Benátske bienále architektúry 2018

„Túžba vytvárať či pretvárať priestor pomocou architektúry je špecifickou charakteristikou každého projektu. Ale priestor, voľný priestor, verejný priestor môže tiež odhaliť prítomnosť či neprítomnosť architektúry, ak budeme architektúru vnímať ako myslenie aplikované na určité miesto.“ Paolo Baratta, prezident La Biennale di Venezia

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Šestnásty ročník medzinárodnej architektonickej výstavy La Biennale di Venezia sa pod vedením írskych architektiek Yvonne Farrell a Shelley McNamara venuje téme „Freespace“ (voľné miesto). Prebieha od 26. mája do 25. novembra 2018.

Záhrady a lodenice

V rámci aktuálneho ročníka sa bienále účastní 71 štátov z celého sveta. Svoje architektonické expozície predstavujú verejnosti v záhradách Giardini, na tradičnom mieste výstav umenia, architektúry a dizajnu už od roku 1895, a v priestoroch historických benátskych lodeníc.

Areál lodeníc Arsenale pripomína labyrint veľkolepých sál, ktorý ponúka návštevníkom komplexnejšiu a na prvý pohľad intenzívnejšiu časť výstavy. Záhrady Giardini, kde medzi stromami vykúkajú menšie pavilóny zasvätené jednotlivým štátom, tak predstavujú určitú formu protipólu – pokojnejšieho, avšak o nič menej zaujímavého.

V niektorých pavilónoch, napríklad v talianskom, nájdete architektonické expozície klasického typu. Nebudete ukrátení o prezentáciu zaujímavých projektov vo forme vypilovaných modelov, výkresov či vizualizácií. Inde vás prekvapia nečakané exponáty, do ktorých sa treba pozrieť hlbšie. Doslova to platí napríklad pre humorne poňatý pavilón Holanďanov plný oranžových školských skriniek.

Chorváti prichystali snový lesný svet plný cvrlikavých zvukov, v škandinávskom pavilóne nájdete znepokojivo veľké nafukovacie objekty pripomínajúce vajce (i iné organické záležitosti). Netradičné poňatie expozície zvolila Austrália, ktorá svoj výstavný priestor zaplnila plstenými nádobami s hlinou a živými trsmi trávy.

Normálny život

V česko-slovenskom pavilóne predstavila svoj projekt umelkyňa Kateřina Šedá, ktorá sa dlhodobo zaoberá otázkou cestovného ruchu a jeho vplyvu na život v mestách. Pavilón sa premenil na sídlo fiktívnej spoločnosti UNES-CO, ktorú v rámci projektu založila.

UNES-CO sa pokúsi zvrátiť trend postupného vyľudňovania historických centier, z ktorých sa stávajú len prázdne kulisy, čo trápi Benátky možno viac ako stúpajúca hladina mora. Na príklade Českého Krumlova autorka predstavuje a testuje koncept, ktorý pomocou nových pracovných miest vracia stálych obyvateľov. Pracovnou náplňou zamestnancov UNES-CO je „normálny život“.

Benátske levy

Bienále je aj súťažnou prehliadkou. Na čele poroty sú už tradične kurátorky celej výstavy, doplnili ich Frank Barkow, Sofia Con Ellrichshausen, Kate Goodwin, Patricia Patkau a Pier Paolo Tamburelli. Najvyššie ocenenie, Zlatého leva za najlepší projekt, si odniesol držiteľ Pritzkerovej ceny Eduardo Souto de Moura s projektom Vo De Jour.

Porota ocenila zobrazenie esenciálneho vzťahu architektúry, miesta a času v jednoduchej forme dvoch leteckých snímok, ktoré zobrazujú projekt pred a po dokončení. Zlatým levom za najlepší národný pavilón bolo ocenené Švajčiarsko.

Inštalácia Svizzera 240: House Tour sa venuje kritickej téme mierky, ale robí to hravou a zapamätateľnou formou. V pavilóne je vybudovaný „holobyt“, no jednotlivé prvky sú v nečakaných rozmeroch. Strieborného leva pre najsľubnejších mladých účastníkov si odniesli belgickí architekti architecten de vylder vinck taillieu. Čestné uznanie udelila porota britskému pavilónu s inštaláciou Island.

Za jednotlivcov si čestné uznanie odniesli Andra Martin s projektom Elevation a Rahul Mehrotra, ktorý predstavil svoje projekty venujúce sa inklúzii v indickom Bombaji. Zlatý lev za celoživotné dielo bol udelený britskému historikovi a kritikovi Kennethovi Framptonovi.

Na vymenovanie všetkých zaujímavých projektov by však nestačil ani rozsah nášho časopisu. Najlepšie bude, ak si okrem tradičných gondol, fotogenických mostov a krivolakých uličiek nenecháte ujsť ani La Biennale di Venezia.

Text: Tereza Janišová
Redakčná úprava: Karolína Barényi
Foto: Michal Švec, La biennale di Venezia

Článok bol publikovaný v časopise ASB 8-9.