Architektonickรฝ fรฉnix poฤพskรฉho Gothamu ลพne ocenenia doma aj v Eurรณpe
Eลกte nedรกvno tu stรกla budova z ฤias minulรฝch, ktorรบ ฤakal smutnรฝ prรญbeh zabudnutia a nรกslednรฉho zbรบrania. Architektonickรก sรบลฅaลพ jej priniesla nรกdej druhรฉho ลพivota.
Revitalizรกcia starej budovy aย novostavba vytvorili neprehliadnuteฤพnรบ architektรบru, ktorรก je dostatoฤne sebavedomรก vย sรบฤasnosti aย zรกroveล pokornรก voฤiย minulosti. Budova Fakulty rozhlasu aย televรญzie Krzysztofa Kieลlowskรฉho na Sliezskej univerzite v Katoviciach dokonฤenรก v roku 2017ย zaslรบลพene vyvolala pozornosลฅ na eurรณpskej architektonickej scรฉne.
Mesto ako zย temnรฉho filmu
Historicky aj architektonicky sรบ Katovice bohato vrstvenรฉ aย svojou atmosfรฉrou pripomรญnajรบ temnรฉ mesto Gotham City zย batmanovskej sรกgy. Vย 19. storoฤรญ bolo toto juhopoฤพskรฉ mesto centrom hornosliezskej aglomerรกcie sย mohutnou ลฅaลพbou uhlia, vย ktorom sa darilo oceliarลam, zlievarลam aย tehelniam. Priemyselnรฝ rozvoj vplรฝval aj na akcelerujรบcu mestskรบ vรฝstavbu sย veฤพkorysรฝmi bulvรกrmi.
Druhรก svetovรก vojna vลกak nemilosrdne dopadla aj na Katovice. Mnohรฉ budovy ฤพahli popolom aย ulice boli zdevastovanรฉ. Dnes je obraz mesta oveฤพa pozitรญvnejลกรญ. ลคaลพba uhlia sa dostรกva do รบzadia, priemysel sa vytlรกฤa na okraj novรฉho urbanizmu aย Katovice si vytrvalo budujรบ imidลพ mesta kultรบry.
Kย prejavom novรฉho mestskรฉho konceptu patrรญ aj novรก Fakulta rozhlasu aย televรญzie Krzysztofa Kieลlowskรฉho na ulici svรคtรฉho Pawลa, ktorรก je kolmรก na jednu z tepien Katovรญc โ na Warszawsku ulicu. Ulica svรคtรฉho Pawลa sa nachรกdza v strede mesta a je akoby zatiahnutรก magickรฝm urbanistickรฝm โลกerosvitomโ, zย ktorรฉho sa ako zย Rembrandtovรฝch obrazov vynรกra novรก budova spรกjajรบca histรณriu Katovรญc sย ich budรบcnosลฅou.
Odkaz na typickรฝ poฤพskรฝ โFamilokโ
Budovu navrhli tri architektonickรฉ kancelรกrie: BAAS Arquitectura (ล panielsko), Grupa 5 architekci (Poฤพsko) a Maleccy biuro projektowe (Poฤพsko). Prvotnรฝ koncept navrhnutรฝ na architektonickej sรบลฅaลพi koordinoval vedรบci ลกpanielskeho tรญmu Jordim Badia sย dekankou Fakulty rozhlasu aย televรญzie Sliezskej univerzity prof. Krystynou Doktorowicz aย viedla k splneniu vลกetkรฝch podstatnรฝch poลพiadaviek projektu.
Ako prรญzvukujรบ architekti, neลกlo im oย vytvorenie ikonickej budovy, ale skรดr o vyplnenie fragmentu vย mestskej panorรกme. Analyzovali existujรบcu mestskรบ ลกtruktรบru, zistili, ฤo je na nej jedineฤnรฉ, aย snaลพili sa jej dodaลฅ osobitรบ atmosfรฉru a identitu.
Budova aย jej farebnosลฅ odkazuje na typickรฝ โFamilokโ. Ide o tehlovรบ budovu, akรฉsi rodinnรฉ bรฝvanie pre robotnรญkov pracujรบcich vย ลฅaลพkom priemysle (najmรค v uhoฤพnรฝch baniach) aย ich rodiny z 19. storoฤia. Prรกve takรฝto โfamilokโ tรบ stรกl predtรฝm aย autori ho vฤlenili do svojho konceptu. Aj preto tvoria fasรกdu stovky prelamovanรฝch keramickรฝch lรญลกt, ktorรฉ slรบลพili ako modernรก podoba tradiฤnรฉho sliezskeho bรฝvania.
Jasne viditeฤพnรฉ spojenie vstupu do budovy aย terasy vytvรกra dojem ulice prenikajรบcej do budovy aย budovy fakulty, ktorรก zase vystupuje do ulice. Patio susediace sย okolitรฝmi dvormi aย prรญstavbami starรฝch ฤinลพovรฝch domov zdรดrazลuje dostupnosลฅ celรฉho priestoru aj pre verejnosลฅ.
