Archtrip po Mexiku

Vstรบpiลฅ na pรดdu Mexika a autenticky poznรกvaลฅ historickรฉ i sรบฤasnรฉ stopy jeho civilizรกcie ฤi nasรกvaลฅ atmosfรฉru pulzujรบcich veฤพkomiest i ospanlivejลกieho vidieka, obklopenรฉho prekvapivo svieลพou prรญrodou, je nenahraditeฤพnรฝ pocit.

Za poznanรญm tejto krajiny sme poฤas jesene 2019 preลกli po jej cestรกch i necestรกch takmer 5 000 km. ลคaลพkรฉ bolo vybraลฅ z toho mnoลพstva pestrรฝch poznatkov zopรกr, o ktorรฉ by som sa chcel s ฤitateฤพmi podeliลฅ. Trochu si to zjednoduลกรญm โ€“ budรบ sa tรฝkaลฅ iba architektรบry v premenรกch ฤasu.

Pyramรญda Slnka v Theotihuacane so svojou vรฝลกkou takmer 100 m konkuruje egyptskรฝm a je tretia najvyลกลกia na svete.
Cesta smrti v Theotihuacane.
Symbolom predkolumbovskej รฉry Mexika sรบ vลกeobecne znรกme tzv. stupลˆovitรฉ pyramรญdy โ€“ kultovรฉ objekty Chichen Itza.
Secesnรก stavba Palacio De Bellas Artes oda talianskeho architekta Adamo Boariho leลพรญ v blรญzkosti hlavnรฉho mestskรฉho nรกmestia Zรณcalo v Mexico City.
Efektnรฉ osvetlenie sa premieta aj do interiรฉru Palacia de Bellas Artes kde dominuje krรกsa kopรบl a priestor zalieva prรญjemne difรบzne svetlo.
Museo Soumaya bolo postavenรฉ v roku 2011 podฤพa projektu mexickรฉho architekta Fernanda Romera.
Monumentรกlna vstupnรก hala Museo Soumaya je vysokรก cez niekoฤพko podlaลพรญ.

Stupลˆovitรฉ pyramรญdy Chichen Itza โ€“ predkolumbovskรก รฉra

Symbolom predkolumbovskej รฉry Mexika sรบ vลกeobecne znรกme tzv. stupลˆovitรฉ pyramรญdy โ€“ kultovรฉ objekty, ktorรฉ dominujรบ v starovekรฝch opustenรฝch mestรกch vo viacerรฝch ฤastiach krajiny. Spomeniem dva z nich.
Chichen Itza โ€“ tento u nรกs menej znรกmy, ale najvรฝznamnejลกรญ mestskรฝ ลกtรกt predhispรกnskeho obdobia na americkom kontinente je povaลพovanรฝ za siedmy div sveta.

V hmotovej skladbe ลกtruktรบry mesta je dominantnรก Kukulkรกnova pyramรญda, ktorรก mรก vo svojich proporciรกch a tvarovanรญ zaลกifrovanรฉ dรดmyselnรฉ matematicko-astronomickรฉ parametre vtedajลกej civilizรกcie. Na vrchole tejto devรคลฅstupลˆovej pyramรญdy so ลกtvorcovรฝm pรดdorysom a ลกirokรฝmi schodiskami na kaลพdej strane je dominantnรฝ chrรกmovรฝ priestor vyzdobenรฝ kultovรฝmi reliรฉfmi.

Symbolom predkolumbovskej รฉry Mexika sรบ vลกeobecne znรกme tzv. stupลˆovitรฉ pyramรญdy โ€“ kultovรฉ objekty Chichen Itza.
Symbolom predkolumbovskej รฉry Mexika sรบ vลกeobecne znรกme tzv. stupลˆovitรฉ pyramรญdy โ€“ kultovรฉ objekty Chichen Itza. |

Steny celej pyramรญdy sรบ obloลพenรฉ kamennรฝmi platลˆami s meniacou sa hrรบbkou a ฤlenenรญm v rytme mayskรฉho kalendรกra. Vstup na vลกetky schodiskรก strรกลพia hlavy operenรฝch hadov. Je veฤพmi zvlรกลกtne, ลพe pyramรญda v dneลกnej podobe stojรญ na menลกej pรดvodnej pyramรญde. V duchu mayskรฝch cyklov obnovy ลพivota bola po 52 rokoch zasypanรก a prestavanรก.

