Architektúra v symbióze s hudbou. Jedno dopĺňa druhé, je to aj zdroj inšpirácie, hovorí Juraj Peták z Pale Studio

Architekt, dizajnér, hudobník a otec. Spolu s kolegyňou Miroslavou Grožákovou sa zaoberajú štúdiom priestorov s dôrazom na ľudské vnímanie, materialitu a cit. Niekedy si kladie otázku, či by mal bez hudby viac času byť lepším architektom, a naopak, bez architektúry lepším hudobníkom?

Juraj Peták – skvelý architekt, dizajnér, hudobník a v neposlednom rade otec vymenil
Fakultu architektúry STU za Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave. Študoval Katedru architektonickej tvorby s doplnkovým Ateliérom dizajnu. Popri štúdiu pracoval v rôznych architektonických ateliéroch, ako Vallo Sadovsky Architects alebo Ateliér PH5 v Prahe.

Práve tam sa naučil mnohé o interiéroch, keďže ateliér realizoval reštaurátorské projekty skupiny Ambiente, ako Lokál, Brasileiro alebo Čestr. Pale Sudio je Jurajovo štúdio, ateliér architektúry, dizajnu a estetiky. Zaoberá sa štúdiom priestorov pre život a prácu ľudí s dôrazom na ľudské vnímanie, materialitu a cit. ​Ateliér vznikol s túžbou a odhodlaním skúmať a prehĺbiť vedomosti o priestore, jeho kráse a možnostiach dopadu na ľudské vnímanie.

Bledý a nejasný

„V preklade znamená pale bledý, nejasný. To, že je niečo bledé, pre nás neznamená nudné. Práve naopak. Slovo pale v nás vzbudzuje záujem pozrieť sa na veci bližšie. V materiáloch alebo projektoch. „Pale nás núti skúmať jednotlivé vlastnosti vecí, hľadať ich kvality a malé rozdiely, ktoré postupne definujú ich jedinečnosť,” vysvetľuje Juraj.

Pri projektoch preto radi rozoberajú veci do detailov. V interiéroch študujú materiály, dotýkajú sa ich, používajú ich a analyzujú. Kladú si otázky, ako a kde materiály správne použiť a čo je ich podstatou. Pri priestoroch hľadajú ich estetiku, hranice definícií miestností, pýtajú sa na ich využívanie, prihliadajú na ľudskú ergonómiu, ľahkosť pohybu a vnímanie priestoru. Výsledný projekt musí pôsobiť ľahko a čitateľne.

Klenot popu východnej Európy

Okrem architektúry sa Juraj venuje aj hudbe. Skladá piesne, hrá na gitare a spieva. Popri štúdiu založili spolu s najlepším kamarátom Alanom Prekopom (taktiež architekt, tu na str. 20) hudobnú skupinu Purist. Svoj debutový album nahrávali v Red-Bull Studios v Kodani, kde ich manažment štúdia opísal ako skrytý klenot elektropopu východnej Európy.

Skupina Purist bola jedna z prvých elektropopových kapiel, ktorá sa dostala za hranice našej republiky. Odohrala koncerty na festivaloch ako Openér v Poľsku alebo Europavox vo Francúzsku. Dnes sa po dlhšej odmlke opäť venujú hudbe a nové skladby môžete očakávať v priebehu tohto roka. „V prvom rade som otec, no pracovne sedím na dvoch stoličkách už roky. Je to moja najväčšia superschopnosť a prekliatie zároveň.

Ráno som architektom, ktorý sa stretáva s klientmi a dodávateľmi a ktorý manažuje stavbu, večer som chalanom s gitarou a mikrofónom v kluboch,“ hovorí. Hudba pre Juraja znamená veľa. Považuje ju za skvelú psychohygienu, veľký zdroj inšpirácie pre výtvarnú a architektonickú tvorbu.

„Plne si však uvedomujem, že bez hudby by som mal viac času byť lepším architektom, a naopak, bez architektúry byť lepším hudobníkom. Tak sa každý deň pýtam sám seba, či budem dnes architekt alebo hudobník, a zatiaľ sa nevzdávam ani jedného,” dodáva na záver.

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti