Bauhaus a ล UR โ jubileum avantgardnรฝch ลกkรดl
Bauhaus bola idea, ktorรก sama zo seba spravila fenomรฉn. ล kola, ktorรก zanechala nielen v Nemecku, ale na celom svete nezmazateฤพnรบ stopu a stvorila novรฉ premรฝลกฤพanie o umenรญ. Vรฝraz Bauhaus by sme preloลพili ako โลกkola budovaniaโ. V skutoฤnosti sa vลกak, minimรกlne v prvรฝch rokoch existencie, na ลกkole architektรบra vรดbec neuฤila.
A jej slovenskรก nรกslednรญฤka, ล kola umeleckรฝch remesiel (ล UR), vlastne ani ลกtandardnou ลกkolou nebola. Jedna z nich tento rok oslavuje storoฤnicu, druhรก okrรบhlu devรคลฅdesiatku, a napriek tomu, ลพe uลพ dรกvno nefungujรบ, ich odkaz naplno ลพije ฤalej.
V Eurรณpe sa na prelome 20. storoฤia nehovorilo (takmer) o niฤom inom, len o priemyselnej revolรบcii. Mechanizovanรก produkcia postupne odstavovala tradiฤnรฝch remeselnรญkov na druhรบ koฤพaj a vojnou zniฤenรก Eurรณpa vรญtala racionรกlne premรฝลกฤพanie. Myลกlienka, ลพe masovรก produkcia je zlรบฤiteฤพnรก s individuรกlnym umeleckรฝm duchom, vลกak visela vo vzduchu. Objavila sa v Nemecku spolu s modernizmom.
ฤlenovia nรกrodnej dizajnรฉrskej organizรกcie Deutscher Werkbund (zaloลพil ju v roku 1907 Hermann Muthesius) hฤพadali novรฉ moลพnosti vyuลพitia sรฉriovej vรฝroby, vzลฅahu uลพitoฤnosti a krรกsy, a praktickรฉho รบฤelu formรกlnej krรกsy v beลพnom objekte. Organizรกcia sa aลพ do roku 1914 povaลพovala za autoritatรญvny orgรกn v otรกzkach dizajnu a medzi jej zakladajรบcich ฤlenov patril naprรญklad aj architekt Peter Behrens.
Celรก skupina architektov vrรกtane Ericha Mendelsohna, Bruna Tauta a Hansa Poelziga sa odvrรกtila od fantazijnรฝch experimentov a obrรกtila sa k racionรกlnej, funkฤnej, niekedy ลกtandardizovanej budove. V tomto obdobรญ pracoval aj architekt, ktorรฝ sa zakrรกtko stal prvรฝm riaditeฤพom a zakladateฤพom Bauhausu โ Walter Gropius.
Bauhaus
ล kola vznikla zlรบฤenรญm Weimarskej saskej veฤพkovojvodskej umeleckej ลกkoly a Weimarskej akadรฉmie vรฝtvarnรฉho umenia v roku 1919. V Manifeste Bauhausu v aprรญli 1919 Gropius vyhlรกsil: โUmenie nie je ลพiadna profesia. Preto sa architekti, sochรกri a maliari musia vrรกtiลฅ k remeselnej prรกci.โ รlohou, ktorรก definovala celรบ existenciu ลกkoly, sa stalo zosรบladenie vรฝtvarnรฉho a รบลพitkovรฉho umenia a sociรกlno-ekonomickรฉ vรฝznamy z toho vyplรฝvajรบce.
Gropius bol riaditeฤพom ลกkoly do februรกra 1928, keฤ ho vo funkcii nahradil Hannes Meyer. To uลพ ลกkola zaลพila jeden (ne)oficiรกlny koniec. Vlรกda Durรญnskej republiky pod vedenรญm sociรกlnych demokratov skresala ลกkole financie na polovicu a vลกetci zamestnanci ลกkoly dostรกvali len polroฤnรฉ zmluvy. Navyลกe, do ลกkoly presakoval politickรฝ tlak a ambรญcie.
V marci v roku 1925 sa Bauhaus presลฅahoval do Dessau a vo Weimare zostala Technickรก univerzita architektรบry a stavebnรญctva, ktorรก sa v roku 1996 premenovala na Bauhaus-Univerzita Weimar. Pod vedenรญm architekta Meyera ลกkola zรญskala prvรฉ platenรฉ zรกkazky, dielne sa stali viac praktickejลกรญmi a dokonca zarรกbali. To viedlo ku konfliktom s pedagรณgmi, ktorรญ si viac cenili estetickรฉ zameranie ลกkoly.
Herbert Bayer, Marcel Breuer a inรญ dlhoroฤnรญ inลกtruktori ลกkolu opustili. Napriek tomu, ลพe Meyer sรกm posunul ลกkolu viac do ฤพavรฉho myลกlienkovรฉho prรบdu, snaลพil sa zabrรกniลฅ tomu, aby sa v โhustnรบcejโ atmosfรฉre predvojnovรฉho Nemecka stala politickรฝm nรกstrojom. V lete 1930 ho starosta Dessau vyhodil a na odporรบฤanie Gropiusa na jeho miesto prichรกdza Mies van der Rohe.