Prechรกdzame sa po nekoneฤnรฝch kolonรกdach spรกjajรบcich hlavnรฉ priestory bรฝvalรฉho pulzujรบceho mesta a v myลกlienkach sa prenรกลกame do jeho 1 100 rokov starej histรณrie. Nad nami vyฤnieva valcovitรก hmota observatรณria, mรญลˆame trลพnicu, kolonรกdu tisรญcich stฤบpov a ฤalลกie menลกie chrรกmy ฤi ruiny.

Vedฤพa bรฝvalรฝch parnรฝch kรบpeฤพov sa pred nami otvรกra veฤพkรฝ priestor ihriska s vรฝbornou akustikou โ€“ ลกepkanie bolo poฤuลฅ na stometrovรบ vzdialenosลฅ. Tu sa hrรกvala populรกrna loptovรก hra pelata. Kapitรกna vรญลฅaznรฉho muลพstva po zรกpase zabili a obetovali bohom.

Pyramรญdy Slnka a Mesiaca v Theotihuacane โ€“ zรกpoteckรก kultรบra

Do dรกvnej histรณrie sme sa preniesli aj v Theotihuacane, znรกmom mestskom komplexe zapoteckej kultรบry leลพiacom neฤaleko hlavnรฉho mesta Mexiko City. Najznรกmejลกie sรบ jeho dve hlavnรฉ pyramรญdy โ€“ Slnka a Mesiaca. Pyramรญda Slnka so svojou vรฝลกkou takmer 100 m konkuruje egyptskรฝm a je tretia najvyลกลกia na svete.

Po zdolanรญ nepohodlnรฝch 140 schodov jej zuลพujรบceho sa schodiska sme mohli na vrchole โ€žprijรญmaลฅ energiuโ€œ a rozhliadaลฅ sa po ลกirokom okolรญ. Obe pyramรญdy spรกja viac ako kilometer dlhรก tzv. cesta mล•tvych, ktorรบ lemujรบ menลกie pyramรญdy s hrobkami duchovnรฝch vodcov. Dnes ju vรฝdatne okupujรบ predavaฤi rรดznych suvenรญrov.

Palacio De Bellas Artes โ€“ 20. storoฤie

V naลกom symbolickom putovanรญ Mexikom sa ฤasovรฝm oblรบkom ocitneme v novoveku. Do mozaiky stavieb, ktorรฉ ma na naลกej ceste najviac zaujali, som zaradil dve modernรฉ stavby stojace v hlavnom meste Mexiko City.

Veฤพkรบ ฤasลฅ tohto megapolisu sme videli pri viacerรฝch prehliadkach tzv. turibusom, ale aj zo 44. poschodia vyhliadkovej veลพe Torre latinoamericana v centre mesta. Takto sme si pohodlne urobili obraz a prehฤพad o najdรดleลพitejลกรญch priestoroch mesta i jeho architektonickรฝch zaujรญmavostiach.

Secesnรก stavba Palacio De Bellas Artes oda talianskeho architekta Adamo Boariho leลพรญ v blรญzkosti hlavnรฉho mestskรฉho nรกmestia Zรณcalo v Mexico City.
Secesnรก stavba Palacio De Bellas Artes oda talianskeho architekta Adamo Boariho leลพรญ v blรญzkosti hlavnรฉho mestskรฉho nรกmestia Zรณcalo v Mexico City. |

Ako reprezentanta architektรบry minulรฉho storoฤia som vybral veฤพmi prรญลฅaลพlivรบ budovu Palacio De Bellas Artes. Tรกto krรกsna secesnรก stavba s veฤพkรฝm priฤพahlรฝm parkom leลพรญ v blรญzkosti hlavnรฉho mestskรฉho nรกmestia Zรณcalo. Je dielom talianskeho architekta Adamo Boariho (1863 โ€“ 1928), ktorรฝ ju zaฤal projektovaลฅ v roku 1902. V Eurรณpe v tom ฤase prekvitali secesia a art dรฉco, ktorรฉ tento architekt veฤพmi umne exportoval na americkรฝ kontinent.

