Atmosféra prírody rozpustila múry čistých línií

Rukopis architekta Zorana Michalčáka z bratislavského M Studia je značkou, ktorá je rozpoznateľná už na prvý pohľad. Pri bližšom pohľade je však zrejmé, že každý jeho nový dom sa od toho predchádzajúceho odlišuje. Pravda, zmena nie je dramatická; odohráva sa zväčša v detailoch, ktoré sú tými povestnými tvorcami celkového konceptu, alebo sa prevteľuje do nápaditej idey. Platí to aj pre jeho administratívnu budovu Top-eko, ktorá opäť sleduje minimalistický výraz, ale v novom dispozičnom usporiadaní na svahovitom pozemku v Líščom údolí v Bratislave.

Okolie s rébusom
Daná lokalita patrí v Bratislave k tým exkluzívnejším, no kvalita rodinných domov, ktoré sa v nej nachádzajú, je značne nesúrodá. Vznikali počas rôznych období spoločenského vývoja a občas sa zdá, že pri niektorých boli ich autormi samotní investori, ktorí rýchlo prišli k peniazom a inšpirovali sa náhodne otvoreným katalógom rodinných domov z nemeckého vidieka. Aj samotný Top-eko sa ocitol v bizarnej konfrontácii s takýmto stavebným prejavom v jeho vrcholnej podobe. Blízky novodobý kaštieľ s ohňostrojom ornamentov sa nekompromisne odráža na Michalčákovom purizme čistých línií. Hoci je táto konfrontácia oddelená ulicou a záhradou, kontrast dvoch rozdielnych architektonických svetov je do očí bijúci i pre náhodného okoloidúceho.

Samoúčelná dekorácia stavebných pseudonávratov tvrdo dopadá na biele steny administratívy a jej hmoty vystupujú do popredia ako majáky iného vkusu. Administratíva sa však nechce konfrontovať, jej koncepcia sleduje najmä svoje územie, ktorého svahovitý terén bol pre architekta malým rébusom – ten ho však elegantne vyriešil.

Zadanie investora znelo vytvoriť komorný administratívny objekt pre dve menšie spoločnosti so samostatným zázemím a príjemným pracovným prostredím. To však bolo z podstatných prianí investora všetko a architekt dostal na svoju realizáciu voľnú ruku. Zoran Michalčák vo svojom koncepte využil svahovitý terén ako prednosť a dispozíciu umiestnil v precízne fungujúcich vzťahoch a mierkach. Zastaval plochu pozemku iba do takej miery, aby si nenarušil svoj cieľ: vytvoriť priestor na symbiózu so zeleňou, nadľahčujúcu cirkuláciu vzduchu medzi objektmi a v neposlednom rade variabilitu priestorových vzťahov samotnej dispozície.

Detail s novou kvalitou
Pôdorys má tvar písmena U s centrálnym zatrávneným átriom otvoreným do zelene a zároveň na južnú svetovú stranu. Sú tu celkovo štyri výškové úrovne vrátane menšej miestnosti na hornej streche s priamym prepojením na strešnú terasu. A práve od tejto terasy akoby sa ďalej odvíjal príbeh stavby. Zoran Michalčák ju opäť výrazne zapojil do svojej hry a urobil z nej prvok, ktorý neposkytuje len vyhliadku do okolia či miesto na firemné recepcie. Je rovnocenným architektonickým prvkom, ktorý ponúka adekvátny prevádzkový komfort a väzbu s celkovým konceptom. Platí to aj pre miestnosti administratívy, ktoré sú umiestnené v jednej výškovej úrovni.

Architektovi sa podarilo vytvoriť kontinuálny prechod do interiéru na úrovni trávnika. Pravé uhly minimalistických línií sa tak prirodzene rozplynuli do organických tvarov prírody, čím sa zmäkčilo tvrdšie pôsobenie objektu. Nehovoriac už o pocite, keď sa odstráni tienenie na veľkoplošných oknách a cez stavbu akoby sa prelieval celý okolitý priestor aj so záhradou. Múry už nie sú bariérou a doslova sa rozpustia v slnečnom svetle. Sú prostriedkom na dialóg medzi užívateľom a jeho príbytkom. Menlivá atmosféra prírody sa voľne prelína dovnútra stavby a modeluje jej priestory… A to je práve jeden z podstatných detailov, ktorý posúva túto budovu k novej architektonickej kvalite.

Variabilita dispozície
Vráťme sa však ešte k dispozícii domu. Do ulice je objekt obrátený užšou, trojosovou fasádou v prednej časti s dvoma nadzemnými podlažiami – vstupný modul so schodiskom, spoločný obidvom kancelárskym častiam, a dva moduly garáží tvoria podnož kancelárskym priestorom zomknutých okolo átria. Spoločná prístupová cesta na severnej hrane úzkeho dlhého pozemku slúži viacerým domom, čo logicky spôsobilo, že sa k nej objekt otočil akoby chrbtom. Severná fasáda má minimum otvorov a v porovnaní s ostatnými pohľadmi najpravdivejšie reflektuje skutočnú veľkosť objektu. Predná, samostatná časť slúžiaca jednej firme, rovnako ako aj zadná časť, v ktorej sídli druhá firma, sú spojené dlhou zasklenou chodbou orientovanou do vnútorného zatrávneného átria.

V budúcnosti má slúžiť ako neformálna súkromná galéria. S podlubím-terasou sa dá spojiť jednoduchým odsunutím sklenenej steny a v letných mesiacoch ju môžu obidve spoločnosti využívať na neformálne rokovania a relaxačné chvíľky. Investorské zadanie sa teda premietlo do vytvorenia dvoch samostatných multifunkčných jednotiek, ktoré hravo umožňujú premenu administratívnej funkcie na obývaciu a naopak.

Ako to už pri Zoranovi Michalčákovi býva zvykom, ničoho nie je nazvyš, ale ani nič dôležité nechýba. Všetko je odvážené na lekárnických váhach a s chirurgickou presnosťou vložené do filozofie budovy. Harmónia proporcií sa snúbi s výrazovou striedmosťou, no tá vo svojej skratke ponúka množstvo sémantických významov. Možno, že nie pri každom zadaní je tento koncept využiteľný, ale v tomto prípade bol vkusne ušitý na mieru a priniesol všetko podstatné, čím by mala dobrá architektúra disponovať. A to nie je málo…

1. PP	1. NP
2. NP	3. NP

Administratívna budova Top-eko
Miesto: Líščie údolie, Bratislava
Autor: Ing. arch. Zoran Michalčák, M Studio
Spolupráca: Ing. Roman Bányai
Investor: Top-eko
Začiatok výstavby: 2004
Ukončenie výstavby: 2007
Úžitková plocha: 423 m²
Zastavaná plocha: 216 m²
Generálny dodávateľ: RAFT, s. r. o.

Ľudo Petránsky
Foto: Paťo Safko

Článok bol uverejnený v časopise ASB.