Automatické mlýny v Pardubiciach: Rondokubistický skvost pre moderný vek

Národná kultúrna pamiatka Automatické mlýny v Pardubiciach predstavuje jedinečný príklad rondokubistického štýlu v českej architektúre na začiatku 20. storočia. Tieto historické budovy, vytvorené na brehu rieky Chrudimky, nesú stopy inovatívneho architektonického myslenia svojej doby spojeného s technologickým pokrokom.

Zázrak starého Československa

Rondokubizmus je architektonický sloh, ktorý vznikol v Československu v prvej polovici 20. rokov minulého storočia. Podľa RTVS sa vyznačoval najmä geometrickými tvarmi a oblúčkovými detailmi. Podľa ČT24, jedna z prvých stavieb architekta Jozefa Gočára, Automatické mlýny sú významným príkladom rondokubistického diela. Tieto stavby nie sú len architektonickým zázrakom, ale aj dôležitou súčasťou kultúrneho a historického dedičstva mesta Pardubice.

Automatické mlýny fungovali na výrobu múky viac ako sto rokov, a teda do roku 2013. V roku 2014 boli vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku. Svoj druhý dych chytili v roku 2015, keď od nich manželia Smetanovi dostali kľúče a začali s rekonštrukciou. Po obnove sa v minulom roku konečne otvorili verejnosti, čím sa stali aktívnou súčasťou kultúrneho a spoločenského života mesta.

Architektúra Jozefa Gočára v novom svetle

Ľudia môžu navštíviť celkom tri budovy, v ktorých sa nachádzajú rôzne inštitúcie – krajská Gočárova galéria, mestská galéria súčasného umenia Gampa, vzdelávacie stredisko Sféra, Infocentrum mesta Pardubice a Silo. Na projekte sa podieľali výborní architekti Zdeněk Balík, Jan Šépka, Petr Všetečka a investor Lukáš Smetana. Aj napriek tomu, že každý z autorov pristúpil k svojej stavbe odlišne, všetky budovy sa navzájom dopĺňajú a spolu vytvárajú živú časť mesta.

V relácii Toulavá kamera uviedli, že nad galériou Gampa sa nachádza vzdelávacie centrum Sféra. Architekt Jan Šépka pri návrhu oboch týchto stavieb vychádzal z konceptu autentickej architektúry Jozefa Gočára, kde vzhľad budovy vychádza z jej funkcie a nie je možné do nej umiestniť dve zariadenia s rôznymi účelmi.

Rondokubistický skvost

Hlavnou náplňou konverzie Sila je už dnes spoločenská funkcia. Tak ako v minulosti, silo slúži ako centrálny komunikačný uzol. Hlavná zmena však spočíva v umiestnení novej sály v bývalom technologickom priestore na šiestom poschodí, ktorá dominuje celému areálu.

Navyše je teraz vybudovaný bezbariérový prístup aj na strechu budovy. Okrem obnovy pôvodných prvkov sa pri rekonštrukcii venovala pozornosť aj technickým a funkcionálnym aspektom, aby sa budovy mohli adaptovať na súčasné potreby a očakávania návštevníkov. Vo viacúčelovej hornej sále sa konajú divadelné predstavenia, prednášky, koncerty a spoločenské akcie.

Strešná terasa s barom ponúka nový panoramatický výhľad na mesto a interiérové priestory sú príkladmi adaptácie na moderné životné štýly. V sprístupnených obilných násypníkoch je výstavný priestor a parter sila slúži ako krytý verejný priestor.

Úpravy interiéru sú nenápadné a fasády sú ponechané v ich pôvodných farbách. Vnútro je stíšené, materiály sú vybrané štandardne a dodržiava sa nenápadný prístup k doplňovaniu starých prvkov. Pôvodné povrchy sú tiež zachované.

Rekonštrukcia Automatických mlýnov je príkladom toho, ako sa dokáže zachovávať a obnovovať kultúrne dedičstvo s ohľadom na jeho historickú hodnotu a zároveň ako sa môže prispôsobiť modernému životu. Nie sú len pamiatkou minulosti, ale aj živým priestorom pre súčasnú a budúcu generáciu obyvateľov a návštevníkov mesta Pardubice.