Ateliér Gresling: Za tých pár rokov sme vyrástli azda rýchlejším tempom, ako sme čakali

Profesor Tužinský uvažoval pri svojej krásnej derniére na našej alma mater o časovej osi architekta na svojej ceste. Idú podľa plánu?

Písal sa rok 2016 a ako asi každý mladý architekt, aj Martin Bujna a Tomáš Brbúch po (a popri) pracovných skúsenostiach v ateliéroch Siebert+Talaš, Pokorny architekti, Alexy & Alexy či Rudohradský Chaban pracovali na vlastných projektoch. A keďže vyrastali v iných mestách, portfólio priateľov a známych, ktorí by čoskoro potrebovali ich služby, malo potenciál byť rozmanité.

Zlom však nastal príležitosťou zapojiť sa do rozbehnutého projektu stredne veľkého developmentu neďaleko Bratislavy.

„Vtedy nás bolo v ateliéri 12 a predstavovali sme si, ako len budeme rozdávať robotu a kontrolovať výsledky. Asi nemusím hovoriť, ako vzdialené boli naše predstavy od reality. Priblížili sme sa skôr časom bezsenných nocí vysokej školy,“ rozpráva Martin.

Pre oboch to však bola veľmi cenná skúsenosť a ako hovoria: „Za tých pár rokov sme vyrástli azda rýchlejším tempom, ako sme čakali.“ Dnes sa venujú projektom rôznych mierok, od individuálnych interiérov po uchopenie celej urbanistickej lokality.

„Radi pracujeme s konceptom a vždy sa snažíme nájsť pravdivé vyjadrenie v hmotnej a priestorovej kompozícii, v materiálovom prevedení aj v možnostiach rozpočtu investora. Proces našej tvorby má priebeh dialógu s klientom,“ vysvetľuje Tomáš.

Profesor Tužinský uvažoval pri svojej krásnej derniére na našej alma mater o časovej osi architekta na svojej ceste. A dodáva: „Ak si dobre pamätám, do tridsať rokov sa architekt najmä vzdeláva. Medzi tridsiatkou a štyridsiatkou svojou prácou naberá skúsenosti. A medzi štyridsiatkou a päťdesiatkou by malo prísť profesijné seniorstvo. Aktuálne teda ideme podľa plánu, s radosťou robiť to, čo nás najviac baví.“

Článok bol publikovaný v časopise ASB špeciál, Mladí slovenskí architekti