Archtrip 2015: Za architektúrou Nemecka a Holandska
Na jednej strane málo spánku, striedanie teplôt, provizórne stravovanie a prísny časový harmonogram. Na druhej strane hutný itinerár s výberom prvotriednej architektúry. Archtrip 2015.
Odborný výlet za architektúrou Archtrip už ani netreba predstavovať. Túto jeseň zažíva svoju štvrtú sezónu v poradí. Organizačné sily spojili v nezmenenej zostave Katedra architektúry Stavebnej fakulty STU v Bratislave (Z. Dohňanská, V. Šimkovičová) s programovým vedúcim – architektom Pavlom Paňákom a cestovnou kanceláriou Márie Horváthovej. Pre 50 študentov a absolventov architektúry boli pripravené náročné 4 dni a 5 nocí plných cestovania za špičkou zahraničnej architektonickej scény. Tentokrát do Nemecka a Holandska.
Duchovný úvod
Po slabých pár hodinách spánku v autobuse je na začiatok akoby symbolicky pripravená ranná púť. Cez Wachendorfské pole stúpame k osamotene stojacej kaplnke brata Klausa od laureáta Pritzkerovej ceny Petra Zumthora. O pár kilometrov ďalej navštevujeme za holandskou hranicou areál dominikánskeho kláštora sv. Benedikta. K pôvodnému objemu (Dominikus Böhm) pristavuje v roku 1968 veľkú časť mních Hans van der Laan. Zanecháva silný dojem svojou racionálnou osnovou s chýbajúcimi znakmi mysticizmu.
Kaplnka brata Klausa: Malá pietna stavba komorného a mimoriadne pôsobivého vnútra čelí veľkému záujmu odbornej i laickej verejnosti. Švajčiarsky architekt Peter Zumthor zákazku miestneho sedliaka sprvu odmietol, nakoniec ju zrealizoval bez nároku na honorár a s veľkým oduševnením. Foto: Rea Dilhoffová
Poobedie je venované ďalšej Zumthorovej stavbe v Kolíne nad Rýnom. V arcidiecéznom múzeu Kolumba sa v jednej hmote prepojili dva svety. Parter je archeologickým múzeom. Chráni a zároveň citlivo vstupuje medzi ruiny románsko-gotického kostola zničeného počas 2. svetovej vojny. Horným svetom stavby je moderná umelecká galéria so zbierkami kolínskeho biskupstva. Dominuje v nej minimalizmus, rozmanitosť výstavných priestorov, jednotnosť materiálu a delikátne detaily. Večerný individuálny program v Kolíne nabáda skupinu slovenských architektov spoznať centrum mesta.
Glaas farm: V mestečku Schijndel, kde žil istý čas Winy Maas z MVRDV, objavujeme netradične tradičnú stavbu. Ironizujúca architektúra sa avšak v skutočnosti zapodieva vážnou témou duality obsahu a obalu. S pomenovaním Sklená farma je kritickou interpretáciou regionálnej tradície. Kontroverznou fasádou a manipuláciou mierky reaguje na jav vytrácania sa lokálnej podoby architektúry. Foto: Marek Peťovský
Rozšírenie kláštora sv. Benedikta: Prístavbu kláštora dominikánov zrealizoval mních/architekt/teoretik Hans van der Laan, ktorý pôvodne architektúru aj 3 roky študoval. Prostota, poriadok a harmonické proporcie vytvorili spolu so slnečnými lúčmi a zvyškami kadidla fascinujúcu atmosféru tohto tichého miesta. Foto: Rea Dilhoffová
Hurá do školy
Čisto holandský program sa v ďalší deň Archtripu nesie najmä v znamení architektúry škôl. Hneď zrána nás očakáva projektový vedúci s prehliadkou športovej školy Fontys v Eindhovene, ktorú úspešne vysúťažili domáci architekti Mecanoo. Bystrý investor si osvojil ich schému otvoreného konceptu plného open spaceov. Integrované zasklené telocvične v rámci hlavného objektu sú sviežim názorom podporujúcim motiváciu a koexistenciu. Ďalšou zastávkou nášho „školského“ programu bolo zvláštne susedstvo v areáli Delftskej technickej univerzity. V severnej časti kampusu bolo v roku 1968 vystavané brutalistické teleso auly, ktorá sa svojou radikálnou figúrou týči k oblohe (architekti J. Bakema, J. van den Broek). Na náprotivnej strane sa architekti Mecanoo pohrali s topografiou. Voči hrdej aule zdvíha nová knižnica terén a takmer kompletne ním prikrýva svoju strešnú rovinu. Ako jediný element dominujúci ponad zem zostáva kužeľ svetlíka. Školskú tematiku uzatvára rozšírenie fakulty architektúry od MVRDV zasklením dvoch nádvorí historickej budovy. Vo východnom átriu zrealizovali architekti experimentálny koncept v podobe nezávislého inštitútu The Why Factory. Vložený blok drevenej tribúny kompletne v národnej farbe slúži študentom pri prednáškach či ako neformálne pracovisko. V jeho tele má inštitút kancelárie, zasadačku a konferenčnú sálu. Obzvlášť ťažko sa odchádzalo z druhého átria, kde vznikla rozsiahla modelovňa so závideniahodným vybavením.
