Architektonické navrhovanie v digitálnom veku 1.
Aj keď architekti Ivana a Ján Bendovci pracujú už od začiatku 90. rokov minulého storočia v Číne, ich profesionálne skúsenosti zahŕňajú projekty aj v ostatných častiach sveta, ako sú Európa či Kanada. Výber ich prác je reakciou na problémy začínajúceho 21. storočia – počiatku digitálneho veku. Požiadali sme ich o uverejnenie ukážok z ich prác a zároveň krátkych textov, ktoré dokumentujú ich názory na architektonické navrhovanie.
„Naše projekty sa vďaka klientovi menia skôr, než ich dokončíme; programy našich budov sa menia počas ich stavby. Z týchto dôvodov jednoducho nerozumieme, že existujú aj takí, ktorí o architektúre rozmýšľajú ako o uzavretej disciplíne, vznešenej a vážnej.“
Fernando Porras, „The Metapolis Dictionary of Advanced Architecture“
Mení sa spôsob myslenia, projekt sa podobá mraku
Mraky sa v každom danom okamžiku javia ako zdanlivo presne definované „objekty“, v skutočnosti sa však neustále menia. Ak ich chceme naozaj uchopiť, môžeme urobiť ich fotografiu, teda zachytiť ich stav v určitom momente, ale nikdy ich nemožno popísať ako presne definovaný geometrický tvar. V prípade architekta je to podobné – návrh možno takisto zachytiť pomocou skíc, výkresov a modelov, možno vypočítať, koľko ľudí v danom okamžiku na projekte pracuje, koľko peňazí to stojí. No projekt sa viac-menej stále vyvíja. Návrh v súčasnosti nevzniká lineárne – od celku (konceptu) k detailu. V priebehu prác ho neustále ovplyvňujú požiadavky a pripomienky klienta, mestských úradníkov, spoločnosti alebo členov tímu. Toto tvrdenie možno doložiť postrehmi popredných svetových architektov, ako je napríklad Rem Koolhaas v predhovore ku knihe S, M, L, XL:
„… inkoherencia alebo ešte presnejšie náhodilosť je podmieňujúcou štruktúrou profesionálnej dráhy všetkých architektov (…) architektúra je podľa takejto definície chaotické dobrodružstvo.“
Klient v reakcii na rýchlo sa vyvíjajúce požiadavky trhu do poslednej chvíle hľadá ten najlepší variant veľkosti bytov, skladby maloobchodných priestorov alebo hotelových izieb a reštaurácií. Dokonca, aj keď sa budova postaví a uvedie do prevádzky, je nutné ju ďalej obmieňať, pretože ľudia, ktorí ju užívajú, majú nové požiadavky. To vytvára novú situáciu aj na poli architektúry. Rýchlosť a flexibilita, s ktorou dnes musí architekt reagovať na neustále sa meniace podmienky projektu, sa stávajú fundamentálnymi princípmi architektonického návrhu. Táto situácia je do určitej miery „vyvolaná“, ale zároveň „zvládnuteľná“ iba s pomocou digitálnych technológií.
Zrýchľovanie tempa
Prečo hovoríme o tom, že digitálne technológie „vyvolávajú“ zrýchľovanie tempa? Instantný prenos informácii umožňuje globálny pohyb peňazí. Obstaranie budovy, ktorá sa v minulosti získavala z miestnych zdrojov, zabralo mnoho rokov. V každej danej lokalite bolo nutné najskôr vytvoriť dostatočné zdroje financií, než sa stavba mohla postaviť. Dnes sa investície prakticky na celom svete veľmi rýchlo pohybujú pomocou digitálnych informačných technológii. V okamžiku, keď sa v danej lokalite vytvorí priaznivá situácia na investovanie, investori z celého sveta sú schopní zaplaviť trh a vybudovať potrebné priestory vo veľmi krátkom čase. Architekti sú tak vystavení silnému tlaku na skracovanie času, potrebného na návrh a spracovanie projektu.
Digitálne technológie zároveň umožňujú zrýchľovanie práce na projekte – či už hovoríme o prostom automatizovaní repetitívnych kresličských úkonov, rýchlosti a kvalite, s akou možno spracovať veľmi realistické trojdimenzionálne ilustrácie návrhu či dokonca fyzické modely, alebo kalkulácie materiálov a ďalších elementov potrebných na obstaranie stavby.
Menu architektonických prvkov
Mnohé naše projekty sú reflexiou tejto situácie. Napríklad maloobchodný a zábavný komplex v Suzhou sme navrhli tak, aby sa dal spracovať vo veľmi krátkom časovom úseku a jeho architektúra bola schopná absorbovať budúce zmeny. Podstatou prístupu k návrhu bolo vytvorenie akéhosi menu architektonických elementov. Aj keď sa v projekte, ktorý je zložený približne zo sedemdesiatich objektov, ani jeden dom neopakuje, celkový charakter komplexu je pomerne jednotný. Neskoršie zmeny jednotlivých domov tento charakter nenarúšajú, ak sa používajú rovnaké základné elementy a materiálové a farebné riešenie. Tento postup by, samozrejme, nebol možný bez pomoci počítačov, ale úplne fundamentálny prístup sa objavuje aj v samotnom prístupe k návrhu, organizácii práce a v spôsobe komunikácie, ktorá vnáša do architektúry celkom nové princípy.
Ing. arch. Ivana Bendová
