byť zastrešené, ale aj nezastrešené a klasifikujú sa podľa veľkosti. Ďalšou hlavnou skupinou sú špecializované centrá, ktoré sú vybudované na základe špeciálnej obchodnej schémy. Tieto sú obvykle nezastrešené. Do tejto skupiny podľa ICSC patria obchodné parky, výrobné outlety alebo tematicky orientované centrá.
V našej analýze sa budeme zaoberať primárne tradičnými zastrešenými multifunkčnými centrami, ktoré u nás zaznamenali boom najmä na prelome tisícročí.
Genius loci a obchod
Tak ako pri všetkých stavbách, ak pri obchodných centrách je veľmi dôležité, kde sú umiestnené. Na lokalitu sa dá nazerať z rôznych uhlov pohľadu – môže ísť o prímestské alebo mestské obchodné centrum; dá sa však hovoriť aj o kvalite prostredia ako takého. „Architektonickú koncepciu obchodného centra do veľkej miery determinuje pôdorys a situácia pozemku, na ktorom bude objekt stáť,“ konštatuje architekt Igor Mazúch z architektonického ateliéru AK Jančina (Auparky). Upozorňuje najmä na to, že pri budovaní centra je podstatné poznať tok ľudí v danom priestore, ten je totiž prirodzený. Z neho sa dá usúdiť, kde sa osvedčí umiestnenie vchodu a východu z priestoru. Rovnako dôležité je to podľa architekta v prípade chodcov, ale aj premávky – to umožní čo najracionálnejšie a najpraktickejšie pripojenie na hlavné ťahy.
Dôležitosť lokality potvrdzuje aj architekt Branislav Kaliský z ateliéru A1 ReSpect (Eurovea): „Okrem hlbokej znalosti prirodzeného pohybu ľudí a dopravy je veľmi podstatné poznať aj demografiu lokality – akí ľudia v nej žijú, aká je spádová oblasť a podobne. Dôležitá je aj okolitá infraštruktúra. Ak sú tieto ukazovatele negatívne, môžu pochovať aj ten najlepší projet,“ dodáva Branislav Kaliský. Pri tejto príležitosti však podľa neho ide aj o morálku architekta. „Investor, najmä ten zahraničný, často nemá odkiaľ poznať danosti priestoru, ktoré môžu uniknúť aj prieskumu. Morálnou povinnosťou architekta je ho na tieto danosti priestoru upozorniť. Ak je však investor tvrdohlavý, odporúčam zákazku odmietnuť, aj keď viem, že je to niekedy ťažké. Jej výsledkom však bol nefungujúci projekt, ktorý by v konečnom dôsledku škodil architektovej povesti.“
Pridaná hodnota číslo jeden – prostredie
Nielen praktické fakty určujú kvalitu výsledku. Obchodné centrá už dlho neslúžia len na nakupovanie. Nepredávajú tovar, ale životný štýl. Je pre ne preto čím ďalej tým dôležitejšie, aby sa nachádzali v príjemnom prostredí, ktoré je dobre dostupné, no zároveň môže okrem samotného objektu návštevníkom ponúknuť aj príjemný pobyt vonku. Dobrým príkladom je bratislavská prevádzka Auparku, pri ktorej sa nachádza Sad Janka Kráľa. „Aupark to svojou polohou vyhral,“ myslí si architekt Kaliský a dodáva, že keďže Eurovea takéto šťastie nemala, musela si svoju pridanú hodnotu vybudovať. Výsledkom je promenáda pri Dunaji. Obe centrá, Aupark aj Eurovea, boli vytvorené štandardným „uličným“ spôsobom, ktorý bol determinovaný tvarom pôdorysu. Odlišné je ale napríklad nové žilinské obchodné centrum Mirage, ktorého oválny tvar však tiež predurčil pôdorys.
Bludisko verzus ľahká orientácia
Vnútorná dispozícia centier povrchnému pozorovateľovi môže splývať, pri rozmenení na drobné si však môže každý všimnúť množstvo detailov, ktoré vytvárajú celkový dojem z konkrétneho diela. Aj tu existujú pravidlá, ktoré určujú konečnú podobu interiérových dispozícií. „Prímestské centrá, ako napríklad bratislavský Avion, majú logicky odlišný vzhľad, ako mestské centrá,“ konštatuje architekt Igor Mazúch. Na tento rozdiel upozorňuje aj partner a manažér Andrew Thompson z audítorskej, poradenskej a realitnej spoločnosti Cushman & Wakefield Slovakia: „Miestne obchodné centrá majú trocha inú funkciu ako centrá s regionálnou spádovou oblasťou.“
V princípe sa však o vnútornej dispozícii dá povedať, že čím je jednoduchšia, tým lepšie z obchodného hľadiska. „Vetvenie vnútorných chodieb pôsobí chaoticky, návštevník sa v nich stráca a necíti sa komfortne,“ hovorí architekt Mazúch. Práve to je dôvodom, prečo veľa architektov pri projektovaní centier volí systém galérií, v ktorých návštevník obsiahne pohľadom všetky podlažia a ľahšie sa orientuje. „Nie je to pravidlo, ale je to je to veľmi praktické riešenie,“ konštatuje Branislav Kaliský. Dodáva, že galéria zaručuje prístup denného svetla a vzdušnosť celého priestoru. Obaja architekti sa zhodujú, že psychologický efekt denného svetla v nákupných centrách je nenahraditeľný.