Zruลกil vรฝrobu, aby sa mohli ateliรฉry opรคลฅ sรบstrediลฅ na uฤenie, a vyhodil ลกtudentov, ktorรญ sa mu po osobnom pohovore nezdali dostatoฤne zanietenรญ. V roku 1931 vลกak miestne voฤพby v Dessau vyhrรกva NSDAP a Bauhaus je nรบtenรฝ skonฤiลฅ. Van der Rohe z vlastnรฝch peลazรญ prenajรญma starรบ fabriku na Birkbuschstraรe 49 v Berlรญne, aby ลกkola mohla pokraฤovaลฅ. Nacisti povaลพujรบ Bauhaus za โnenemeckรฝโ, liberรกlny a socialistickรฝ.
Napriek vyjednรกvaniu s gestapom a Gropiusovej snahe sa ลกkola v roku 1933 zatvorila. Vรฝznam Bauhausu spoฤรญva hlavne vo vynikajรบcej vรฝukovej metรณde, ktorรก dnes zovลกeobecnela takmer na vลกetkรฝch architektonickรฝch ลกkolรกch ako vรฝbornรฉ uvedenie do modernรฝch vรฝtvarnรฝch a konลกtruktรญvnych princรญpov, tieลพ vo vรฝuฤbe a vรฝchove posluchรกฤov na konkrรฉtnych รบlohรกch pre reรกlnu prรกcu.
Vรฝznamnรก bola aj publikaฤnรก ฤinnosลฅ pedagรณgov, ako boli Marcel Breuer, Paul Klee, Ludwig Hilberseimer, ale tieลพ aj sรฉria Bauhausbรผcher, ktorรก znaฤnou mierou prispela k ลกรญreniu novรฝch vรฝtvarnรฝch koncepciรญ. Bauhaus poskytol priestor aj mnohรฝm zahraniฤnรฝm autorom, pรดsobil tu maliar Vasilij Kandinskij, architekt Eฤพ Lisickij ฤi fotograf a vรฝtvarnรญk Lรกszlรณ Moholy-Nagy.
ล kola umeleckรฝch remesiel
V povojnovej Bratislave zakladajรบ vรฝtvarnรญk Josef Vydra a teoretik vรฝtvarnรฉho umenia a hudby Antonรญn Hoลejลก v roku 1928 veฤพmi netypickรบ ลกkolu. S jej myลกlienkou sa pohrรกvali eลกte pred vojnou. Napriek tomu, ลพe je โumeleckรกโ, nerobia sa na ลu ลพiadne talentovรฉ skรบลกky โ ลกtudenti mali svoj talent objavovaลฅ a cibriลฅ aลพ poฤas ลกtรบdia.
Hlรกsiลฅ sa mohli nielen vyuฤenรญ remeselnรญci a ลพiaci zo vลกeobecnรฝch ลกkรดl, ale prakticky ktokoฤพvek, kto sa chcel zdokonaฤพovaลฅ prostrednรญctvom ponรบkanรฝch kurzov. ล tudovaลฅ sa dalo aj popri prรกci, keฤลพe kurzy prebiehali aลพ veฤer od pol siedmej do pol deviatej. Dennรฉ kurzy ลกkola pridala aลพ v roku 1937.
Ponuka bola naozaj ลกirokรก โ od vลกeobecnรฉho kreslenia, modelovania a textilu cez pรญsmo, reklamu a typografiu aลพ po prรกcu s kovom a drevom. Celkom vรฝnimoฤnรฉ boli aj kurzy pre deti, ktorรฉ v tom ฤase neboli ani v Bauhause a samozrejmosลฅou boli aj prednรกลกky o sรบฤasnom vkuse.
ล kola umeleckรฝch remesiel sรญce vznikla najmรค z hospodรกrskej potreby a nie z umeleckรฝch pohnรบtok, no ukรกzalo sa, ลพe najviac z nej vyลฅaลพila modernรก slovenskรก vรฝtvarnรก kultรบra: Fulla s Galandom zaลพili svoje najlepลกie obdobie prรกve poฤas uฤenia na ลกkole.
Vynikajรบcich profesorov tu bolo viacero โ architekt, typograf a scรฉnograf Zdฤnek Rossmann, fotograf Jaromรญr Funke, vรฝnimoฤnรก keramikรกrka Julie Horovรก ฤi architekt a scรฉnograf Frantiลกek Trรถster, neskรดr zakladateฤพ prvej scรฉnografickej ลกkoly na svete.
Kumulovanรก energia a kvalita v ich podanรญ zasvietila aj na Medzinรกrodnej vรฝstave umenia a techniky v modernom ลพivote v Parรญลพi v roku 1937, kde zรญskali ocenenia od poroty aลพ piati profesori z bratislavskej ล UR. Grand Prix, hlavnรบ cenu vรฝstavy, udelili Fullovi za obraz Pieseล a prรกca.
Foto: Savvy Conteporary, Bauhaus Foundation, SCD