Architektúra na kongrese UIA v Turíne bola pre každého

Odvahu našli aj organizátori, ktorí sa rozhodli hľadať tému za hranicami tradičného uvažovania o architektúre. Kongres nazvali Transmitting architecture (sprostredkovaná, teda komunikujúca architektúra), čím chceli naznačiť, že chcú vystúpiť zo štyroch stien a jednej strechy klasického domu a hľadať odpovede na životný priestor ľudí na začiatku 3. tisícročia. Zámer organizátorov bol takto jasný – otvorenie dverí ku komunikácii s verejnosťou. Aj preto sa znížilo vstupné, aj preto ste sa s akreditačnou visačkou mohli dostať na všetky sprievodné akcie po celom meste.

Architektúra nie je len technická disciplína, ktorej rozumejú iba zainteresovaní. Veď obsahuje estetický pôžitok, sociálny presah či oddych. Alebo, ako to povedal Francúz Dominique Perrault, „architektúra musí začať rozmýšľať v termínoch, ako je krajina, prostredie a trvalo udržateľný rozvoj“. Konceptuálny americký architekt Peter Eisenman to zase zaobalil do slov o tom, že „jedine architektúra musí zvnútra odmietnuť nános minulosti a vymedziť svoj nový postoj.“

Tento trend nie je náhodný a stal sa mottom aj pre nadchádzajúce 11. Bienále architektúry v Benátkach. Šéfkurátor bienále Aaron Betsky ju nazval Out There: Architecture Beyond Building / Tam vonku: Architektúra mimo budovu. Zdá sa, že aj on chce, aby sa architektúra naučila komunikovať svoj vlastný zmysel. A to nielen prostredníctvom samotných výsledkov prác architektov.

Komunikujúca architektúra priniesla do Turína aj ďalšie slogany. Technické pojmy ako statika, opláštenie či inteligentné systémy vystriedali slová ako demokracia, nádej a kultúra. Architektúra je pre každého – blikal do auditória nápis, ktorý zrovnoprávňoval účasť na výsledku. Aj hviezdy architektonického neba zostúpili z nadoblačnej výšky svojej výnimočnosti a ukázali sa na zemi. Odovzdali zopár svojich skúseností a múdrostí a odniesli si potlesk nadšených priaznivcov. Dotyk s nadčasovosťou by však mal byť intenzívnejší, inak to bude len maniera pre chvíle slávy. Nech je ako chce, hviezdy vždy prinášali lesk takýmto podujatiam. Je to povestné korenie popularity, ktoré magnetizuje davy a posúva architektúru do ulíc, medzi ľudí – inými slovami, von mimo budovu.

Menu podľa výberu

Svetový kongres, ktorý sa koná každý tretí rok, nie je vizuálne taký atraktívny ako Bienále architektúry v Benátkach. Na kongrese sa viac hovorí a počúva, na bienále viac ukazuje a pozerá. To však neznamená, že by kongres zreteľne neartikuloval svoje poslanie. Prednáškové sály boli plné a až na menšie technické šumy pri prednáškach sa hovorilo pútavo a k veci. Občas sa zdalo, že organizátori na čele s Riccardom Bedronem pripravili toho viac, ako bol smrteľník schopný absorbovať, ale logistika cieleného výberu mohla vysledovať obsahovú niť.

V prednáškových sálach bol k dispozícii jazyk architektúry a jeho sémantické významy, architektúra ako nositeľka kultúry a tradícií, zodpovednosť architektov za sprostredkovanie kultúry všetkým generáciám alebo vzťah medzi individuálnou architektúrou a mladou architektúrou. Pre novinárov zasa diskusia o architektonických časopisoch, architektúra a udržateľný rozvoj, navrhovanie pre 3. tisícročie… Dochádza vám dych? Stále pokračujeme – architektúra a kontext, ako môže dom zmeniť život, interdisciplinárne úvahy o budúcnosti, tendencie k architektúre pre všetkých, ľudia v mestách, architektúra a ekonomika… A medzi tým rôzne výstavy, národné prezentácie, tlačovky s hviezdami i stálicami, diskusie na chodbách a večer zasa kultúrne podujatia k 60. výročiu vzniku UIA. Slovami viceprezidenta UIA Martina Drahovského, „takýto kongres znamená jeden, možno aj dva semestre na vysokej škole.“

V nadväznosti turínskeho kongresu na predchádzajúce fóra UIA – Berlín (2002) a Istanbul (2005) – slovenský architekt zdôraznil sledovanie spoločnej línie. A to demokratizáciu architektúry, jej zatraktívnenie a súčasne prehĺbenie aktuálneho odkazu.