Vรฝsledok svojej snahy v koneฤnej podobe nevidel, lebo rozostavanรบ stavbu opakovane postihli problรฉmy s financovanรญm a zakladanรญm stavby. Mala byลฅ postavenรก za ลกtyri roky. Stavba bola opakovane preruลกovanรก v priebehu 30 rokov. Znechutenรฝ Boari odovzdal stovky svojich nรกฤrtov, vรฝkresov a modelov domรกcemu architektovi Meriscalovi a odiลกiel domov do Talianska.

Meriscal dopracoval projekt vrรกtane rieลกenia interiรฉrov. Projekt natoฤพko oslovil nรกrod, ลพe boli organizovanรฉ celonรกrodnรฉ zbierky, kde prispievali aj najchudobnejลกรญ ฤพudia. Napriek veฤพkรฝm finanฤnรฝm problรฉmom a mnohรฝm dlhodobรฝm preruลกeniam sa ho podarilo dokonฤiลฅ. Prรกve v ฤase naลกej nรกvลกtevy prebiehali veฤพkรฉ oslavy 80 rokov od otvorenia.

Dnes je stavba povaลพovanรก za jednu z piatich najkrajลกรญch na svete. Tento โ€žpalรกc umeniaโ€œ je napriek svojej pohnutej histรณrii sรญdlom ลกpiฤkovรฝch nรกrodnรฝch umeleckรฝch telies a vystupujรบ tu najvรฝznamnejลกรญ svetovรญ sรณlisti. Je zapรญsanรก v zozname UNESCO.

Na jej prehliadku ฤi predstavenia v ฤase naลกej nรกvลกtevy ฤakali davy ฤพudรญ v obrovskรฝch zรกstupoch. V priestoroch foyeru boli vystavenรฉ originรกly projektov, rรดzne dokumenty, fotografie z realizรกcie a krรกsne veฤพkรฉ modely budovy. Budova s bohatรฝm predpolรญm so sochami mรบz a priฤพahlรฝm veฤพkรฝm parkom pรดsobรญ ako vรฝraznรฝ solitรฉr obklopenรฝ blokmi so sรญdlom vรฝznamnรฝch mestskรฝch inลกtitรบciรญ.

Plasticky tvarovanรฉ fasรกdy organicky prechรกdzajรบ aj do โ€žpiatej fasรกdyโ€œ- strechy s dominantnou hlavnou kopulou a boฤnรฝmi polokopulami, zasklenรฝmi farebnรฝm sklom. Budove obloลพenej bielym carrarskรฝm mramorom to dรกva akรบsi farebnรบ korunku.

Efektnรฉ osvetlenie sa premieta aj do interiรฉru, kde dominuje krรกsa kopรบl a priestor zalieva prรญjemne difรบzne svetlo. Veฤพkorysรฝ, priam monumentรกlny foyer prebieha cez vลกetky podlaลพia. Obopรญnajรบ ho prstence pavlaฤรญ vyzdobenรฉ veฤพkorozmernรฝmi nรกstennรฝmi maฤพbami najznรกmejลกรญch mexickรฝch maliarov-muralistov s tematikou histรณrie Mexika. Sรบ tu diela Siquerosa, Riveru, Camarenu a ฤalลกรญch. Pรดsobivosลฅ budovy s jej priฤพahlรฝm parkom urobilo tento priestor jednรฝm z najprรญลฅaลพlivejลกรญch miest tohto veฤพkomesta.

