Barcelona očami architekta: Eixample, unikátna urbanistická štruktúra

Každé mesto na svete je tvorené urbanistickou štruktúru, ktorá ho definuje. Môžeme si ju predstaviť ako systém usporiadania ulíc a mestských blokov, ktorá vnáša do mesta poriadok a môže definovať koncepciu rozvoja do budúcnosti.

Všetky mestá v čase prirodzene rastú. Vznikajú nové mestské štruktúry, ktoré na konci dňa vytvoria zväčša urbanistickú štruktúru organického charakteru. V Barcelone sa však podarilo uplatniť iný prístup, vďaka ktorému sa stala unikátnou.

Ešte v polovici 19.storočia Barcelonu tvorili hradbami obkolesené štvrte El Raval a El Gòtic, ktoré boli rozdelené ulicou La Rambla. Neďaleko sa nachádzali postupne rastúce štvrte Gràcia, Sants a Sant Andreu de Palomar. V spomínanom období sa objavuje dovtedy neznámy inžinier Ildefons Cerdà s víziou prepojiť tieto štvrte jasnou blokovou urbanistickou štruktúrou.

Ildefons Cerdà zdedil značnú časť rodinného majetku, preto sa rozhodol zasvätiť projektu celú svoju kariéru. Popri projektovaní si veľmi dobre uvedomoval, že bez politického zaangažovania nemá šancu svoj plán realizovať.

Podarilo sa mu teda uspieť vo voľbách, dostal sa do parlamentu a v roku 1859 sa jeho rigídny plán rozvoja mesta schválil a veľmi rýchlo sa začal realizovať. Plán s názvom Eixample tak prepojil spomínané štvrte do homogénnej mestskej štruktúry, ktorú poznáme dnes.

Položenie celej štruktúry pod uhlom 45 stupňov voči severu je geniálny ťah, ako sa vyhnúť čistej severnej fasáde bytových domov. Realita je ale o niečo odlišná od pôvodného Cerdàovho návrhu. Eixample je síce tvorený identickými štvorcovými blokmi s dĺžkou hrany 113 m, no pôvodný návrh neuvažoval s úplne uzavretým blokom.

Bloky mali mať tvar písmen I, L, U, pričom sa vo vnútrobloku uvažovalo s verejným priestorom, zeleňou alebo priechodom. Pravdepodobne z hľadiska efektivity či ekonómie sa všetky bloky hmotovo uzatvorili a dnešná hustota zaľudnenia Eixamplu dosahuje až 36 000 ľudí na štvorcový kilometer. Pre porovnanie, v Bratislave je hustota zaľudnenia okolo 1 300 ľudí na štvorcový kilometer.

Cerdà predvídal v budúcnosti nárast cestnej dopravy, a preto je každý blok v rohoch oseknutý. To sa dnes ukazuje ako výborný ťah, pretože takáto tradičná barcelonská križovatka pripomína maličké námestie a je naozaj veľmi variabilná na nové druhy využitia. Keďže v súčasnosti je v meste neustále nedostatok verejných priestorov, dôkladne vybrané križovatky a ulice podstupujú transformáciu na nové verejné priestory.

Niektoré riešenia sú pomocou vloženého mobiliáru a upraveného vodorovného značenia iba dočasné. Niektoré križovatky sa, naopak, fyzicky rekonštruujú, s cieľom priniesť trvalé rozšírenie verejného priestoru.

Mesto je pretkané primárne jednosmernými ulicami. Hierarchia ulíc vzniká väčšími rozostupmi mestských blokov. Pri vysokej hustote zaľudnenia mesto vôbec nekolabuje v jednej obrovskej zápche, práve naopak, doprava je celkom plynulá.

Všadeprítomné vysoké stromy – platany – zabraňujú prehrievaniu ulíc a aktívne prispievajú k pocitu, že Barcelona v žiadnom prípade nie je betónovou džungľou. Skrz košaté zelené koruny je niekedy problém vidieť samotné budovy.

Sila Cerdàovho plánu spočíva v tom, že hmotovo a výrazovo znesie všetky formy architektúry, pričom stále pôsobí homogénne. Ak v bloku nevznikne dom, ktorý by výškovo výrazne vyčnieval, tak striktná bloková štruktúra pohodlne znesie vedľa seba domy z 19., 20. či 21. storočia.

Odporučil by som vám pár dní prechádzať sa po štvrti Eixample a potom vyraziť napríklad na návštevu prírodovedného múzeu BLAU pri štvrti La Mina. Nájdete tu nové mestské bloky a rozvíjajúci sa urbanizmus, ktorý má na prvý pohľad tiež systém. Avšak pre výškovú nejednotnosť a rozmanitosť foriem táto súčasná urbanistická štruktúra veľmi systémovo nepôsobí.

Pravdepodobne to nebude miesto, na ktoré by ste sa chceli opakovane vracať, ale veľmi dobre tu možno vnímať dôležitosť urbanizmu a zároveň nadčasovosť Cerdàovho plánu. Podobný vzdelávací charakter majú aj niektoré štvrte v Ríme. Tam po tradičných pochôdzkach mestskou štruktúrou starovekého Ríma zavítajte do mestskej štvrti EUR, z ktorej chcel kedysi Benito Mussolini urobiť nové centrum Ríma. Tam tiež na prvý pohľad môžete vidieť dôležitosť ľudskej mierky v urbanizme.

Zrealizovanie takéhoto silného urbanistického konceptu je vo svete raritou. Na Slovensku stojí za zmienku napríklad mesto Nová Dubnica od Jiřího Krohu. Toto malé mesto sa podarilo vybudovať podľa jasnej urbanistickej koncepcie, ktorej homogénnosť je prítomná a vnímateľná aj dnes.

Eixample má, samozrejme, aj mnohé nedostatky. Parkovanie nie je zďaleka ideálne a jedným z dôsledkov prehustenej urbanistickej štruktúry je predovšetkým súčasný problém so znečistením ovzdušia. Treba sa na to však pozrieť tak, že táto koncepcia už vyše 160 rokov odoláva neustálemu testovaniu a používaniu a stále spĺňa aj súčasné potreby na život. Pokiaľ by dnešní urbanisti tvorili koncepciu pre mesto v roku 2200, určite by sa im funkčnosť predvídala veľmi ťažko. Vtedajšia doprava a technologický pokrok sa so súčasnosťou totiž nedajú vôbec porovnať.

Ak sa mnohí z vás vracajú do Barcelony pre jej špecifickú armosféru, tak tento pocit definuje v prvom rade jej urbanistická štruktúra – Eixample. Tento plán od začiatku naznačuje, že mestá potrebujú systém a kompaktnosť. Mesto, ktoré ponúka priestory s ľudskou mierkou, majú často príjemnú atmosféru a kvalitné podmienky na život. Primeraná miera hmotového zahustenia má aj množstvo ekologických a ekonomických výhod, čo sú dnes jedny z najdôležitejších faktorov.

Článok je súčasťou nového seriálu architekta Petra Dostála, ktorý tento rok strávil v metropole Katalánska 2 mesiace. Ďalší diel prinesieme už čoskoro.