Architektonický fénix poľského Gothamu žne ocenenia doma aj v Európe

Ešte nedávno tu stála budova z čias minulých, ktorú čakal smutný príbeh zabudnutia a následného zbúrania. Architektonická súťaž jej priniesla nádej druhého života.

Revitalizácia starej budovy a novostavba vytvorili neprehliadnuteľnú architektúru, ktorá je dostatočne sebavedomá v súčasnosti a zároveň pokorná voči minulosti. Budova Fakulty rozhlasu a televízie Krzysztofa Kieślowského na Sliezskej univerzite v Katoviciach dokončená v roku 2017 zaslúžene vyvolala pozornosť na európskej architektonickej scéne.

Mesto ako z temného filmu

Historicky aj architektonicky sú Katovice bohato vrstvené a svojou atmosférou pripomínajú temné mesto Gotham City z batmanovskej ságy. V 19. storočí bolo toto juhopoľské mesto centrom hornosliezskej aglomerácie s mohutnou ťažbou uhlia, v ktorom sa darilo oceliarňam, zlievarňam a tehelniam. Priemyselný rozvoj vplýval aj na akcelerujúcu mestskú výstavbu s veľkorysými bulvármi.

Druhá svetová vojna však nemilosrdne dopadla aj na Katovice. Mnohé budovy ľahli popolom a ulice boli zdevastované. Dnes je obraz mesta oveľa pozitívnejší. Ťažba uhlia sa dostáva do úzadia, priemysel sa vytláča na okraj nového urbanizmu a Katovice si vytrvalo budujú imidž mesta kultúry.

K  prejavom nového mestského konceptu patrí aj nová Fakulta rozhlasu a televízie Krzysztofa Kieślowského na ulici svätého Pawła, ktorá je kolmá na jednu z tepien Katovíc – na Warszawsku ulicu. Ulica svätého Pawła sa nachádza v strede mesta a je akoby zatiahnutá magickým urbanistickým „šerosvitom“, z ktorého sa ako z Rembrandtových obrazov vynára nová budova spájajúca históriu Katovíc s ich budúcnosťou.

Odkaz na typický poľský „Familok“

Budovu navrhli tri architektonické kancelárie: BAAS Arquitectura (Španielsko), Grupa 5 architekci (Poľsko) a Maleccy biuro projektowe (Poľsko). Prvotný koncept navrhnutý na architektonickej súťaži koordinoval vedúci španielskeho tímu Jordim Badia s dekankou Fakulty rozhlasu a televízie Sliezskej univerzity prof. Krystynou Doktorowicz a viedla k splneniu všetkých podstatných požiadaviek projektu.

Ako prízvukujú architekti, nešlo im o vytvorenie ikonickej budovy, ale skôr o vyplnenie fragmentu v mestskej panoráme. Analyzovali existujúcu mestskú štruktúru, zistili, čo je na nej jedinečné, a snažili sa jej dodať osobitú atmosféru a identitu.

Budova a jej farebnosť odkazuje na typický „Familok“. Ide o tehlovú budovu, akési rodinné bývanie pre robotníkov pracujúcich v ťažkom priemysle (najmä v uhoľných baniach) a ich rodiny z 19. storočia. Práve takýto „familok“ tú stál predtým a autori ho včlenili do svojho konceptu. Aj preto tvoria fasádu stovky prelamovaných keramických líšt, ktoré slúžili ako moderná podoba tradičného sliezskeho bývania.

Jasne viditeľné spojenie vstupu do budovy a terasy vytvára dojem ulice prenikajúcej do budovy a budovy fakulty, ktorá zase vystupuje do ulice. Patio susediace s okolitými dvormi a prístavbami starých činžových domov zdôrazňuje dostupnosť celého priestoru aj pre verejnosť.

Fasáda ako opona

Tmavá tehlová budova bola zrevitalizovaná a zabalená do novej fasády z tehál, vytvárajúcej veľkoplošnú obrazovku – do akejsi metafory svojho obsahu. Za monolitickou fasádou s mriežkovanou štruktúrou tehál odkrýva fakulta svoj vnútorný život: občas je presvetlený, inokedy zatienený, ba až úplne tmavý – podľa potreby daných učební a ateliérov, ktoré obklopujú vnútorné nádvorie.

Tehlovú fasádu, ako pomyselnú oponu, tvorí rovnaký materiál ako pôvodný dom z 19. storočia. Tieto tehly, pálené ešte v posledných európskych peciach na uhlie, sú typické tým, že majú vo svojom kolorite jemné nuansy. Farebná škála sa pohybuje od tmavých tónov až po svetlejšie a je prítomná na celej budove. Doslova cítiť snahu architektov o inováciu, ale zároveň ich citlivé tlmočenie minulosti. Často bizarný, ale veľmi premyslený dizajn medzi dvomi svetmi je ako stvorený pre študentov práce v rozhlase a televízii.

Za oponou

Priestory za pôvodnou fasádou dnes slúžia ako dvojposchodová knižnica, v novej budove vznikli učebne, nahrávacie štúdiá, ateliéry a kancelárie. Pre interiér sú charakteristické priznané konštrukcie a prirodzené vyznenie materiálov, rebierkový strop umožňuje vedenie nevyhnutných inštalácií. Tehla doplnená o betón, sklo a kov, takmer nič navyše.

Systém exteriérového tienenia zasklenej fasády vo vnútrobloku zvýrazňuje vertikálny rozmer objektu a transparentné prepojenie poschodí prostredníctvom rozmerných schodiskových galérií. Vnútorná časť priestorov pôsobí surovým industriálnym dojmom, ku ktorému prispievajú aj priznané vzduchotechnické rozvody.

Ocenenia

Už počas minulého roka budova zarezonovala v európskom kontexte, keď sa dostala do shortlistu ceny Európskej únie za súčasnú architektúru Mies van der Rohe Award 2019. Medzi najnovšie ocenenia patrí Grand Prix a víťazstvo v kategórii Sharing Public Spaces (začlenenie stavieb do verejného priestoru, celkové riešenie verejného priestoru) v rámci medzinárodnej súťaže Brick Award 2020, ktorá bola vyhodnotená koncom septembra 2020.

Nové sídlo Fakulty rozhlasu a televízie Sliezskej univerzity (Univerzity of Silesia) bolo v uplynulých rokoch ocenené ako najlepší architektonický projekt v rámci architektonickej ceny časopisu Polityka vyhlasovanej v júni 2018 vo Varšave. Budova získala cenu aj od Asociácie poľských architektov (ocenenie Grand Prix roka) za najlepšie zrealizovanú budovu roku 2017.

TEXT: Ľudovít Petránsky
FOTO: Jakub Certowicz,