Archtrip 2019

V závere septembra vyrazil autobus plný architektov na cestu do Európy zvanú Archtrip. Už ôsmym rokom zostavujú organizátori zo Stavebnej fakulty STU v Bratislave spolu s architektom Pavlom Paňákom itinerár naplnený do prasknutia tou najlepšou zahraničnou architektúrou. Počas jedného predĺženého víkendu sme zmapovali flámsku architektúru, ktorá predstavuje súčasnú európsku špičku.

Výrazné a nenápadné impulzy (1. deň)

Z Bratislavy odchádzame v stredu večer. Vďaka nočnej jazde chceme stihnúť štvrtkový budíček v Belgicku. V hlavnom meste Valónska Liège začíname veľkolepou vlakovou stanicou Guillemins. Jej autor Santiago Calatrava pracuje s konštrukciou ako s nástrojom expresie. Štruktúra pripomínajúca obrí živočíšny skelet pomohla lokalite mimo centra s novou identitou. To, že aj úplne opačný prístup k identite je legitímny, sme si overili na nasledujúcej zastávke už vo Francúzsku.

Upadajúcu hospodársku výkonnosť sa mesto Lens pokúsilo naštartovať novým kultúrnym impul­zom – postavením pobočky galérie Louvre. Pre experiment s očakávaným účinkom tzv. Bilbao efektu bolo vybraté majstrovské duo SANAA z Japonska. Nečakaný, no bystrý ťah vyústil do skvelého zážitku.

Podvečer sme sa ubytovali v Lille a aj napriek výdatnému dažďu sme vyrazili do ulíc historického centra a rozrastajúcej sa štvrte výškoviek. To sme ešte netušili, ako nám padne vhod suvenír v podobe trička od našich organizátorov.

Zadanie solitér (2. deň)

Nasledujúci deň bol vyhradený pre druhý najväčší prístav Európy – Antverpy. Z medzinárodnej súťaže na nové sídlo vedenia prístavu si Flámi vybrali dominantu Zahy Hadid. Razantná architektúra poskytujúca 500 pracovných miest zakotvila priamo na budove bývalej požiarnej zbrojnice.

Kráčame ďalej pozdĺž bývalých dokov za zaujímavým projektom rezidenčnej zástavby Westkai Towers. Tri páry výškových dvojičiek realizovali v priebehu rokov 2005 až 2016 tri špičkové kancelárie Diener & Diener, David Chipperfield a Tony Fretton. Vzájomné vzťahy vnútri páru a párov voči sebe by mohli byť napínavým zadaním aj v škole v rámci ateliéru.

Na druhom konci dokov sa týči Múzeum Aan De Stroom. Holandský ateliér Neutelings Riedijk v ňom spojil tri mestské múzeá, ktoré na seba naskladal v uzavretých blokoch. Okolo nich špirálovito ovinul vyhliadkovú trasu, pozdĺž ktorej nás sprevádzal zvlnený fasádny obal.

Pred dvomi dohodnutými komentovanými prehliadkami ešte stíhame vyhľadať bývalý „Ľudový dom“ z roku 1901. Vynikajúci reprezentant chýrnej secesnej periódy v Belgicku dnes slúži ako škola Rudolfa Steinera.

Na túlanie sa či posedenie v meste nie je čas, lebo nás čaká komentár k stavbe súdneho dvora, ktorú pred 15 rokmi zrealizoval posledný predstaviteľ high-techu Richard Rogers. Rozľahlá architektúra silného výrazu má 300 m dlhú fasádu a jej súdne siene sa týčia k oblohe v tvare hyperbolických paraboloidov. Precízne urbánne zasadená na návrší v priesečníku mestských komunikácií tvorí bránu mesta v závere Antverp.

Ďalší vstup s komentovanou prehliadkou nám pomohla vybaviť bývalá študentka nášho programového vedúceho, ktorá pracuje v belgickom ateliéri XDGA. Xaveer De Geyter Architects zrealizovali za 60 miliónov eur ikonickú regionálnu radnicu fungujúcu prvý rok. Oproti pôvodnej radnici má novostavba lepší vzťah k ulici a priľahlému parku, čo sa odzrkadlilo na jej rotujúcej siluete.

Pred voľným večerom v centre Antverp sme absolvolali ešte jednu zastávku v rozsiahlom lesnom areáli univerzity. Viac ako výučbová stavba zabalená do zlatistého perforovaného plechu (META Architectuurbureau) nás zaujala budova telocvične zo skla a machom obrasteného betónu. Výborná architektúra uprostred bujnej prírody od kancelárie Compagnie O Architects nás na prvý pohľad dokonale zmiatla.