Fasรกda ako opona
Tmavรก tehlovรก budova bola zrevitalizovanรก aย zabalenรก doย novej fasรกdy zย tehรกl, vytvรกrajรบcej veฤพkoploลกnรบ obrazovku โ do akejsi metafory svojho obsahu. Za monolitickou fasรกdou sย mrieลพkovanou ลกtruktรบrou tehรกl odkrรฝva fakulta svoj vnรบtornรฝ ลพivot: obฤas je presvetlenรฝ, inokedy zatienenรฝ, ba aลพ รบplne tmavรฝ โ podฤพa potreby danรฝch uฤebnรญ aย ateliรฉrov, ktorรฉ obklopujรบ vnรบtornรฉ nรกdvorie.
Tehlovรบ fasรกdu, ako pomyselnรบ oponu, tvorรญ rovnakรฝ materiรกl ako pรดvodnรฝ dom zย 19. storoฤia. Tieto tehly, pรกlenรฉ eลกte vย poslednรฝch eurรณpskych peciach na uhlie, sรบ typickรฉ tรฝm, ลพe majรบ vo svojom kolorite jemnรฉ nuansy. Farebnรก ลกkรกla sa pohybuje od tmavรฝch tรณnov aลพ po svetlejลกie aย je prรญtomnรก na celej budove. Doslova cรญtiลฅ snahu architektov o inovรกciu, ale zรกroveล ich citlivรฉ tlmoฤenie minulosti. ฤasto bizarnรฝ, ale veฤพmi premyslenรฝ dizajn medzi dvomi svetmi je ako stvorenรฝ pre ลกtudentov prรกce v rozhlase aย televรญzii.
Za oponou
Priestory za pรดvodnou fasรกdou dnes slรบลพia ako dvojposchodovรก kniลพnica, v novej budove vznikli uฤebne, nahrรกvacie ลกtรบdiรก, ateliรฉry a kancelรกrie. Pre interiรฉr sรบ charakteristickรฉ priznanรฉ konลกtrukcie a prirodzenรฉ vyznenie materiรกlov, rebierkovรฝ strop umoลพลuje vedenie nevyhnutnรฝch inลกtalรกciรญ. Tehla doplnenรก o betรณn, sklo a kov, takmer niฤ navyลกe.
Systรฉm exteriรฉrovรฉho tienenia zasklenej fasรกdy vo vnรบtrobloku zvรฝrazลuje vertikรกlny rozmer objektu a transparentnรฉ prepojenie poschodรญ prostrednรญctvom rozmernรฝch schodiskovรฝch galรฉriรญ. Vnรบtornรก ฤasลฅ priestorov pรดsobรญ surovรฝm industriรกlnym dojmom, ku ktorรฉmu prispievajรบ aj priznanรฉ vzduchotechnickรฉ rozvody.
Ocenenia
Uลพ poฤas minulรฉho roka budova zarezonovala v eurรณpskom kontexte, keฤ sa dostala do shortlistu ceny Eurรณpskej รบnie za sรบฤasnรบ architektรบru Mies van der Rohe Award 2019. Medzi najnovลกie ocenenia patrรญ Grand Prix aย vรญลฅazstvo v kategรณrii Sharing Public Spaces (zaฤlenenie stavieb do verejnรฉho priestoru, celkovรฉ rieลกenie verejnรฉho priestoru) vย rรกmci medzinรกrodnej sรบลฅaลพe Brick Award 2020, ktorรก bola vyhodnotenรก koncom septembra 2020.
Novรฉ sรญdlo Fakulty rozhlasu a televรญzie Sliezskej univerzity (Univerzity of Silesia) bolo vย uplynulรฝch rokoch ocenenรฉ ako najlepลกรญ architektonickรฝ projekt v rรกmci architektonickej ceny ฤasopisu Polityka vyhlasovanej v jรบni 2018 vo Varลกave. Budova zรญskala cenu aj od Asociรกcie poฤพskรฝch architektov (ocenenie Grand Prix roka) za najlepลกie zrealizovanรบ budovu roku 2017.
SLIEZSKA UNIVERZITA, FAKULTA ROZHLASU Aย TELEVรZIE
Miesto: Ulica svรคtรฉho Pawลa, Katovice, Poฤพsko
Investor: Sliezska univerzita, Katovice
Architekti: BAAS Arquitectura (ล panielsko), Grupa 5 architekci (Poฤพsko), Maleccy biuro projektowe (Poฤพsko)
Projekt: 2011 โ 2014
Termรญn vรฝstavby:ย 2014 โ 2017
รลพitkovรก plocha: 5 400 m2
TEXT: ฤฝudovรญt Petrรกnsky
FOTO: Jakub Certowicz,