Martin Drahovský bol viceprezidentom UIA pre región 2 (stredná, východná Európa a Eurázia) a pri zhodnotení svojho trojročného pôsobenia medzi pozitíva uviedol zapojenie arabského sveta do vzájomnej komunikácie, stabilizovanie kontaktov v rámci krajín V4, ako aj stabilizáciu výkonu profesie v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu a Juhoslávie. „Medzi azda najväčšie úspechy nášho regiónu patrí vznik prvej vysokej školy, ktorá je akreditovaná systémom Medzinárodnej únie architektov,“ upresňuje Martin Drahovský. „Stal sa ním učebný program Kazachstanu, ktorý dostal akreditáciu na študijný program architektúra, bakalárske štúdium. Ide o udalosť zásadného významu, pretože doteraz sa akreditácie uskutočňovali najmä pod záštitou Royal Institute of British Architect.“

Slovensko na kongrese

Odchodom Martina Drahovského z postu viceprezidenta (dôvodom bol najmä jeho nástup do funkcie hlavného architekta Košíc) však neklesajú slovenské akcie na medzinárodnej architektonickej burze. Martin Drahovský bude aj naďalej pôsobiť v pracovných skupinách UIA, navyše, hájenie záujmov Slovenska je otázkou dohody zastupovania na slovenskej strane. „Určite to nebude dramatické a Slovensko má veľký kredit v zahraničí aj zásluhou mojich ďalších kolegov,“ hovorí Martin Drahovský. „Spomeniem aspoň doc. Máriu Samovú z Fakulty architektúry STU v Bratislave, ktorá získala cenu v rámci súťaže Stavba pre všetkých.“

K najvýraznejším prezentáciám Slovenska na turínskom kongrese však určite patrila výstava Nová slovenská architektúra, ktorá sa uskutočnila vďaka aktivitám Spoločnosti priateľov Slovenska MY&VY a najmä vďaka architektke A. Paulínyovej vo vstupných priestoroch objektu magistrátu na via Garibaldi v centre mesta. Výstavu na 50 paneloch pripravil Spolok architektov Slovenska (SAS) s kurátorom P. Miklošom ako súčasť aktivít spolku v rámci Roka Dušana Jurkoviča. Expozícia prezentovala výber z posledných šiestich ročníkov Ceny Dušana Jurkoviča, pričom vystavené boli ocenené projekty, nominácie a kurátorský výber z ostatných projektov. Zámerom kurátora bolo predstaviť širokú škálu súčasnej slovenskej architektúry a podľa reakcií architektov zo susedných krajín sa to aj podarilo.

„Výstava patrila medzi najúspešnejšie národné expozície a z krajín V4 nemal nikto tak kompletnú prezentáciu,“ zhodnotil viceprezident SAS Ján Bahna. „Expozícia ukázala našu polohu na svetovej architektonickej scéne a pre hostí bola príjemným prekvapením, pretože pre mimoeurópsky svet sme ešte veľká neznáma. Nesklamali sme a zaradili sa do galérie krajín s modernistickým štandardom, ktoré nasledujú špičkové architektonické krajiny ako Španielsko, Holandsko, Švajčiarsko či Rakúsko.“

Nasledujúci svetový kongres UIA bude v roku 2011 v Tokiu a prezidentkou UIA sa na valnom zhromaždení v Turíne stala austrálska architektka Louise Cox.

Ľudo Petránsky
Foto: UIA Torino, Ján Bahna, Martin Rosa