Architektúra a víno pri Kapskom Meste

Tento rok som sa chcel pred európskou civilizáciou skryť v Kapskom Meste. Nepodarilo sa mi to, pretože na Kapskom polostrove nájdete v multikultúrnej spoločnosti aj mnohé európske civilizácie s ich importovanými kultúrami a architektúrou.

Kapské Mesto patrí k najoriginálnejším svetovým metropolám. Je to tam pestré ľudsky, topograficky, botanicky, kultúrne i vizuálne. Čile i Kapsko sú vyspelé krajiny, ktoré majú rozvinutú kultúru. Majú aj podobnú príjemnú klímu, kde sa darí subtropickým rastlinám a hlavne viniču. Najznámejšiu časť Kapska tvorí Kapský polostrov, ktorý sa tiahne pozdĺž pobrežia od Kapského Mesta až po Mys dobrej nádeje, kde sa stretávajú Atlantický a Indický oceán.

Degustačná hala vinárstva Delaire Graff, kde si môžete vybrať kolekciu vzácnych vín, ktoré máte záujem ochutnať. Aj v interiéroch je čitateľná elegancia a mimoriadny luxus, aký v európskych vinárstvach nepoznáme.

V prírodnej kotline medzi Stolovou horou a horou Levia hlava vyrástlo administratívne mesto. Už v dvadsiatych rokoch sa tu realizovali po vzore amerických mrakodrapov výškové dominanty v štýle art deco. Väčšina výškových stavieb pochádza zo šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov a je evidentne ovplyvnená anglickým brutalizmom.

Pod Stolovou horou

Centrom regiónu je, prirodzene, Kapské Mesto, metropola s tromi miliónmi obyvateľov. Mesto je zaujímavo položené v zálive pod Stolovou horou, ktorá chráni mesto z juhu. Stolová hora bola vybratá medzi sedem nových prírodných divov sveta. Na východnej strane tvoria ochranu mesta hory Signal Hill a špicatá Lion’s Head (Levia hlava). Zložitá konfigurácia mesta sa dá pochopiť iba priamo na mieste, keď absolvujete všetky okružné trasy na palube červeného vyhliadkového doubledeckra a pozriete si celý záliv, riviéru i polostrov zo Stolovej hory, na ktorú premáva spoľahlivá lanovka švajčiarskej výroby s rotujúcou kabínou. Architektúra Kapského Mesta je pestrá.

Stolová hora je dominantnou kulisou Kapského Mesta. Je vnímateľná zo všetkých strán. Je to jeden z nových prírodných divov sveta. Na jej najvyšší cíp sa možno vyviezť lanovkou.

Nájdete tam pôvodnú holandskú architektúru, britské viktoriánske štýly, secesiu, art deco, malajskú farebnú architektúru aj brutalistické betónové mrakodrapy so súčasnými trendmi. Mám rád krajiny, kde sa rodí hrozno, preto hľadám súvislosti medzi morfológiou krajiny, jej architektúrou a vínnou kultúrou. Južná Afrika je ôsmym najväčším producentom vína a vinárstvo je tu rozvíjané od začiatku osídľovania bielymi kolonizátormi, takže tu má stáročné tradície. Vinárske regióny sa rozprestierajú severne od Kapského Mesta okolo mesta Stellenbosch. Medzi ďalšie významné mestá s vinárskou tradíciou možno zaradiť aj Paarl a Franshoek.

Pohľad na Kapské Mesto a záliv zo Stolovej hory patrí k nezabudnuteľným zážitkom. Na východnej strane sa v diaľke rysuje Mys dobrej nádeje. Moderná lanovka poskytuje panoramatické pohľady. Na horu, kde je vybudovaný kompletný turistický servis, vyvezie denne tisíce návštevníkov.

Vinárske domy v Constantii

Najbližšie ku Kapskému Mestu (za Stolovou horou) sa nachádza menšia tradičná vinárska oblasť Constantia. Takto ju pomenoval guvernér Kapska van der Stel v roku 1685. Pôvodné vinárske domy z 18. storočia sa zachovali aj s dekoratívnymi štítmi. Ich biela farba priam svieti v zlatistých viniciach. Biela farba domov i vinárstiev je pre krajinu typická. Na bývalej farme Groot Constantia sa zachovali pôvodné objekty ako múzeum kočiarov, panský dom, reštaurácie i vinárstva. Centrom vinárskeho regiónu je staré univerzitné mesto Stellenbosch, doteraz bašta konzervatívneho afrikanizmu aj afrikánskej reči. V centre mesta Stellenbosch sú zachované pôvodné domy v kapsko-holandskom a kapsko-gregoriánskom štýle.

Vinárstvo Simonsig bolo jediné, ktoré som poznal už z domu. Jeho produkty sa dovážajú aj k nám. Architektúra tohto vinárstva je tiež kombináciou historických prvkov a súčasných technológií. Všade je podobný systém degustácií formou výberu z ponúknutého zoznamu.

Po jeho obvode sú roztrúsené vinárstva, takže na návštevu vybraných firiem sme si zvolili taxík. Náš malajský úslužný taxikár nás dokonca zaviezol do nových centier, ktoré sme nepoznali. Začali sme v klasickom známom vinárstve Spier Estate – biele domčeky so štítmi v nádhernej krajine so žulovými monolitmi. Degustácia tu všade prebieha v predajnej hale ochutnávaním ponúknutých vín. Pokračovali sme návštevou vinárstva Simonsig, ktorého vína poznám a ktoré má zastúpenie aj u nás. Podobný štýl architektúry i degustácie. Ďalšie vinárstvo Delheim nás privítalo nádhernou záhradou so subtropickou zeleňou. Obvod dozlata sfarbených viníc lemujú palmy i kvitnúce bugenviley.

Najstaršie vinárstva v Constantii pochádzajú zo 17. storočia. Pôvodné farmárske domy sú teraz časťou vinárstva, ktoré leží blízko Kapského Mesta. Všetky objekty vďaka svojej bielej farbe priam svietia v zlatožltej jesennej krajine.

Prekvapenie s diamantmi

Náš malajský taxikár mal však pre nás ešte prekvapenie. Pri úspešnom novom vinárstve Tokara vyrástol v posledných rokoch veľký komplex Delaire Graff Estate, ktorý patrí veľkoobchodníkovi s diamantmi Laurencovi Graffovi. Komplex tvoria okrem vinárstva s predajňou diamantov i hotel s apartmánmi a wellness centrom a golfový areál s veľkým parkom. Všetko je situované v nádhernej záhrade s výhľadmi na expresívnu krajinu a prešpikované umením. Juhoafrické vinárstva sú prevažne klasické a rozvíjajú svoju pôvodnú klasicizujúcu architektúru s rôzne formovanými štítmi. Moderných pokusov je málo. Juhoafrický vinohradnícky región tvorí rozprávkovú krajinu, takže spolu s Kapským Mestom poskytuje kompletný zážitok, na ktorý sa jednoducho nezabúda.

Vinárstvo Delaire Graff patrí svetovému obchodníkovi s diamantmi. Je osadené v krásnej krajine pod horami a obkolesené nádhernou záhradou. Tvorí súčasť veľkého komplexu s hotelom a wellness centrom.

Všetky vinárstva sú obklopené nádhernými záhradami. Vinárstvo Delheim je však v tomto najdokonalejšie. Bolo po sezóne a červené listy viniča na pergolách nad terasami pripomínali, že sa končí jeseň.

text a foto: Ján M. Bahna

Článok bol uverejnený v časopise ASB.