Podľa oboch architektov je veľmi podstatné, aby návštevník obsiahol pohľadom veľkú plochu, cítil sa zorientovane a mal vždy orientačný bod, o ktorý sa môže psychologicky oprieť. „Je to beh na krátke trate, človek potrebuje záchytné body – pohybuje sa systémom od bodu A k bodu B a tak ďalej,“ konštatuje architekt Mazúch.
Obchodné centrum = veda
Ideálne obchodné centrum je teda prehľadné, je v ňom dostatok denného svetla a v určitých intervaloch sa v ňom vyskytujú orientačné body, ktoré narušujú stereotyp obchodných výkladov. Naša definícia však ešte stále nehovorí nič o konkrétnom architektonickom riešení interiéru.
„Skladba obchodov? To je celá veda. Architekt však v tomto prípade veľa nezmôže, hlavné slovo má investor. Len ak apeluje veľmi dôrazne, podarí sa mu možno niečo ovplyvniť,“ konštatuje Branislav Kaliský. Nevyhýba sa ani téme povestného „ťahania“ návštevníka po celom centre: „Už len určovanie smeru chodu eskalátorov je výsledkom analýzy odborníkov. Je to v podstate interiérový urbanizmus. S tým však nevieme my, architekti spraviť vôbec nič. Mňa to napríklad tiež z pohľadu užívateľa veľmi vyrušuje a nestotožňujem sa s tým. Investor však má svoje prieskumy, ktoré dokazujú, že ak človeka prevediete celým nákupným centrom, obchodný efekt sa zlepší.“ A to je, samozrejme, podstatné. „Na druhej strane však je faktom aj to, že ak je prechod z bodu A do bodu B príliš komplikovaný, návštevníkovi sa môže ľahko stať, že počas presunu aj zabudne, kam sa pôvodne chcel ísť pozrieť,“ konštatuje Igor Mazúch.
Veľmi záleží na samotnom umiestnení obchodov. Iný efekt predajca dosiahne na prízemí, ktoré býva najžiadanejším priestorom. Eurovea bola v tomto prípade výnimkou. „Nikto nám neveril, že podzemné podlažie bude úspešné, ale potvrdilo sa to,“ konštatuje Branislav Kaliský. Vysvetlenie je podľa neho jednoduché – keďže Eurovea má len podzemné parkovisko, každý návštevník, ktorý príde do centra autom, musí cez prvé podzemné podlažie prejsť. Plní preto v podstate úlohu štandardného prízemia.
„Je logické, že inak na tom budú prevádzky v koncových častiach pasáže ako tie, ktoré sú pri hlavných vstupoch. Veľkosť samotných prevádzok si však zväčša určujú samotní investori,“ konštatuje Igor Mazúch.
Najmenej zaujímavé sú z obchodného hľadiska štandardne umiestnenia na najvyšších poschodiach. Tie preto obvykle pripadnú stravovacím službám alebo voľnočasovým centrám. Za hladom a zábavou totiž chodia návštevníci cielene, nepotrebujú preto výhodné umiestnenie.
Čo teda predáva?
Na záver by sa dalo skonštatovať, že celkovo sa koncept takzvaných tradičných nákupných centier zmenil. Kým v minulosti sa na Slovensku budovali povestné „kocky“ pripomínajúce skôr logistické centrá, dnes sa trend obrátil. „Centrá v súčasnosti neslúžia iba na nakupovanie. Sú o životnom štýle, o kaviarňach, kinách, športovaní, hoteloch,“ hovorí Andrew Thompson z Cushman & Wakefield Slovakia. Obchodné centrá poskytujú luxus, ktorý však zatiaľ u nás nedosiahol úroveň svetových obchodných centier, v ktorej vedú napríklad tie v Dubaji. U nás sa zatiaľ „obyčajný človek“ do týchto centier nehanbí vojsť. Je to však pravdepodobne len otázka času, kedy sa centrá začnú diferencovať aj u nás.
Vo všeobecnosti sa však všetci zainteresovaní zhodnú, že ide skôr o to, predať centrum ako celok a to ostatné potom príde samo. Samotná architektúra tiež láka – v prípade Auparku napríklad z fasády architekti spravili výklad, ktorý má za úlohu prilákať ľudí z neďalekej cesty. „Ako inak by sme na budovu pritiahli pozornosť? Takto sme vyvolali lákavú predstavu pohybu a ruchu, ktorá vás prostredníctvom zasklenej fasády vťahuje do seba,“ konštatuje architekt Igor Mazúch. „Telom“ láka aj Eurovea; myslím si, že takéto stavby by sa mali stať novodobými dominantami mesta, že by mali zapadnúť, no zároveň plniť funkciu nového orientačného bodu.“ Pri projekte pri Dunaji sa architekti snažili dosiahnuť tento efekt prostredníctvom charakteristickej zvlnenej fasády a strechy.
Dôležitým momentom je vo všeobecnosti to, aby priestory nákupných centier boli človeku prirodzené – mierkou a denným svetlom počnúc, prirodzeným pohybom po centre končiac.
Tamara Leontievová
Foto: Dano Veselský
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