Architektúra ako platforma (3. deň)

V spoznávaní flámskej architektúry pokračujeme v doobedňajšom programe v Gente a v poobedňajšom v Bruseli. Zvedavo očakávame prvý dnešný výsadok pri rarite od ateliéru Architecten de Vylder Vinck Taillieu. Skoro ráno nachádzame v areáli psychiatrickej kliniky Caritas tiché útočisko so zvláštnou atmosférou.

V krásnom prírodnom prostredí nás upútala ruina historizujúcej eklektiky, v ktorej autori realizovali experimentálne architektonické intervencie. V spolupráci s doktormi navrhli súbor zásahov – nových elementov i priestorov –, ktoré v korpuse takmer ruinóznej architektúry vytvárajú rozličné typy prostredí slúžiacich terapii. Je to pozoruhodný experiment uplatnenia architektonických prostriedkov ako súčasti liečebného procesu.

Po presune do centra Gentu sme okrem obedu hľadali aj 4 gentské veže. Tri z nich – Katedrálu sv. Bava, Unescom chránenú zvonicu Belfort a neogotický Kostol sv. Mikuláša z 13. storočia – sme našli na námestí v úplnom srdci mesta. Takýmto vzácnym susedstvom sa obklopuje aj nová mestská tržnica od autorského kolektívu Robbrecht en Daem a Marie-José van Hee.

Počas prechádzky mestom sme nevynechali ani 4. vežu, ktorou je elegantná betónová vertikála z návrhu Henryho van de Veldeho z roku 1933. Veža v univerzitnom areáli je v skutočnosti majestátny sklad s 3 miliónmi kníh.

Opúšťame príjemný, no upršaný Gent, aby sme mohli bližšie spoznať bruselské Atómium. Z každého uhla a za každého počasia fotogenický zjav bol ikonou svetovej výstavy Expo z roku 1958. Schodami a eskalátormi sme sa dostali do štyroch verejnosti prístupných gúľ s výstavami a dokumentáciou z výstavby. Trpezlivejší sa dočkali výhľadu na mesto zo 100-metrovej výšky.

Smerujúc do centra, sme pri rušnej mestskej triede vyskákali z autobusu ešte si v rýchlosti obzrieť palác Stoclet. Ide o najdôležitejšiu prácu významného secesného architekta a dizajnéra Josefa Hoffmana. Vila bankárskej rodiny z roku 1911, ktorá je dnes pod ochranou Unesca, je secesnou stavbou nesúcou znaky nadchádzajúcej moderny. Belgický program sme naplnili a na večer smerujeme do Nemecka.

Premeny (4. deň)

V záverečný deň vo Frankfurte nad Mohanom sa nám konečne vyčasilo. Podľa odporúčaní sme po raňajkách viacerí vyrazili na výstavy do Nemeckého múzea architektúry od Ungersa na nábreží Mohanu. Jedna z výstav k téme rekonštrukcie miestneho Kostola sv. Pavla nás inšpirovala natoľko, že sme sa ho rozhodli navštíviť.

V roku 1849 bol miestom konania prvého nemeckého národného zhromaždenia. Pre Nemcov je významným symbolom demokracie. Majestátny a zároveň minimalistický vnútorný priestor nám zarezonoval ešte väčšmi, keď atmosféru dotvoril malý spevácky zbor seniorov.

Veľkou premenou si muselo prejsť aj bombardovaním zničené historické centrum Frankfurtu. Predstavuje širokú paletu prístupov obnovy, počnúc metódou kopírovania a autentických materiálov až po novú interpretáciu z rozličných období – všetko realizované s mimoriadnym staviteľským fortieľom.

Podvečer vysadil autobus slovenských architektov v stredovekom Regensburgu. Naša programová koláž pozostávala z úplne nového múzea bavorských dejín, ale aj z najstaršieho nemeckého kamenného mosta cez Dunaj a význačného gotického Dómu sv. Petra.

Neprehliadnite: Ruch Bratislavy vymenili za rakúske mestečko a vybudovali si tam domov podľa vlastných predstáv

Práve tu sme sa rozlúčili s tohtoročným Archtripom a na oplátku sa mesto Regensburg rozlúčilo s nami nádherným západom slnka. Komu napriek intenzívnym pochôdzkam po Francúzsku, Belgicku a Nemecku ešte zostali sily a chuť naživo spoznať viac špičkovej architektúry, mohol sa prihlásiť na ďalší turnus o týždeň. Tentoraz organizovaný fakultou architektúry s titulom Farchtrips.