Betón, skaly a oceán: Toto ikonické prímorské kúpalisko preveril čas

Za návrhom kúpaliska portugalskom prístavnom meste Matosinhos stojí portugalský majster architektúry Álvaro Siza Vieira. Ten na tomto projekte vo svojom rodisku začal pracovať už vo svojich 27 rokoch.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Oceán je v Porte cítiť na každom kroku. Morský vzduch sa miesi s vôňou grilovaných sardiniek, šum vĺn je počuť aj viac ako kilometer od pobrežia a pohľad na nekonečný horizont dopĺňajú siluety rybárskych lodí.

Kým turisti obdivujú historické centrum Ribeira a vínne pivnice, v ktorých portské víno tečie prúdom, skutočná podstata mesta sa odhaľuje na jeho drsnom pobreží, kde sa Atlantik stáva aktívnou silou ovplyvňujúcou nielen klímu, ale aj kultúru a architektúru. Práve tu nájdeme jedno z raných diel renomovaného architekta Álvara Sizu.

Návrat domov a prvý veľký projekt Álvara Sizu

Porto a Atlantický oceán – neoddeliteľná dvojica, ktorá formuje identitu tohto portugalského mesta. Pri priamej konfrontácii si človek uvedomuje jeho silu a silné vlnobitie sa stáva skúškou odolnosti pre mestskú štruktúru a jej obyvateľov. Práve na túto podstatu reagoval v roku 1966 v jednom zo svojich najznámejších návrhov portugalský architekt Álvaro Siza vo svojom projekte plaveckých bazénov Leça v Matosinhos, v portugalčine známych ako Piscina das Marés.

S poverením miestnej samosprávy sa Siza vrátil s jednou zo svojich prvých samostatných zákaziek späť do rodného mesta Matosinhos. Bolo to práve prímorské mesto na severnom okraji Porta, v ktorom v blízkosti Atlantiku získal cit pre prepojenie architektúry s prírodou.

Zadanie znelo – vytvoriť priestor, kde by sa ľudia mohli bezpečne kúpať v blízkosti nepokojného oceánu. Projekt sa nachádza vedľa rušnej cesty lemujúcej pobrežie. Umiestnením budovy pod úroveň vozovky sa architektovi podarilo pocitovo a vizuálne odpojiť novovybudované miesto relaxácie od infraštruktúry mesta. Vďaka zapusteniu sa pre prechádzajúce autá zachovali aj výhľady na oceán.

Bezpečné kúpanie pri nepokojnom oceáne

K zásahu do existujúceho terénu pristupuje Siza s pokorou. Rešpektuje krajinu a vyhýba sa násilným zásahom, prírodné tvaroslovie je tak súčasťou dizajnu. Betón odlievaný na mieste reaguje na záhyby jednotlivých skalných útvarov a výsledok tak pôsobí, akoby stavba vyrastala z morského brehu.

Zároveň je však geometria stavby jasne čitateľná: „Chcel som oddeliť to, čo je stavba, a to, čo je príroda. Preto je architektúra veľmi, veľmi geometrická, úplne nesúvislá vec,“ komentuje Siza. Betón je o odtieň svetlejší než prírodný kameň a dokumentuje tak Sizovu snahu vyzdvihnúť prírodné kvality a vyhnúť sa ich napodobňovaniu. Skaly, voda, piesok a betón sa v návrhu spájajú do jedného celku.

Komplex pozostáva zo šatní, z kaviarne a dvoch bazénov – jedného pre dospelých a druhého pre deti. Návštevníkov priestorom sprevádza séria rámp a chodieb, ktoré umožňujú priestor používať postupne. Najprv začujete šum vĺn, potom pocítite slaný vzduch a nakoniec sa pred vami otvorí výhľad na horizont oceánu.

Nadčasové dielo stále láka návštevníkov

Oceán je priamou súčasťou architektonického zážitku. Vlny Atlantického oceánu sa trieštia o steny bazéna a kvapky slanej vody dopadajú na návštevníkov. Plavci tak neuniknú prítomnosti oceánu ani v chránených bazénoch.

Architektúra tu nie je pevnou hradbou oddeľujúcou človeka od prírody, ale prostredníkom, ktorý umožňuje tento vzťah zažiť. Priame prepojenie bazénov s oceánom umocňuje dojem, že vodné hladiny bazénu a Atlantiku splývajú. Tým vzniká optická ilúzia, že plavci sú priamo v oceáne, aj keď sú chránení pred jeho silou.

Plavecký areál Leça sa etabloval ako jedno z najlepších raných Sizových diel a ako príklad jeho starostlivého zladenia prírody a dizajnu, aj po takmer polstoročí si elegantne zachoval svoju architektonickú celistvosť a stal sa obľúbeným útočiskom miestnych aj turistov. Je tak miestom, ktoré by ste pri návšteve Porta rozhodne nemali vynechať.