Architektúra sú aj emócie – Tri otázky pre Jeana Nouvela
Partneri sekcie:
Úvodné tri dni na bienále (tohto roku od 11. 9. – 13. 9.) sú vždy miestom vernisáží národných pavilónov, stretnutia s hosťami ako aj prednášok hviezdnych architektov. V rámci nich vystúpil aj svetoznámy Jean Nouvel (1945), tohtoročný nositeľ Pritzkerovej ceny. Jeho dvojhodinová prednáška v Palazzo Francchetti situovaného neďaleko mostu Accademia mala názov Univerzum architekta Jorna Utzona. Bol to však len úvod do mnohých súvislostí a, prirodzene, aj východísk jeho vlastnej tvorby. Po prednáške nasledovalo krátke stretnutie tohto charizmatického Francúza s novinármi.
Aká je vaša interpretácia témy tohtoročného Bienále v Benátkach?
Bolo otázkou času, keď benátske bienále príde s niečím, čo núti rozmýšľať o architektúre trochu v iných súvislostiach. Samozrejme, že architektúra nie je len o projektovaní, hmotách, tvaroch, materiáloch či konštrukciách. Aj mňa zaujíma analýza rôznych motivácií, hľadám pravidlá, ktoré vplývajú na tvarovanie krajiny a život ľudí. Mali by sme sa viac zaoberať poetikou a citlivosťou, približovať sa k reči farieb, podstate charakterov, anomáliám pri tvorivom akte, ale skúmať aj prírodné špecifiká – príčiny a dôsledky dažďa, pôsobenie vetra, mora či krajinného reliéfu. V tejto chvíli ešte neviem, ako sa s tým na bienále vyrovnali moji kolegovia, ale je dobré, že sa o tom verejne hovorí. A práve na fóre akým je Bienále v Benátkach.
Čo ak to prinesie viac rozpakov či nepochopenia ako podnetných impulzov?
Ak sa o veciach verejne nerozpráva, zostávajú ich myšlienkové postupy len v ateliéroch architektov. Ľudia často nepoznajú ďalšie plány architektovej práce a často sa mylne domnievajú, že sme len prostriedkom sebaprojekcie, v horšom prípade mechanickými vykonávateľmi pokynov investorov. Bienále je ideálnym miestom na prezentáciu takýchto návrhov, lebo zodpovednosť pred výsledkom predsa len nadľahčuje absencia realizácie v konkrétnom priestore a pre konkrétneho užívateľa. Samozrejme, výpoveď by mala mať pevné brehy, lebo potom sa nápad začína a končí iba na tejto výstave.
Výstavy o architektúre vo všeobecnosti prinášajú otázky o spôsobe jej prezentácie. Aký spôsob uprednostňujete?
Ťažko hovoriť o jednom type prezentácie, lebo niekedy mi vyhovuje klasika, inokedy rád vnímam aj cez virtuálne postupy. Ja mám rád architektúru kvôli jej úžasnej schopnosti vyvolávať emócie, cez jej schopnosť prihovárať sa k ľudským túžbam, jej vlastnosti nadväzovať na to minulé a harmonizovať náš život. Robil som niekoľko priestorov určených na výstavy a mám úplne konkrétny názor na spôsoby inštalácie. Ale v tomto prípade by som bol predsa len trochu benevolentnejší a nechal prezentáciu na autorov a kurátorov. Viete, ja si viem nájsť impluzy aj tam, kde to možno iní nevidia, ale to platí aj opačne. Som slepý k veciam, ktoré iní uznávajú. Som úplne obyčajný architekt, ktorý možno len dostal viac príležitosti…
(pet)