Museo Soumaya โ€“ 21. storoฤie

Celkovรบ mozaiku vybranรฝch stavieb doplnรญm dielom architektรบry 21. storoฤia. Je nรญm modernรฉ Museo Soumaya. Je sรบฤasลฅou novej ลกtvrte hlavnรฉho mesta Polanco. Dal ho postaviลฅ najbohatลกรญ Mexiฤan Carlos Slim na poฤesลฅ svojej zosnulej manลพelky menom Soumaya, veฤพkej obdivovateฤพky umenia. Z tohto aspektu je to akรฝsi mexickรฝ Taj Mahal.

Carlos Slim, bohatรฝ obdivovateฤพ a zberateฤพ umenia, tu zhromaลพdil 66 000 umeleckรฝch diel a zbierkovรฝch predmetov. Venoval ich nadรกcii nesรบcej jeho meno. Aby boli prรญstupnรฉ verejnosti dal postaviลฅ tento veฤพkorysรฝ objekt galรฉrie. Autorom projektu je mladรฝ mexickรฝ architekt Fernando Romero (1971), ktorรฝ bol Slimovรฝm zaลฅom.

Monumentรกlna vstupnรก hala Museo Soumaya je vysokรก cez niekoฤพko podlaลพรญ.
Monumentรกlna vstupnรก hala Museo Soumaya je vysokรก cez niekoฤพko podlaลพรญ. |

Romero pri tvorbe projektu รบzko spolupracoval s prestรญลพnym americkรฝm ateliรฉrom Franka Gehryho, ktorรฉho rukopis je na budove badateฤพnรฝ. V roku 2011 galรฉriu slรกvnostne otvoril mexickรฝ prezident spolu s viacerรฝmi svetovรฝmi osobnosลฅami. Expresรญvna forma objektu trochu pripomรญna tvar presรฝpacรญch hodรญn a nรกpadne vynikรก v modernej zรกstavbe centra novej ลกtvrte Polanco.

Povrch tejto ลกesลฅpodlaลพnej budovy bez okien je pokrytรฝ 16 000 hlinรญkovรฝmi platniฤkami ลกesลฅuholnรญkovรฉho tvaru. Nosnรบ konลกtrukciu budovy tvoria tvarovanรฉ oceฤพovรฉ rรกmy vytvorenรฉ jednou zo Slimovรฝch firiem, ktorรก vyrรกba vrtnรฉ ropnรฉ ploลกiny.

Po prekonanรญ mohutnรฉho stupลˆovitรฉho predpolia prejdete cez nenรกpadnรฝ vstup a ocitnete v monumentรกlnej vstupnej hale vysokej cez niekoฤพko podlaลพรญ. Celรฝ interiรฉr je priam sterilne biely vrรกtane dlaลพby z bieleho grรฉckeho mramoru. ล esลฅ podlaลพรญ prepรกjajรบ ลกikmรฉ rampy po obvode vรฝstavnรฝch priestorov s tematicky zoradenรฝmi exponรกtmi.

Boli sme ลกokovanรญ pri pohฤพade na vystavenรฉ originรกly a ich autorov svetovรฉho formรกtu โ€“ Leonardo da Vinci, Michelangelo, Picasso, Dalรญ, Rodin, impresionisti a mnohรฉ ฤalลกie zvuฤnรฉ menรก z obdobia 15. โ€“ 21. storoฤia. Vysokรบ hodnotu majรบ aj mnohรฉ jedineฤnรฉ zbierkovรฉ predmety z celรฉho sveta. Najvyลกลกie podlaลพie je presvetlenรฉ mohutnรฝm streลกnรฝm svetlรญkom a je venovanรฉ sochรกrstvu.

Text a foto: Ing. arch. Jozef Frtรบs
ฤŒlรกnok bol uverejnenรฝ v ฤasopise ASB 1-2/2020.
Najฤรญtanejลกie