Auditórium Technickej univerzity: Pôsobenie brutalistického diela architektov Jaapa Bakemu a Johannesa van den Broeka umocňuje zvolená materialita pohľadového betónu. V interiéri nás atmosféra vracia v čase do 60. rokov. V pôvodnom projekte patril k objektu aj administratívny vežiak, ktorý sa však nikdy nezrealizoval. Foto: Adam Fabo
Fort Werk aan´t Spoel: Krajinárske zásahy v itinerári archtripu reprezentuje spolupráca štúdií RAAAF a Atelier de Lyon. Na úzkych hrádzach v inundačnej oblasti vojenskej obrannej línie Culemborg dokázali vodiči nášho rozmerného autobusu svoju precíznu zručnosť. Čas obeda sme tak strávili obklopení trávnatými skulptúrami amfiteátra a vodnou hladinou v kontraste so surovými betónovými bunkrami a pôvodnými záplavovými mechanizmami. Vďaka správnemu prepojeniu historických daností miesta a súčasného prístupu prezentuje táto lokalita zrod nového druhu verejného priestoru, ako aj cieľa krátkodobej turistiky. Foto: Marek Peťovský
De Rotterdam: V jednej lokalite spolu susedia most Erasmusbrug Bena van Berkela s kancelárskymi „výškovkami“ Renza Piana, Normana Fostera, Álvara Sizu, Mecanoo či s najnovším neprehliadnuteľným gigantom De Rotterdam miestneho Rema Koolhaasa zo štúdia OMA. Foto: Marek Peťovský
Rotterdamská zoo architektúry
Sobotný deň venovaný Rotterdamu začíname v regionálnom divadle De Stoep od architektonickej kancelárie UN Studio. V predpoludňajších hodinách prichádza autobus do štvrte Kop van Zuid na riečnom meandri. Plná výškových solitérov nás ohromuje svojou mierkou, hustotou zástavby a stavebným boomom. V centrálnej časti Rotterdamu absentuje historická vrstva, keďže mesto v roku 1940 zničila svojimi náletmi nemecká Luftwaffe.
Divadlo De Stoep: Ladnými krivkami len minulý rok otvorenej budovy divadla De Stoep nás sprevádza všadeprítomná purpurovo-fialová farba spolu so samotným riaditeľom inštitúcie. Popri výklade ochotne sprístupňuje slovenským architektom aj zaujímavé technické priestory, čo umocňuje celkový zážitok z obhliadky. Foto: Rea Dilhoffová
Dnes je plná rozmerných a rozmanitých budov s akoby chýbajúcou reguláciou. A tiež plná ľudí, keďže prichádzame v čase tradičných sobotných trhov. Pešia zóna Lijnbaan zo 60. rokov dodnes ukazuje fungovanie dvojpodlažnej polyfunkcie s bývaním vo výške v druhom pláne ulice. Ako prvá svojho druhu inšpirovala mnohé povojnové koncepty peších zón vznikajúcich mestských centrálnych častí. Rekonštrukciou a konverziou historickej knižnice na univerzitnú fakultu zaujal Erick van Egeraat. Pamiatkovo chránenú a výrazne dekoratívnu stavbu citlivo ochránil zvonka a čiastočne aj zvnútra. Zároveň do nej aj radikálne zasiahol otváraním priestorov, zapracovaním moderných technológií a novými jednoliatymi povrchmi vytvárajúcimi kontrast k existujúcemu. Rotterdamskú všehochuť ľudí aj stavieb strieda večerný Delft, ktorý svojím celistvým tehelným historickým centrom popretkávaným vodnými kanálmi predznačuje program nadchádzajúceho dňa Archtripu – návštevu Amsterdamu.
Mestská tržnica: Naším hlavným záujmom v Rotterdame bola mestská tržnica ambicióznej koncepcie z architektonického štúdia MVRDV. Spojenie tržnice s rezidenčnou náplňou v podobe 228 bytov vzniklo vplyvom pripravovaných hygienických noriem. Tie mali niektorým trhovým predajcom predpisovať zastrešenie, no nakoniec sa zámer neuskutočnil. V neobyčajnom monumentálnom vnútornom priestore sa uplatnila kedysi tradičná výzdoba stropu, no s použitím dnešných umeleckých techník. Foto: Marek Peťovský
Borneo Sporenburg: Sprievodný výklad slovenskej architektky žijúcej v Amsterdame Tatiany Buijs-Vítkovej odhaľuje zaujímavé zákulisie, podnety, výhody a aj nevýhody vzniku a fungovania takéhoto špecifického bývania. Radová zástavba na vode má prísne zastavovacie pravidlá, no voľné architektonické stvárnenie. Celkom zjavne sa potvrdzuje, že regulatívy podnecujú inšpiráciu. Foto: Rea Dilhoffová
Melancholicky fotogenický Amsterdam
Po troch teplých slnečných dňoch prichádzame do Amsterdamu za hustej rannej hmly. Čaká nás niekoľkohodinová autobusová obhliadka nedávnych a najnovších urbánnych celkov, tak typických pre Amsterdam. Ide najmä o bývalé doky, z ktorých sú dnes rezidenčné polostrovy Borneo Sporenburg, Borneo Eiland či súčasný Ij-Burg. Počas krátkeho poobedného voľna sa slovenskí architekti roztrúsili po centre Amsterdamu. Jedna časť bola zvedavá na čerstvo otvorené Rijksmuseum (Cruz y Ortiz), ktorého rekonštrukcia trvala dlhých 10 rokov. Iní hľadali stavby MVRDV ako Silodam či Westerdok alebo navštívili Nemo – Národné centrum pre vedu a techniku od Renza Piana – a posedeli si na káve v excentrickom filmovom inštitúte Eye od Delugan Meissl. Na spiatočnej ceste domov sa opäť raz bilancovalo, ako málo času bolo na toľko kvalitnej architektúry.
Text: Beáta Paňáková
Článok bol uverejnený v časopise ASB.
